..myslienky a zamyslenia..

Friday, May 31, 2013

TIL FOTS I FJELLET

Stredne Norsko je krajina turistami zabudnuta. Vsetci ktorych stretnete idu bud na Nordkapp alebo si zaplatili trojuholnikovy zajazd Oslo-Bergen-Preikestolen. Ked ich cestou stretnete, vacsinou sa zastavia len na chvilu a nemaju cas ani na pokec, lebo turista ma cas limitovany – zaplatil si dva tyzdne dovolenky a chce vidiet co najviac. V ponimani turistu to znamena vsetky najvychytenejsie kusky krajiny, kde sa bude tlacit spolu s ostatnymi unahlenymi a vycerpanymi turistami a spust bude cvakat ostosest, aby si doma v klude pozrel miesta, na ktore pocas dovolenky zabludil.
Cim dalej tym menej ma lakaju turisticke destinacie a vyhladavam len klud, domorodcov a oddych. V strednom Norsku najdete vsetko – bozske ticho v lese, kopu turistickych chodnikov, klud, stebot vtakov a sem-tam aj nejakeho domorodca, ktory vam rad poradi, ktore miesta stoja za to si pozriet a stravit tam chvilu casu. Je to tiez destinacia, kde nestretnete hufy turistov a ak budete mat velke stastie, mozno natrafite na zbludileho cestovatela.
Na uzemi tohto kuska krajiny najdete hned tri rozlahle narodne parky – Dovrefjell, Jotunheimen a Rondane. Dovrefjell lahko miniete ak sa budete ponahlat do Andalsnes alebo Trondheimu a o Jotunheimene sa co-to docitate v turistickych sprievodcoch, ktori odporucaju jednodennu turistiku okolo jazera Gjende, kde sa mozete prejst medzi dvoma jazerami so 400m rozdielom nadmorskej vysky. Vacsina turistov mieri do Otty alebo za raftingom na rieke Sjoa, pripadne sa zastavia na jeden den v Jotunheimene.
Rondane je vynimocny. Pre turistov mimo ich beznej trasy smerom k fjordom je prilis vzdialeny a neocakavaju, ze by mohli najst krasu vo vnutrozemi nedaleko od svedskych hranic. Aj Nori castokrat Rondane minu a navstivia radsej vychytene dovolenkove destinacie. Ludia, ktori ziju v tejto oblasti vsak na tento park nedaju dopustit; kazdy z nich ma fotoalbum plny fotiek z Rondane a vie, ze tam pojde pozriet aj tento rok.
Nachadzam sa asi 20km od Rondane a neviem sa dockat, kedy tam vyrazim. Bohuzial prave teraz je park uzavrety kvoli jarnej migracii sobov. Otvorit by ho mali okolo 10. juna, tak odratavam dni a tesim sa predbezne :)

Vigdis: - Co hovoris na tuto mapu?
Ja: - Rondane?? Vaaaau, pojdem! :)
- A ako si na tom s citanim map?
- V pohode, vezmem so sebou a idem, ked sa stratim, tak kuknem do mapy.
- Mas kompas?
- Naco kompas?
- Aby si vedela ktorym smerom ides.
- Pozriem informacne tabule.
- Aha.. ale my v narodnych parkoch nemame ziadne informacne tabule. Jednoducho si vyberies trasu, ktorou chces ist, vezmes kompas a orientujes sa priblizne podla mapy a svetovych stran. Ked budes mat stastie, tak trasa bude celkom dobre viditelna a ak pojdes spravnym smerom, tak mozno uvidis nejake cervene T namalovane na skale. Ale nerataj velmi s tym, ze tam niekoho stretnes, teraz je tam klud a asi este aj sneh, budes tam sama..
- Aha.. Ehmmm.. pojdem skusit :)
- Vies co, mozme to spravit takto.. oznacim Ti na mape vsetky ubytovne v parku a pridam aj kontakty na nejakych znamych, co tam ziju. Odveziem Ta do Rondane, dam Ti mapu, kompas a par dni Ta tam necham. Dohodneme sa kedy a kde sa stretneme a ak sa stratis, tak ostanes pri ktorejkolvek chate a zavolas mi. Plati?
- Ok, super, to znie ako z Fort Boyard! =)
- Ty si pekne sibnuta, budeme si rozumiet. Víno alebo cavu ku kurcatu na ratatouille?
- Cavu, rosé, poprosim =) Tak o tomto je helpx?
- Nie tak celkom, zalezi na koho natrafis a ci si sadnete. Santé!:)
- A la santé et a la vie joyeuse! :-)
 ...
asi sme si sadli :)

Sunday, May 26, 2013

DARE TO... gender talks.!

