Palo Barabas, Andrej Reiner, Jaro Filip, Rudolf Sloboda, Gustav Murin, Juraj Jankuv..
hovoria vam tieto mena nieco..?
mozu a nemusia.. ale mne tito ludia davaju vela, bez ohladu na to, ci este ziju alebo uz nie, ci sa s nimi stretavam alebo nie..
su, resp. boli to pre mna ludia s velkym L (nieco ako clovek s velkym C), ktorych myslienky a zivotne postoje su mi velmi blizke; ludia, zijuci pre svoje idealy, zasady, hladajuci odpovede na rovnake otazky, na ktore sa snazim najst odpoved aj ja..
..a tak zase raz sedim v najvacsej verejnej kniznici v centre Amsterdamu a rozmyslam..
sedim na piatom poschodi, pozeram sa na ludi okolo.. sedivy ujo naproti vpravo pocita nejake vzorce.. mozno buduci Einstein.. ujo naproti vpravo prave ostal v soku, rychlo zbalil vsetky veci a uteka dolu schodmi.. asi zle spravy.. po celom poschodi sa rozlieva uzasne uprimna hudba.. pozeram do planov kniznice a zistujem, ze nic taketo na dnes v plane nebolo.. a predsa je to tu.. dusou mlade dievca, ktore ma na tvari vrasky od smiechu aj od bolesti, doprevadza na klaviri nejaku tetu, ktora spieva srdcervuce sansony v holandstine.. a i ked nerozumiem, citim presne to co asi kazdy na tomto poschodi.. smutok, bolest, uprsany den, otazky, nadej.. a este vela inych veci, pocitov a myslienok, ktore mi pretekaju hlavou.. a tak rozmyslam.. nad tym, preco je v mojom zivote tolko anjelov, ktori sa o mna staraju.. preco su zosobneni do ludi.. preco sa veci deju tak, ako sa deju a preco prave mne.. a kazdodenna hrba novych otazok ma znova taha do kniznice.. na net, za knihy, na blogy,.. vdaka bohu za taketo zdroje otazok a odpovedi.. vdaka za zivot.. komu..? rodicom.. ciastocne hej.. alebo Bohu..? a kto to vlastne je..? je to ten isty, ktoreho Rasta oslovuje Jah, Banty Alah a Mato Stvoritel..? musi byt.. inak by sme si nerozumeli bez slov.. a nemoze mat predsa jeden boh tri podoby.. alebo ano..?
..z myslienok ma vytrhne urasteny cernoch s nausnicou v uchu, ktoreho som si vsimla tri dni dozadu.. istym sposobom si ma premeriava.. preco..? mozno preto, ze vie preco nosim batoh so sebou.. mozno sa tiez ocitol v podobnej situacii a nosil so sebou tolko veci ako ja.. dennodenne so sebou nosim veci ako prsiplast, sveter, mlieko, vsetky doklady, zubnu kefku, kluce od mojho slovenskeho domova, knihu od Henryho Davida Thoreau-a s nazvom "Walking", sprchac, zuvacky, mince, jablko, nabijacku na mobil, deodorant, pracovnu zasteru, cokoladu.. (mapu nenosim, lebo je neuzitocna; kompas nemam, nozik nepotrebujem..) vsetko su to veci, ktore kazdy den mozno budem potrebovat.. ostava uz len bicykel, ale pri tej rychlej jazde mestom plnym turistov by mi uniklo strasne vela.. H.D.Thoreau a ja vieme preco chodime pesi.. no a este postel.. ale nakolko nemam ziadnu, ktora by sa dala oznacit nalepkou "moja", tak si vzdy vecer nejaku najdem.. raz prespim u Rastu v G-bloku (ked mam chut na teplu veceru - vari nielen on, ale aj ja : ), pripadne ked som negativne naladena, lebo Rasta dal dokopy take CDcka s tym najpozitivnejsim reggae co naladi aj placuceho; raz v pracovnej agenture v Nieuwegeine kde je ubytovanych 6 Slovaciskov (to ked mi slovencina chyba a mam potrebu vypadnut z Amsterdamu), raz u Nany (obycajne ked ju boli chrbat, aby som jej pomohla s cim sa da.. pripadne ked si potrebujem vymenit oblecenie), raz u Wernera (surinamcan, ktory ma 3tyzdne dozadu pozval na pravu surinamsku veceru.. holt, nebolo kedy : ) ale on ma Skype aj s webcamerou, takze rodicia moji, ked konecne ochutnam Nasi (kurca s ryzou po surinamsky : ), tak sa prihlasim a ozvem.. ; ) : ) <3
