stretnutia so sebou samym su velmi zvlastne.. poskladaju vasu osobnost a vy sa zrazu citite velmi zvlastne, harmonicky, uplno.. ako keby ste sa zrazu, po dlhom case pozreli do zrkadla a namiesto steny zbadali seba..
party v Zelenci bola zvlastna.. a jedinecna. stretnete nosu ludi, ktorych nepoznate a predsa.. uz ste ich stretli, mozno si pamatate mena, niektorych poznate z rozpravania ci z videnia.. v podstate cudzi ludia, ktorych mena nemate sancu si zapamatat.. a predsa.. nielen ze si pamatate mena. obnovia sa vam spomienky, ktore ste nezazili, a predsa su vam tak doverne zname..
ako ked sa s vami rozprava niekto, kto vam vidi do srdca, do duse, do hlavy.. nemusite vysvetlovat preco, nie je to potrebne. vsetci mame nieco spolocne.. sme ako planety, ktore obiehaju okolo slnka a kusok toho tepla co vyzaruje si nosime v srdci.. a zrazu - praask, strasna kolizia, necakana zhoda nahod.. a my sa stretneme.. a aj ked sme sa nikdy nestretli, predsa sa pozname.. vsetci v sebe nosime kusok tepla, slnka, jasu.. urcitu auru. a aj ked sme kazdy uplne iny, predsa svietime rovnako.
velmi zvlastne, stretnutie v Zelenci..
dakujem Maji, stretnutia s ktorou ma naplnaju svetlom*
(a i ked to asi bude zniet strasne tuctovo a obycajne.. budes mi chybat, dievca zlate.. :) ♥