"Nikde vo svete, specialne v Norsku, by si nemala zacinat konverzaciu na temu rozdielnost pohlavi." - povedal mi Harald, 57-rocny Nor, u ktoreho som surfovala couch 2 noci v Osle. Neda mi zamlcat, ze po piatich share-ovanych pivach aj on priznal, ze ak si ma vybrat medzi pohlavim za okienkom, vzdy zamieri k zene ;)

Ja sa priznavam otvorene. Mam reda obe pohlavia a obe ma svojim sposobom fascinuju. Ale ak mam vahovy nadlimit batoziny alebo iny specificky problem, vzdy zamierim k muzovi. Osvedcilo sa mi to nespocetne krat pri check-ine batoziny na letisku (aj ked niekedy treba aj dost okato zmurknut ;)
_____________________________________

Surfovanie u Haralda, den prvy:
- Kam mas namierene?
- Evenstad.
- O niecom takom som nikdy nepocul!
...rozkladam mapu a uz sa smejeme obaja, pretoze Evenstad evidentne neexistuje :) a ja mam vo vrecku listok a viem svoje :P
_____________________________________

Den druhy, Harald ma uz pri dverach vita s novinkami:
- Pocuj, mala si pravdu, Evenstad existuje! Dnes o tom hovorili v telke, su tam strasne zaplavy, ktore v tej oblasti strhli komplet tratove vedenie, BTW vies o tom, ze vlakom sa tam nedostanes?

_____________________________________

Den cislo 3. Harald odisiel o piatej rano, aby stihol cyklo preteky na 152km. Na stole listok, v mobile SMSka - keby cokolvek, kludne sa vrat, mozes ostat kolko len chces a do Evenstadu sa aj tak nedostanes.

Challenge accepted! :F ...odchadzam od Haralda a cakam na bus...
- Je tentp listok platny aj na vas bus? - pytam sa uja autobusara, i ked viem ze neplati na tuto zonu mesta.
- Aale vies co, sadaj, myslim ze pre jeden raz moze byt ;) - usmieva sa.
...sadam si so sirokym usmevom a tichym rehotom, lebo toto uz je piaty ujo autobusar s rovnakou odpovedou za dva dni =) a to si ani nevsimol, ze listok uz nie je platny od rana na ziadnu dopravu.. nevadi...

Prichadzam na hlavnu stanicu, vytipujem si uja na zeleznici a pytam sa, ake su komplikacie na ceste do Evenstadu. Hned ma transferuje k okienku, ze nech necakam rad...
Ujo za okienkom je velmi mily, snazi sa mi silou-mocou vysvetlit, ze do tej oblasti sa sice da dostat, ale Evenstad je este stale odrezany od sveta. Ja sa mu snazim vysvetlit, ze som slubila ze tam pridem a teda tam idem. Ujo nechape, stale ma presviedca, ze si mam svoj nevratny listok vymenit za iny alebo si mam vziat peniaze, ktore mi zan ponuka. Nechcem, nechape ujo. Pytam sa na prestupnu stanicu, Hamar - zevraj OK, ze sa tam viem dostat nahradnou autobusovou dopravou, ale bohuzial nikto v Osle nevie, ako funguje doprava v okoli Hamaru. Pripomina, ze do oblasti sa neodporuca cestovat, pokial to nie je naozaj surne. Tvrdim ze je, tak mi vysvetluje alternativnu dopravu a posiela ma k nastupistu c. 11.

Vlak odchadza na sekundu presne, tak uz konecne viem, naco je dobra sekundova rucicka..! Vo vlaku sa nestitim pouzit WC ani kupit si kavu z automatu, vsetko je nove, ciste, samozrejme. Skoda, ze uz o dve zastavky neskor musim vystupit - EIDSVOLL znamena prestup do krizoveho autobusu. 
Zorientovat sa nie je narocne, naviguje ma teta sprievodcicka aj info-ujo. Autobusy su dva, oba maju na ceduli HAMAR. Pre istotu sa este pytam uja autobusara, ci stiham prestup z Hamaru a on ma naviguje k svojmu kolegovi, ze ten nestoji pri kazdej vrbe a preto s nim dorazim rychlejsie. Skladam sa v buse s napisom Eidsvoll-Hamar-Lillehammer. Bus sa pohol, jedna holka bezi za vodicom a nieco sa pyta. Zda sa mi, ze som zacula Hamar, ale nie som si ista. Holka vyskakuje a ja sa veziem dalej, lebo uz nemam chut sa miliontykrat pytat.
Cesta busom nie je kludna a vyhlad z okna nie je rozpravkovy; to, co bezne vidite len v telke, mate zrazu pred ocami - cela zeleznicna trat je pod vodou, buduje sa docasne spevnena cesta, skaly padaju pomedzi prechadzajuce auta a mokra poda sa zosuva. Domceky na kraji zalivu podopiera tazka technika a ludska pomoc sa hemzi ako mravce v mravenisku. Zaspavam...
...Zobudzam sa, je 15:50. O tri minuty by som mala byt v Hamar aby som stihla pripoj. Autobus mina odbocku na Hamar, stare obchadzky nahradzaju nove a ja zase padam unavou...

