..
…
kedy vlastne..?
po tridsiatke.. po styridsiatke.. pre niekoho moze zacat aj v sedemdesiatke, preco nie..
pre mna zivot zacina osamote.
(pre neznalych tohto pojmu uvadzam vysvetlenie s vykladom z tarotovych kariet:::
"Ked v nasom zivote nie je nikto dolezity, mozeme byt bud osameli alebo si uzivat slobody, ktoru samota prinasa. Ked u druhych nenachadzame ziadnu podporu pre nase hlboko citene pravdy, mozeme sa bud citit izolovane a zahorklo alebo sa radovat zo skutocnosti, ze je nasa vizia taka silna, ze prezije aj silnu ludsku potrebu suhlasu rodiny, priatelov alebo kolegov. Ak pred takouto situaciou stojis, dobre si uvedom, ako si sa rozhodol pozerat na svoju 'samotu' a za svoje rozhodnutie prijmi zodpovednost. Pokorna postava na tejto karte svieti svetlom, ktore vychadza zvnutra. Jednym z najvyznamnejsich prispevkom Gautama Buddhy duchovnemu zivotu ludstva bolo to, ze svojim ziakom neprestaval opakovat - BUDTE SVETLOM SAMI SEBE. Nakoniec, kazdy z nas v sebe musi rozvinut schopnost prejst temnotou bez spolocnikov, map alebo sprievodcov."
"Ked si sam, tak nie si sam, si jednoducho osamely - a medzi osamelostou a samotou je obrovsky rozdiel. Ked si osamely, potom myslis na druhych, chybaju ti. Osamelost je negativny stav. Mas pocit, ze by to bolo lepsie, keby tu niekto bol s tebou - tvoj kamarat, manzelka, matka, tvoj mily, manzel. Bolo by lepsie, keby tu niekto bol, ale nie je. OSAMELOST je absencia druhych. SAMOTA je pritomnost seba sameho. Samota je velmi pozitivna. Je to pritomnost, pretekajuca pritomnost. Si tak naplneny pritomnostou, ze nou mozes naplnit cely svet a nikoho ineho nepotrebujes..."
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
..niekto mozno nepochopi.. ale ja som sa presne v tomto nasla..
a i ked v mojom zivote JE niekto dolezity (a je Vas viac.. menovat nebudem aby som nedajboze niekoho nevynechala nechtiac ; )
neviem a nechcem sa vzdat svojej samoty..
(tymto dakujem Tomasovi – prisposobivemu a tolerantnemu, teda mojmu uplnemu opaku.. : )
za to, ze respektuje moju individualitu, za to, ze ma necha osamote ked to prave potrebujem – den, tyzden, mesiac – a caka.. jednoducho sa na nic nepyta a caka kym vyleziem naspat na svetlo sveta..
za to, ze sa ma nesnazi dostat do nijakych kolaji a nepotrebuje ma prisposobovat ziadnej zo svojich predstav o mne, za to, ze mi dava tolko slobody kolko len zvladnem uniest
(a tiez za to, ze vzdy vie presne co potrebujem – co ja nikdy netusim.. : ) (3
vies, ja neviem ci sa nieco u mna zmeni.. ci sa raz dokazem usadit na jednom jedinom mieste a byt spokojna bez neustaleho premiestnovania sa a hladania niecoho noveho..
vsetky tieto "vylety" daleko od domova mi totiz pomahaju nejako prirodzene nachadzat odpovede na otazky, na ktore mi nikto neodpovie, a to je ten dovod preco ma to taha..
(teda okrem toho ze sa desim stereotypu takze sa snazim zmenit co sa da.. dnes rano som si zacala umyvat zuby lavou rukou.. povedala som si ze to zvladnem, ale zatial som si len cesla do dasna, takze ziaden valny uspech.. : )
mam milion otazok, na ktore potrebujem odpoved.. a kazdou dalsou odpovedou sa mi vynaraju dalsie a dalsie otazky..
a ono sice pri cumeni do plafona sa da prist na vela veci, ale nie je to ono.. ja si potrebujem vsetko zazit na vlastnej kozi, inak to pre mna nema cenu..
nasla som nieco uzasne, co asi vystihuje vsetko co chcem povedat:::
tak dufam ze som vsetkym mojim najblizsim nejako pomohla dostat sa blizsie k mojej krehkej pancierovej skrupine.. (3
majte sa krasne* * *
(blog nekonci, cochvila este len zacne.. : )
