Na cestach

7.7., nedela, 19:01
s odstupom par dni a 200km.. cesta na sever zacina :) bilancovat posledne dni sa mi nechce, v skratke - tri tyzdne na Lofotach su tak akurat primerany cas na to, aby ste si lepsie pozreli a spoznali jeden az dva ostrovy zo styroch, a neratajte s tym, ze stihnete aj Vesteralen.
moj pobyt na Lofotach bol super, nelutujem jediny den a vratila by som sa kedykolvek. Stihla som pracovat, ucit sa nove veci, spoznavat a konecne aj chabe zaklady jazyka sa mi dostavaju do usi. Videla som vsetko co som vidiet chcela a dohoda s chalanmi znela - okuknem sever, lebo Finnmarksvidda je oblast Normi a turistami neprebadana, pretoze malokto zabludi od Bodo na sever a ci sa mi tam bude alebo nebude pacit, do augusta mi drzia miesto vo Friis aj v "nasom" dome a "mojej" izbe, ktoru som nestihla povysavat (a stavim sa, ze o mesiac bude stale rovnako nepovysavana a plna piesku z plaze :))
nemam potrebu palit mosty, dvere nechavam otvorene a predsa akosi tusim, ze nevstupim dvakrat do tej istej rieky, lebo sa to zatial nikdy nepodarilo.. rieka plynie, cas je nezvratny a zmena je potrebna.