Otvorim oci, stanica Lillehammer. Tak nejako som ratala s tym, ze tato cesta nepojde hladko. Pytam sa este vodica, ci stal aj v Hamare; hovori ze nie, lebo situacia je zlozita a z dialnice E6 sa tam odbocit neda. Je 6 hodin vecer a ja som 60 km od Hamar, ovela dalej od Evenstadu. Informacne centrum je zavrete, tak si beriem mapu mesta a s kludom anglicana si hovorim nech sa stane co sa ma stat.
_____________________________________

26 maj, nedela, 12:00 - vraciam kartu na recepcii beriem batoh na chrbat. Mesto je mrtve, vsetko je zavrete a busy nechodia. Spytat sa nie je koho a Evelyne z Berlina sa pyta mna. Moje "netusim" jej klud v dusi nevytvori, tak sa idem spytat uja autobusara co prave prisiel. O Evelyne je postarane, ja mam nad hlavou otaznik. Asi je ho vidno, lebo ujo autobusar sa vracia ku mne na pokec. Ma cas, tak pocuva a ja mu vysvetlujem svoju situaciu. Usmieva sa pod fuzy a prizvukuje, ze vsetky krizove busy idu smerom na Hamar a listky nikto nekontroluje. Zmurka. Chapem.Zatial vaham...
Vraciam sa na stanicu kupit si listok na vlak. Vsetky automaty su oznacene vykricnikmi a po stanici su rozvesane vystrazne cedule s mapkami a vysvetlivkami o tom, ktore oblasti su uzavrete a nedostupne a kade ich mozno obist. Pri Evenstade su vykricniky hned tri a cela oblast je zakruzkovana cervenou fixou. Nevzdavam sa a od automatu si pytam najblizsi listok na vlak do Evenstadu. Vyhodi ma s odovodnenim, ze oblast je nedostupna minimalne do pondelka a viac info mi poskytne ujo informator, ktory obchadza stanicu a pomaha. Nevidim ho. Volam Vigdis, aby som ju uistila o tom, ze som nezmenila plany a urcite dorazim, len este neviem kedy. Poradi mi kupit listok do Elverum alebo Rena a dodava, ze listok nemam kupovat, ze po vsetkych tych peripetiach ma musia dopravit do Hamar bezplatne.
Pytam si listok do Elverum. Vsetko na dnes vypredane. Prvy do Reny odchadza z Hamaru o 16ej, ale listky su vypredane. Pozeram prvy spoj do Hamar, 13:04. Je 12:50, listky vypredane na cely den vopred, najblizsi mozny odchod v pondelok poobede. S malou dusickou a otaznikom nad hlavou sa blizim ku krizovym autobusom. Busy su tri, ujovia autobusari traja. Strategicky si vyberam ineho nez toho, ktory mi poradil cestovat nacierno. Ten mi vsak skrizi cestu, zvreskne "Hamar?" a uz ma taha aj s batozinou prec.
Batozina v kufri, ja v buse, ujo zmurka a mne je do smiechu. Hladam flasu s vodou a nez sa stihnem napit, stoji pri mne policajt a pyta si listok. DOFRASA! mi rezonuje hlavou a zatial co hladam vcerajsi listok, snazim sa mu vysvetlit svoju situaciu. Pre istotu ho upozornujem na datum na listku, aby vedel, ze je vcerajsi a nahodou to uniklo jeho pozornosti. Sedim hlboko zaborena do sedadla a len dufam, ze na mna nebude kricat. Nech mi kludne streli, ale nech na mna preboha neziape. Reaguje chladno a kludne, pyta si listok. Otoci ho, nieco nan nacmara a hovori, ze na cestu do Evenstadu sa mam pytat v Hamar, lebo situacia je stale neista a on nema aktualne spravy. Na svoju velku holu hlavu si nasadi obrazkove okuliare a zazela mi stastnu cestu :) Ujo autobusar cely rad rychlo zatvara dvere a obaja vieme, ze do Hamar ma dopravi aj keby sa musel hrat na obojzivelne plavidlo.
V Hamar mi este zazela stastnu cestu do ciela a nalozi mi batoh na chrbat. Som zopar kilometrov od ciela a uz nechcem riskovat. Idem sa spytat pohotovostneho stabu zeleznic a zamerne si vyberam zenu. Je mila a ustretova, vypocuje si moj pribeh a potvrdi, ze Evenstad je nedostupny. Elverum je zevraj zbytocne daleko, mam preto ist az do Rena. Vysvetlujem opat cely pribeh a pytam sa, ci si mam kupit listok alebo mozem cestovat na vcerajsi neplatny. Pozera nan nedovercivo a vaha.. Fuzaty ujo zo stabu pride ku mne, potlapka ma po pleci a povie, ze ak ma fizel pustil, tak oni mi uz branit nebudu :) Teta mi teda vracia listok a uz sa zase veziem, pricom zacinam verit, ze tentoraz dorazim do ciela.. :) stastie na cestach bude asi obojpohlavne..

