idem teda pozriet infocentrum, sedia tam aziatky, ktore neposkytuju informacie, len predavaju suveniry a ze mam si ist kuknut A, ze je to pekna dedina.. hovorim ze uz som ju videla a oni ze ci chcem odfotit.. asi sa nechapeme. nastastie sa prihovara nejaka holka, ze ci som tiez nechtiac stvrdla v A a cakam na bus..
svet je maly, holka je cestovatel, netusim ako sa vola (povedala mi to asi 10krat, furt neviem), ale je to Nemka z Bonnu, studuje vo Svedsku a flaka sa po Lofotach tiez sama, lebo vsetci isli na juh.. tak uz sa flakame spolu a je nam fajn, budime zdanie ze sa pozname roky. zlozime sa pred rybarskou chatkou a pozerame na rybarov, ktori vytahuju z lodiek tresky a snazia sa nieco z nich zachranit pred hufmi hladnych cajok. prihovara sa nam dalsi cestovatel, ze ci nevieme ako sa da dostat prec z dediny.. je to cech, cestuje tiez sam, tak mu davam svoj cestovny poriadok a smejeme sa vsetci traja :-)
flakanie sa po svete je fajn a aj ked cestovanie v jednoici je niekedy narocnejsie, pozitivne je, ze sa vam prihovori ovela viac osamelych cestovatelov, ktori sa citia podobne a niekedy potrebuju pokec. s nemkou cas ubehol rychlejsie a nakoniec pre nas obe prisiel Tobias - lebo ked som povedala ze som v A, on hned ze "jaj, jasne.. uviazla si, co? pockaj tam, o 20min Ta vyzdvihnem.." :) Tobias je fajn, nemku som nalozila do dodavky s nami, ze nech si aspon pokecaju.. aj ked po nemecky asi nikdy nebudem hovorit a pomaly to vzdavam, nemcov mam rada. su zorganizovani, vedia co chcu a kam idu a ked nieco slubia, tak to plati na 200%. su tiez trochu odmerani, co mi celkom vyhovuje; nevyzaduju od vas konverzaciu na temu "ca va?" - "tres bien, et toi?", a nebozkavaju a neobjimaju vas proti vasej voli pri kazdej prilezitosti.
Tobias nam po ceste spravil zopar povinnych foto-zastavok (hlavne preto, ze su dediny, ktore sa oplati vidiet, ale neoplati sa v nich stravit viac ako 5minut), odviezol nemku do kempu, vymenili sme si cisla a zakotvili v Rambergu. Ramberg je fajn dedina, da sa tu prezit viac ako 10minut aj viac ako jeden den. a je to presne ta zmena, ktoru mi uz bolo treba; zijem v dome s viacerymi ludmi - workermi, studentmi, aj helperm, pomaham vo Friisgarden bookcafé a kazdy den stretavam vela novych zaujimavych ludi, v skupinkach aj osamote, ktori pridu na kafe, kolacik alebo len na pokec.. TOTO mi chybalo. a ano, stale vam hovorim ze sa raz vidim v kaviarni :) som tu treti den, moje extra-fluffy capuccina su uz slavne siroko-daleko a posledna dnesna hostka, sibnuta australanka, ma objala, ze som jedina, kto vie pripravit ozajstne australske cortado. (raz do tej Australie musim ist teda kuknut! :) chalani kuchari mi serviruju ranajky, obedy a vecere, co je uzasne pohodlne a velmi rychlo som si zase zvykla :) ucia ma zaklady norciny a ja ich zase ucim ako servirovat porto a ze k zakusku musia nadekorovat slahacku :) je tu kopec srandy, praca je skor zabava a ludia su super.. chodia sem jest, pit kavu, pocuvat hudbu, ktoru pocuvame my a sem-tam citat knihy. chodi sem tiez vela miestnych ludi, ktorym nevadi, ze nehovorime norsky, pretoze sme najmilsi a vzdy dobre naladeni :P okrem toho tu mame rozne vikendove akcie, aby sme prilakali viac ludi a cas rychlejsie bezal a chodia sem aj miestni umelci, ktori s radostou nosia svoje kovove, sklene a akvarelove vytvory, aby sme ich tu vyvesili. je jedno, ci sa predaju, hlavne ze su na ociach a niekto z nich ma radost :) vcera rano prisiel jeden miestny ujo so psom a priniesol nam velku tasku plnu cerstvych hroznovo-orieskovych kolacov, ze nam zela prijemne rano a krasny den :) tak som mu spravila jedno cortado s vonou whiskey a teraz je tu kazdy den, ze len na pokec s nami.. je to mile. naozajstne. poctive. a vzacne. aj ked medzi domacich nezapadame ani recou ani vyzorom, jednoducho tu sme a oni nas vezmu medzi seba, pretoze im vytvarame prijemne prostredie. stale netusim komu to tu patri, ale najviac zodpovednosti si delia Tobias - 26rocny nemec, ktory sem prisiel ako helper a ostal dva roky a Damian - asi 40rocny Ir, ktory s ludmi v kaviarni denne cvici jogu a vo volnom case z hliny tvaruje stale vacsich smejucich sa buddhov. Inak s nami byvala anglicanka Sarah a australan Blake, cakame az pride Damianova norska manzelka na prazdniny, par kempujucich znamych by sa malo pohybovat okolo nasho domu, ktory sa nikdy nezamyka, docasne sme ubytovali dve kanadske backpackerky, ktore u nas ostali couchovat a team nam ma doplnit nejaky francuzsky umelec, ktory rad vari. (to zas bude v kuchyni dusno! traja chlapi, ktori sa biju o to, kto co uvari a upecie :D no a ja za barom a v kaviarni.. na dva tyzdne, potom sa uvidi.
zijem teda v Rambergu, 100m od azurovej plaze, 5km od tyrkysovej plaze.. slnko nikdy nezapada, na plaz chodime pit pivo a dychat morsky vzduch a najvacsi kopec mame hned za domom, takze hore sme vybehli hned prvy den :) bezne zaciname trekovat o 12ej na obed a o polnoci si este davame slofika na kopci nad domom, lebo sa neni kam ponahlat a tma nikdy nebude :) tesime sa na piatok, to ma byt letny slnovrat a okrem toho mame v kaviarni na plane citacku s nejakou sprievodnou hudbou.
inak svet je maly, slovaka som tu stretla hned po prichode :D byva vo vedlajsej dedine, zije tu s australankou uz tri roky a tento mesiac dal vypoved, lebo ze si chce konecne pozriet Lofoty :) pracoval tu ako rybar, takze pevninu nikdy poriadne nevidel, inak je to nejaky Martin zo Spisskej Novej Vsi a uz mame dohodnuty spolocny nocny trek :) cechov som stretla uz styroch, takze ano, je tu husto a Lofoty su oblubena destinacia - najma cechov, australanov, kanadanov, nemcov, norov, japoncov a francuzov.. ja ako jedina slovenka tu v dedine (zatial) mozem len odporucat - treba vidiet, treba zazit.. krasne kludne dedinky, hore, mory, ostrovy, jedlo, polnocne slnko osvetlujuce snehove kopce. majte sa krasne zatial a prijemne leto vam zelam :) xx