Za posledne dni sme toho stihli celkom dost, k svojim najvacsim uspechom ratam viacere mission(s) impossible(s) ako napriklad
- zohnat flasu whiskey
- upiect apple pie bez prasku do peciva
- vymysliet a zrealizovat projekt diary-free palacinky
- nawaflovat 40 wafli podla norskeho receptu bez slovnika
- splnit vsetky sluby, uzavriet dohody, rozlucit sa, zbalit a stihnut vsetko, co som si nechala na inu a poslednu chvilu..
Posledna chvila je vec zradna a neurcita, moj "arctic trip" sme preto oslavili precasne v sobotu vecer rybacou vecerou :) popritom sme sa stihli vsetci aj vystriedat v praci, kecat do rana pri vine a svieckach a zorganizovat Tobiasovi oslavu narodenin podla jeho predstav - tz. prekvapili sme, mali sme nadhernu tortu a drobne nenapadne darceky a po kafe&torte sme sa akoby nic rozptylili do prace a tvarili sa, ze je uplne normalny den. teda, vsetci okrem mna - ja som zase besnila a balila sa za pochodu; o 1ej sme spievali happy B-day a slnko svietilo, 2:15 uz som sedela v buse a cierne mracna pohltili cele ostrovy. Nalepky "bohyne pocasia" sa teda asi nezbavim a zaroven sa tesim, ze vsetko je zase tak, ako ma byt. Odisla som v spravnom momente - moja 12tyzdnovka uz sa prehupla do druhej polovice, obyvatelia Rambergu ma poznaju po mene a ja ich tiez (Tor-Olav a Guldrun boli tazke memorovacky! :)), midnight sun sa krati kazdym dnom a vokoli Rambergu uz ma nema co velmi prekvapit; videla som, co som vidiet chcela a dva dni dozadu som uz veselo porcovala ryby a smazila domace fishburgery, takze vela nechybalo a bola by som "zdomacnela". Spravny cas zbalit batoh a hura prec! Vsetci ratame s tym, ze do Rambergu sa nejakym sposobom este vratim (i ked je to od ruky na trase odkialkolvek kamkolvek), i tak som si s Tobiasom dala rozluckoveho panaka aquavitu, v taske mam cokosrdieckovu bonbonieru od chalanov a po(d)pisanu pohladnicu Rambergu aj s oznacenim "nasho" domu, keby som nahodou pobludila a uz cakam v Svolvaer na hurtigruten. Je 8 hodin vecer, lod odchadza o 10ej. o 15 minut odchadza posledny bus do Leknes a Rambergu, a ako chalani povedali - stale mam cas vsetko zmeskat a vratit sa spat. Nevaham, viem co chcem a kam ma taha, takze ho necham kludne odist a pokoj v dusi ostane ;) aj ked batoh je tazky a vonava postel je vzacna vec, je cas; za 3 tyzdne pri kolacoch som pribrala 4 kila a uz som stretla tolko cestovatelov, ze viac neobsedim. Plan cesty: Ramberg-Leknes-Svolvaer bus, Svolvaer-Tromso lod, Tromso-Alta bus. Caka ma cca 1000km v smere na severovychod a dufam, ze konecne vyuzijem zimnu bundu, ktoru so sebou z neznameho dovodu vlacim. Nohy su lahke, mysel cista, srdce volne, len ten batoh natrepany... bodaj by ho niekto ukradol!
Polovicu prazdnin mam za sebou, revizia batohu prebehla uspesne - zbavila som sa troch kil vahy a vyhadzala vsetko, co som za ten cas nevyuzila alebo znicila. Volne miesto v batohu zaplnila cestovatelska strava - voda, susene a cerstve ovocie, orechy, cokolada a nosacelozrnnych keksov. (Mineralka "arctic water" a cloudberry yoghurt su suveniry :)) Lekcie norciny som nechala chalanom v Rambergu a kompas som venovala francuzskemu backpackerovi, ktoreho sme s Nicolasom na tajnasa bezplatne ubytovali, aby si mohol po troch mesiacoch umyt dready a oholit bradu :)
Svolvaer je obycajne nudne turisticke mesto, ktore som si pozrela a nemam potrebyu odfotit. A mozno ma Tobias pravdu ked tvrdi, ze sme taki rozmaznani nadhernou lofotskou prirodou, ze vsetko naokolo nam uz pride ako "obycajne norske mestecko obklopene horami a fjordami". Zrnko pravdy na tom asi bude, i ked... Tobias nam na poslednom vylete odmietol zastavit auto na parkingu, kde sa zastavuju vsetci turisti, s odovodnenim: "Co si chcete odfotit? Ved tam su len ovce, ktore ziju na streche domu a spasaju travnatu pokryvku. Co je na tom zvlastne?" ...no comment. ale pravdou je, ze je dost uhodene prilakat turistov transportovanim stada oviec na strechu vlastneho domu a myslim, ze greenpeace-aci by sa tomu tiez nepotesili.. ;)
Okrem tych oviec na streche niekde na csete medzi Rambergom a Leknes si odnasam spomienky na tych spravnych ludi so srdcom na spravnom mieste, odchodove objatia a slzy a este stale sa smejem, ked si spomeniem na posledne spolocne pecenie; Nina piekla tortu Tobiasovi, ja vsetkym ranajkove palacinky s kokosovym mliekom a Lucas skusal svoj oblubeny mrkvovy kolac s topingom. Trvalo mu to sice cely den, ale podarilo sa :) a prisli sme na to, ze google najde aj milk&butter convertor ;) este teraz ho vidim ako pobehuje po kuchyni a besne  rozhadzuje rukami: "Fuck you, american cups! Fuck you, 1/4 cups! 3+1/2 american spoons of cocoa - FUCK YOU!!" -> pre tych, co tam neboli a nezazili.. chodak Lucas sa snazil sklbit dva rozne recepty, americky a brazilsky, kazdy v inych mierach, prekonvertovat ich na normalne europske miery a spisat si pekny recept v gramoch a mililitroch, podla ktoreho by vedel upiect kolac ;) vsetci sme v kuchyni, hudba 60ies hra, atmosfera, nadhera.. a do toho Lucas zvreskne: "Fuck you, butter convertor! I don't need cups converted to spoons and ounces! 11,526 grams? FUCK YOU!!" :D

