napriek tomu, ze s mojou hostitelkou sme skor kamosky nez helper a host, aj tak som si od nej vypytala nejaku pracu, ze nech sa nenudim teda a nech ten moj pobyt v prirode ma aj nejaky hlbsi zmysel. takze juchuu, neflakam sa uz cele dni, nesedim na riti a malujem chodbu :)
je to sranda, lebo uz mam predstavu o tom, kolko je 760m2 ;) strasne vela.. ja malujem chodbu, stropy, steny a tocite schodisko z 1. na 2. poschodie a z 2. na 3., co je necelych 100m2 a je to teda nosa! pustila som sa do toho po hlave a bez rozmyslu, ale uz malujem druhy raz, teda "nacisto" a zatial ma to bavi :) s Vigdis sme sa dohodli tak, ze mozem spavat kludne do dvanastej, nech som oddychnuta, ved som na prazdninach; dalej ze vymalujem kolko sa mi bude chciet, budem vladat a hlavne budem malovat len dovtedy, kym ma to nezacne nudit. nechcelo sa mi zatial jeden den, to som namiesto malovania presadzala kvety, ako zmena fajn, ale spat k malovaniu ;)
tieto vysoke, siroke a obrovske priestory volame familiarne "moj projekt", takze uz mam k tomu vytvoreny aj urcity vztah, makam na tom aby to bolo co mozno najdokonalejsie a dufam ze to do odchodu stihnem aj dokoncit.. (ak nahodou nie, tak to velmi nevadi, lebo buduci tyzden pride instalater z Australie a este nejaky mixnuty parik bohvieodkial, tak by to dokoncili oni.. ale aj tak sa snazim a dufam ze stiham :)
kopec srandy sme mali hned od zaciatku, lebo Vigdis je prava velka severska zena (asi ako Magda na podpatkoch), takze jej prvy dojem bol asi ze "jej, ňuňu, a Ty ako dociahnes na strop?? :O" priniesla stolicku, mensi rebrik, vacsi rebrik a ja som stale nedociahla ani na to, aby som mohla vymalovat steny (nehovorim o schodisku, ktore je tocite a rebrik nan nepostavite :D tak som zacala malovat od zeme, ze ja sa nevzdam a Bjorn-Ola (syn Vigdis, ktory s nou sem-tam zije ked ho omrzi mestsky zivot) chodil okolo mna a maloval to, kam som nedociahla :D potom prisla Vigdis s uzasnym napadom - stetcom s dlhociznou ruckou a slovami "toto bude Tvoje dlhsie ja" :D. dalsi den bol este lepsi, zohnali sme extension na stetec s dlhou ruckou!! takze ano, stale to vyzera velmi komicky, ked stojim na siestom schodiku rebrika a v ruke mam tyc, ku ktorej je pripevneny stetec s extra dlhou ruckou.. ale uz som dvakrat vymalovala strop, takze najvtipnejsia cast je za nami :D a ano, bavi ma mat vlasy farby trblietajuceho sa kremoveho nateru s leskom a hovorim vam, ze raz zo mna bude maliar :P ..ked vyrastiem.. :-)
dnes prisla Vigdis z prace uplne prekvapena, ze ja som NAOZAJ vymalovala strop! zevraj si myslela ze to nikdy nedokazem a ani necakala, ze sa o to budem pokusat.. a coby nie, ved ked uz si platim trojite poistenie, za pokus to stoji :P a zase som (si) dokazala, ze vsetko sa da, staci chciet a najst si vlastnu cestu ;-) :P
tot prvy dnesny zazrak, splnene (ne)ocakavanie.. druhy cakal v mailboxe.
ked som pred tyzdnom nechtiac skoncila v Lillehammeri namiesto v Evenstade (vid clanok), len tak, pre moznost slobodneho vyjadrenia sa a filtracie pocitov som poslala norskym zelezniciam normalny zdvorily infomail o tom, ze v case zaplav a chaosu ma bohuzial naviedli na zly smer a ze ja som s tym ok, ale nech si davaju vacsi pozor na to, ako naviguju ludi. no - a dnes prisla nasledovna odpoved:
prva reakcia - WAU!! :O :O :O
druha reakcia - oooo!! toto fakt neni mozne!! :O
tretia reakcia - to mi akoze niekto vrati aj to malo prachov, co som v tejto uzasnej krajine zatial minula??! :O
stvrta reakcia - checknut ci mam blocky.. ano, od vsetkeho.. mohla by som ich skasnut o 90€ cca :O
Rozmyslam asi pat sekund a uz im pisem mail spat.. musim im predsa hlavne PODAKOVAT!! za to, ze ma v case zaplav dopravili tam kam som sa dostat chcela, aj ked o den neskor ;) uprimne, nikdy som nedufala, ze sa sem vzhladom na vsetky tie komplikacie dostanem a som stastna ze som tu. a nech nezabudnu podakovat ujovi autobusarovi, co ma zobral bez listka a ujovi fizlovi, ktory mi ten neplatny listok bez problemov aj potvrdil :) som im naozaj vdacna. a toto je naozaj rozpravkova krajina.. :-O
..este posledny raz sa ozve ten pocit, ze prichadzam o peniaze navyse (ktore mi vlastne aj tak nepatria).. stale sa usmievam a hovorim si, ze treba byt hlavne vdacny a uzivat si zivot a prihody, ktore so sebou prinasa. spokojna odosielam dakovny mail a uz viem, ze aby Norsko bolo krajinou cestnosti a spravodlivosti aj o par rokov, treba k tomu v prvom rade prispiet svojou kvapkou.. ako Vigdis hovori: "ano, sme severania, sme priami, uprimni, hovorime co si myslime a koname podla toho ako hovorime.. mozno sme trochu naivni a sem-tam sa aj popalime, ale aky by to bol zivot, keby sme nemohli doverovat ludom..?" ..takze tak na dnes.. ked raz budem velka, nebudem ani na okamih vahat ci spravit spravny krok alebo mat vycitky svedomia a mozno ked sa raz naucim norcinu.. tak potom zo mna bude severanka. zatial som to stale ja ;-) ano, mozno trdlo.. ale ukrutne stastne, kludne a vyrovnane :)