nemat svojich anjelov vzdy okolo seba, tak sa ani z domu nepohnem.. pre mna su totiz rozhovory s mojimi anjelmi niecim, co ma posuva dalej.. za hranice vsednych dni. (blizsie o anjeloch na cestach tu)
Rasta je moj anjel cislo 1 (pretoze som ho stretla par dni po prichode do Amsterdamu, presne 12.6. : ) oslovil ma na ulici, cestou z internetky.. len tak, bez napadu ist na veceru, neponukal mi ani masaz ani manzelstvo ani sa ma nesnazil ohurit vyskou svojich uspor.. len sme sa prechadzali po K-zone a bavili sa asi 6hodin o svetovej politike, situacii v Afrike, moznostiach, ktore mi ponuka moje studium a o sposobe, ako jednotlivec moze zmenit svet.. a odvtedy sme spolu : ) vsetci jeho priatelia ma poznaju ako "rasta-girl", co neznamena, ze som jeho priatelka, ale ze sme spriaznene duse.. jednoducho sme sa nasli, resp. on nasiel mna: )
a tak aj po dvoch mesiacoch stale vedieme celovecerne rozhovory o politike, preberame ekonomicku krizu v Zimbabwe, hladame ubytko bud jemu alebo mne, pozerame filmy, pocuvame hudbu, flakame sa vsetkymi Amsterdamskymi ulickami,.. spolu jeme, spolu chodime a spolu uplne v pohode koexistujeme : )
Anjelom cislo 2 je pre mna Matej.. slovacisko ako repa, ktoremu netreba vysvetlovat rozdiel medzi "beautiful" a "pretty", aj ked mame problem s rozdielom medzi "mily" a "zlaty" ; )
(podla Mateja je mile nieco, co by si nikdy v zivote nekupil.. a mila som podla neho napriklad ja:D
Mato je clovek, s ktorym som sa stretla nahodne.. pol hodinu sme sa hladali na Central Station - to viete, ked sa obleciem do zeleno-cerveneho, aby som bola dostatocne viditelna a bavime sa stylom "vidis ten orloj ked vyjdes zo stanice..?" "jasne..!" "tak to musis byt pri rovnakom vychode" : ) : ) : ) ..a nakoniec zistite, ze CS v Amsterdame ma 2 vychody smerom na juh.. : )
stretnutie s Matejom mi dalo velmi vela.. rozhovory o anjeloch na cestach, o jedle a vareni, o zivote, ktory ma este pestrejsi nez ja.. no a samozrejme k tomu kopa filozofie, kniziek, vtipov, novych zazitkov, moznosti, skusok.. a cudujte sa - planov: )
a tak s Matom spoznavame Holandsko, chodime behat (on beha a ja ho sprevadzam na bicykli : ) : ) : ), varime (ja asistujem a ucim sa: ), cestujeme (to je ten clovek, s ktorym som o siedmej vecer sadla do kamiona aby som videla Belgicko: ), navzajom sa ovplyvnujeme (v zmyslani aj v zivotnych rozhodnutiach), spolu nakupujeme (veci potrebne do buducnosti, ako napriklad pridavny vozik na bicykel, kde mozno vozit deti; ) :P a najnovsie asi aj planujeme.. napriklad rok v Amerike, pretoze tam by som sa nechcela trepat uplne sama. a tak ma Mato uci cuvat s kamionom a ja mu popritom objasnujem destinaciu, kde zacneme (samozrejme zapadne pobrezie - San Francisco, Los Angeles atd: )
inak uz ma aj prezyvku, hovorim mu "oco" : ) : ) : )
(keby ste ho poculi rozpravat o lomeni navesu, "plastovych somarinach", zodpovednosti a jeho predstave rodinneho zivota + ked si k tomu vsetkemu predstavite maximalne praktickeho chlapa, ktory neznasa uplatky, sklada ma z bicykla a toleruje moje preslapy.. jedina asociacia, ktora sa vam vybavi je Ladislav Tichy: ) : ) : ) pretoze moj tatko je taky isty.. ; ) <3
toto su moji dvaja anjeli.. treti mi vybavuje protekciu tam hore.. a dalsich 47 sa podla potreby prevteluje do ludi, ktorych stretam kazdy den.. kazdy z nich je iny, ale nieco maju spolocne; vsetci sa stastne usmievaju, zmurkaju ako JUDr. Jankuv a vzdy zmiznu skor, nez im stihnem hociakym sposobom oplatit co pre mna robia..
