vraciam sa domov. idem tam, kam ma prave teraz srdce taha a uz sa velmi tesim na navrat :) za posledne 3 mesiace som robila vela neskutocnych veci, zila som podla seba, vela cestovala, objavovala, prekvapovala a bola prekvapovana kazdy jeden den. robila som len to, co ma bavi, pomahala som zadarmo a tesilo ma zistenie, ze tento koncept funguje a dava vam viac, nez plat, ktory sa mesacne objavuje na ucte. nelutujem jedinu minutu a tusim, ze ani tato cesta nebola posledna ;)
zmyslom mojho zivota je byt stastna, robit ludi stastnymi a pocuvat srdce. co nie je vzdy jednoduche, lebo aj srdce sa niekedy ide roztrhnut. teraz ho ale taha domov. neviem povedat na ako dlho a viem, ze budem neprijemne znechutena ako vzdy uz na letisku v Bratislave, ale viem, ze moje miesto je teraz doma. oddychnut si, necerpat nove sily, stravit cas s priatelmi, ktori mi chybaju a mozno aj zacat spoznavat krajinu, z ktorej pochadzam. nesurfovat cudzie gauce ale ponuknut vlastny, chvilu mat domacu pohodu a namiesto cestovania cestovatelov stretavat. zmenit nachvilu uhol pohladu a ist na vylet vo dvojke.
preco? lebo to tak citim. pretoze clovek na cestach nesniva o cestach a ja viem, ze kedykolvek sa mi doma znepaci, mozem zase zbalit bagel a ist ;)
domov je miesto, kde ma clovek postel na spanie, skrinu na vybalenie a staly prisun jedla. a tiez miestom, kde sa da snivat, pretoze vyssie ciele sa zacnu objavovat az ked sa nestarate o zakladne zivotne potreby. aj tak bol zivot v divocine uzasny a velky kus mojho srdca ostava tu..
