kríza osobnosti..

viem ze som neschopna, neprisposobiva a uz sa neviem ani vystresovat aby som sa nieco naucila.. jednoducho mam uz dlhsiu dobu vsetko na haku, lebo v tom nevidim zmysel. na tej kope papierov v izbe mi lezi ziadost o ukoncenie studia.. nenapadna, trochu skryta a predsa na ociach.. vyplnena, podpisana, dobrovolna, definitivna.. staci ju odovzdat.. len neviem, ci by to bola pozitivna zmena.. pretoze zaroven s ukoncenim studia by som si zbalila veci a utiekla.. hocikam.. do Indie, Nepalu, do Rumunska; budovat studne do Afriky alebo emancipovat zeny na Blizkom vychode.. to je jedno.. ked ja len strasne potrebujem vidiet vysledky svojej prace! A jedine, co vidim kazde rano v zrkadle je jedna unavena, smutna a sediva tvar, z ktorej sa behom studia vytratil vsetok zivot..
ked ja takto NECHCEM zit, mna to strasne ubija!
naco si mam pamatat, ze Karol Velky mal 192cm a bol analfabet, ze Kelti mali dlhe vlasy a pasli ovce.. naco mi to je, ked mi to nepomaha ist svojou vlastnou cestou?
naucte ma zavadzat kanalizaciu, stavat domy, budovat studne, pestovat ryzu.. len ma preboha nenutte sediet 24hodin denne na zadku a civiet do blba bez moznosti vyjadrit svoj nazor..!

neznasam pocitac, pretoze pri nom musim sediet aspon 8hodin denne. zacinam nenavidiet hlupe knihy, ktore mi zapratali cely moj zivotny priestor.. mam 100chuti spalit vsetky dolezite poznatky, ktore mi za tych 5rokov na VS zapratali celu velku skrinu a A ZACAT KONECNE ZIT PODLA SEBA, BEZ ORGANIZOVANIA KAZDEHO JEDNEHO DNA A BEZ NAVODU NA ZIVOT ! ! !

..aj tak prevdepodobne nikdy v zivote nedostudujem.. pretoze jednoducho potrebujem vyjadrit svoj nazor, aj ked sa nezhoduje s mienkou vacsiny, pripadne s nazorom tych kompetentnych, ktori sa snazia nazory inych utvarat, pripadne uslapat.
TAK NACO JE TOTO VSETKO DOBRE ? ? ?

(kriza osobnosti, alebo momentalny zachvat sialenstva..)

uz sa Ti stalo ze Ti z tolkeho sedenia prestala prudit krv do noh?? mne sa to mmnt. deje kazdy druhy den.. a ja uz nechcem sediet, do slaka.! ja chcem len vstat, vypnut komp a odist..

(hm, teraz je asi cas na nejaku pointu.. takze k veci..)

vcera sme s maminou citali jej psychologiu.. nechcelo sa jej hladat kazde druhe slovo v slovniku cudzich slov, tak si ma zavolala ze nech jej to hladam.. zacala ze:
"no, mozes; takze.. co je.. axiologia"
- nauka o hodnotach
"forenzny"
- sudny
"percepcia"
- vnimanie
"fragmentacia"
- rozdelenie celku na mensie casti
"ontologia"
- nauka alebo veda o byti ako takom (v zmysle bytie, existencia)
"kohezia"
- sudrznost; napriklad socialna
"gnozeologia"
- to bola taka teoria poznania; o tom, ci je svet poznatelny.. jedna cast filozofov tvrdila, ze je poznatelny a druha ze nie je - to boli agnostici.. to boli taki typci, co sa zaoberali...

...a zrazu som sa zasekla pri uvedomeni sa...,
uvedomeni si toho hroboveho ticha okolo mna...
pri tom strasnom uvedomeni, ze slovnik som este neotvorila a ja sama sa stavam slovnikom.. spletou nezmyselnych slov, bez poznania ktorych sa mozno zije lahsie..
zapocuvala som sa do toho zmatku cudzich vyrazov, ktore su pre moju maminu spanielskou dedinou a dospela som k poznaniu, ze JA NECHCEM BYT SLOVNIKOM! ja som predsa CLOVEK.. a rada by som nim ostala, pretoze v tom je zmysel mojho bytia.. HUMANIZMUS, HUMANUS, HUMAN..

ostat clovekom za kazdu cenu..