Usmev na tvari, listok v ruke. Sedim v pristave a cakam na lod hurtigruten, ktorou by sa podla vsetkych odporucani mal previezt kazdy turista. Hovorim si OK a idem.. Eline mi odporucila booknut si novu a velku lod, lebo zevraj stare sice maju svoje caro, ale na 17hodinovy trip caro nestaci, treba pohodlie ;)
Prichadza prva lod, smer juh. Je obrovska, radsej cuvnem, mam respekt. Turisti sa z nej valia vsetkymi otvormi a ja si pripadam ako v nejakom hlupom americkom filme. Titanic, ano! obrovsky kolos plaviaci sa severom, ktory narazi na kryhu a vsetci zomrieme s nerozmazanou maskarou a fialovymi perami.. ouch!
Turisti su cokolvek, len nie Nori - cierni, aziati, francuzi, amici.. vekove rozpatie 5-85, ludia v normalnom veku su v mensine. Tety pracujuce na lodi nosia cierne uniformy s ciernymi pancuchami a vysvetluju turistom, co si stihnu odfotit a pozriet do odchodu lode. (Nechcela by som..)
Huf turistov sa prezenie, o dve hodiny znova nalodi a mava tym, co cakaju; je nas 11, vsetci sme samotari v normalnom veku a ideme opacnym smerom - sever. Lod s nazvom NORDKAPP kotvi, beriem batoh a s radostou dietata bezim na palubu. Milujem lode, male hojdacky v okoli Cinque Terre, padlovacky na kondicku a kludne aj cruiseships. Je to iny pocit, nez sediet v autobuse :) caka ma 17hodin na palube, nocna plavba fjordom a sloboda bez kajuty. Ked budem velka a omrzi ma cestovanie po susi, stanem sa namornikom! :) ...Buy a ticket, fuck the tan, fall in love... and keep going on! :)

______________________________________________

Cestovanie bez kajuty je sranda :) teta na recepcii vam neda klucik od kajuty s mapkou, len si vypyta pas, da vam palubny listok a instrukcie - batoh si mozete zlozit v luggage roome za velkoplosnou obrazovkou, restika je na 4. poschodi, bar s vyhliadkou na siedmom. Prijemnu plavbu, usmev a zmurk ;)
Sedim v bare, pijdem drink, pisem na papier pri loungeovej hudbe a som zvedava, ci ma vyhodia ked zaspim =) predsa len som unavena a tahat dalsich 17hodin bez spanku bude zaber.!
..uz je to tu - "mili cestujuci, coskoro sa budeme plavit x2km dlhym fjordom, nenechajte si ujst tento jedinecny zazitok a vybehnite von pozriet si tu krasu nazivo.. stretneme sa na 7. poschodi."
..a turisti sa zenu, obliekaju, bezia ozlomkrky do dazda a cvakaju fotakmi, lebo si nie su isti, ze toto je uz ono... myslim ze este nie, ak som dobre rozumela, fjord bude o pol hodinu (?)...nevermind..-
Lounge bar je prazdny, ostali sme styria - znudeny ujco pri pive, barmanka, DJ a ja. Barmanka zbiera pohare, DJ pije celom k baru a fjordu otaca rit, ujco sa premiestnuje k stolu s lepsim vyhladom... ja cakam. Prsi a je zamracene, ledva vidno pevninu. Lod sa staca a plavi sa do fjordu. Hmla. Skaly. Zelen. Voda. Blesky fotoaparatov. Po hodine turisti pridu spat do baru, mokri a vymrznuti, vsetci cajuju a kavickuju. Cruiseship opusta fjord, toto by bolo na fotku keby neprsalo.. cvak, cvak, cvak, cvak.. ozyvaju sa zvuky fotakov a vsade pocut citoslovcia sklamania, ze fotak nezachytil to, co ani ludske oko nevidelo. (Mozno o par rokov, technologie sa vyvijaju.. ;) i ked priroda je stale silnejsia - sme vo fjorde, takze sa neda platit kartou, chyba signal.. :-) platim cash a nechavam tips, pretoze viem svoje.. Barmanka sa usmieva, sme na rovnakej vlne. Len ja sa citim akasi nesvoja z druhej strany baru.. Chcelo by to opasat zasteru, zozbierat pohare, umyt, vylestit, viem, je toho vela, nestiha.. hned by som nabehla! Prr, musim zacat s odvykackou ;) psy cakaju..
Je polnoc, turisti spia a ja sedim v bare. Vonku sa vycasilo, prechadzame cez Vesteralen a vyhlad je nadherny. Fotit cez sklo sa mi nechce, ist von tiez nie, tak si len uzivam famozny vyhlad a cakam, az sa lounge bar zaplni.. tentokrat bez hudby, je po zaverecnej, vsetci spia; len osameli cestovatelia sa rozkladaju na kozenych sedackach, pisu, citaju, vytahuju dalekohlady a zapinaju laptopy. Ano, som tu spravne, prijemny vecer zelam.. ;) :))

____________________________________________

8.7., pondelok, 21:16
(na ceste :) Altafjord camping, ostava 81km do ciela..
Vylet lodou bol super, po polnoci som sa isla prejst po lodi a okrem nonstop kaviarne a krytej terasy som nasla - KNIZNICU! :) krasnu, malu, jednoduchu a prazdnu. Natiahla som sa teda do makkeho kresla velkosti americkeho zadku, sprievodcu Norskom do ruky a 17 hodin ubehlo ako nic; striedavo som citala a spala s vyhladom n akrajinu stracajucu sa v dialke a nadranom som cast cesty presedela na wc -> pretoze ak kapitan lode neustale upozornuje na to, ze si vsetci mame umyvat ruky 20krat denne hnusnym saponatom bez vody, asi sa ho oplati pocuvnut.. predsa len sme "medzinarodna posadka", tak clovek nevie co kde chyti.. :)
Este sa mi ratalo ranne hlasenie kapitana lode - ze "ziadame cestujucich, aby si 'svoje' miesta v baroch a kaviarnach neobsadzovali ponechavanim svojich osobnych veci, mobilov a penazeniek na sedackach v case ich nepritomnosti, pretoze je to nezdvorile a aj ini cestujuci si chcu sadnut".. (to patrilo frantikom, ako inak, vsetci ostatni boli normalni.. ;) Toto hlasenie velmi pekne vykompenzovala paranoidna indicka rodinka, ktora sa najskor striedala na strazi v luggage roome a ked si chceli ist vsetci spolu pozriet Tromso, lebo lod tam kotvi 4 hodiny a naklada zasoby, tak sa prehnali luggage roomom ako tornado a vsetky svoje batoziny zviazali retazami a zamkami dokopy :D ..nie, do Indie ma stale netaha.. :P

14:30 som sa teda vylodila v Tromso, za sebou viac ako 24hodin cesty.. mierne unavena sa chcem hlavne ubytovat, zhodit batoh, najest sa a pozriet si arkticku katedralu a polarne muzeum. Este musim zistit spoje do Alty a ozvat sa Mii kedy dorazim. Pridem do infocentra, dobijem kredit pre istotu a dvakrat uz zo zvyku pouzijem hnusne antibakterialne mydlo. Teta v tricku 'I love Tromso' bezi ku mne a uz kecame.. studentka, dohaduje mi ubytko, podava mapu a ja mam pocit, ze v tomto meste sa oplati ostat dlhsie. Po dlhej dobe je to prve vacsie mesto (na norske pomery asi velkomesto :)) a ja chcem den volna.

- "Bus do Alty odchadza o stvrtej", hovori mi teta co lubi Tromso.
- "A zajtra?" - pytam sa.
- "O stvrtej."
- "Ziaden iny?"
- "Nie, chodi len jeden bus denne, cesta trva 7 hodin a odchod je o stvrtej."
- "Hmmm.."

Volam teda Mii, ze pridem neskoro vecer, ci ma moze vyzdvihnut.. ona ze jasne a smeje sa, ze v Alte nemaju 'neskoro vecer', lebo midnight sun sa tam drzi o mesiac dlhsie ako na Lofotach. Usmievam sa, lebo citim ze idem spravnym smerom a tesim sa az budem na mieste :) doplnam zasoby na cestu a inak len spim - ujo autobusar ma budi dva razy, pretoze aj priamy spoj, co ide po E6ke musi dvakrat preskocit na trajekt; inak len jem, spim a ignorujem vsetky dediny s priponou -fjord. Som stale v tej istej krajine a predsa je vsetko ine; cedule pozor losy a pozor ovce vystriedali cedule 'pozor, sobie stada' :) hamarsku tajgu a lofotske lisajnikove skalnate utesy strieda kosodrevina a listnace, luky su plne divych ruzovych kvetov, na ceste auto stretnete skor vynimocne a asfalt miestami prechadza do strkovych usekov. Mosty sa zvacsa este len stavaju, osady su mensie, vzdialenosti ovela vacsie a klukata cesta vytesana do skaly trochu pripomina serpentiny v Ciernej hore. Vyzera to, ze sa tu cas zastavil alebo mozno civilizacia este nestihla dorazit. Laponci, teda Samovia postavaju pri cestach a predavaju tradicne sperky a ludia co nastupuju do autobusu su INI.. vidno ze som daleko, nieco nove zacina a to ma tesi.. dobru noc ;)