 ps. Evenstad naozaj existuje ;) je to skor osada, ktora sa nachadza v regione, ktory je charakteristicky tym, ze ma najvacsiu rozlohu zo vsetkych norskych regionov a najmensi pocet obyvatelov. statistiky su dobre, susedov nemame a nikto presne nevie, ktorym smerom by som ich mala ist hladat keby nieco :) nasla som to, co som hladala - je tu klud, samota, uzasna zelen a vtaky, ktore vdaka bielym nociam cvirikaju aj o druhej nad ranom. s Vigdis sme prekecali cely vecer a vyzera to, ze si budeme rozumiet :) ona neverila tomu co videla v telke, tak isla syna hodit na bus a 130km sa miestami len viezla po rozvodnenej rieke =)
Co sa zaplav tyka, tie v tejto oblasti nie su bezne, vzdy to bol region s extremne suchymi letami. za posledne roky sa toho ale vela zmenilo a nevedno ci tieto zmeny mozno pripisat globalnemu oteplovaniu, ale nieco na tom asi bude.. aby najdlhsia norska rieka nezvladla topiaci sa sneh a kratke obdobie dazdov, zaplavila vsetky mosty a uz i tak izolovanych ludi odrezala od sveta, to by sa stavat nemalo, ked si tu kazdy druhy clovek postavil dom na brehu rieky.. 
My sme na kopci a po povodniach ani znamka. Niektore spojne mosty su stale pod vodou a zeleznica neexistuje, ale inak je tu uz sucha poda a voda na vacsine uzemia opadla. Som 200 km od Osla, 282 od Trondheimu, asi 80 km od Lillehammeru. Este by tu nemusel byt signal a bolo by to dokonale.. Citim sa aj tak dobre a som stastna ze som tu :) dobru noc..

Thursday, May 23, 2013

Smile.. and the world will smile back to you :-)

Opat je to tu, po roku a pol hladam heslo na blog a aj ked padam unavou, musim aspon prve dojmy zverejnit skor nez vyprchaju.. :)

Ked raz zacitite, ze je cas, tak zbalite batozinu, kupite listok, zdvihnete kotvy a idete tam, kam vas mozno bezdovodne taha. Nehladite na obnos na ucte, je vam jedno ze stratite vsetky istoty a podvedome ratate s tym, ze nie vsetko pojde podla vasich predstav. Nutkanie je ale silnejsie a cestovanie je celozivotna zavislost ;)

Dnesny (vcerajsi) odchod nebol taky ako tie ostatne.. neisla som za istotou v podobe prace, skoly, nadeje na lepsi zivot, zdokonalenim sa v jazyku. Odisla som len tak, bezcielne, vystahovala byt, vzala si neplatene volno a objasnila vsetkym naokolo, ze musim ist, lebo sa ozyva volanie divociny a dusa uz aj tak bludi po severe. Tak som konecne tu :) Odchod zo Slovenska bol narocny, vsetko na poslednu chvilu, vela stresu, malo spanku a tak dalej.. dlhe lucenie, pipajuce smsky a velka delegacia na letisku pred odchodom spravili svoje a slzy sa mi kotulali, teraz neviem ci od unavy, radosti alebo smutku (?) Ked som prechadzala branou letiskovej haly, este ma na okamih napadlo, ze to mozem zvrtnut, vypytat si batozinu a vratit sa domov ako Rachel v jednej epizode Priatelov.. a potom to prislo - pocujem rozne jazyky, vidim roznych ludi ovesanych kuframi, citim sa ako ryba vo vode a cez slzy sa tlaci ten znamy hlupucky usmev.. ano, toto je ono a ja som presne tam, kde mam byt :)

Lietadlo sa od zeme odlepilo o 10minut skor ako malo v letovom plane.. to bude asi ta severska more-than-presnost :D vzdy ked odlietam ma prekvapi, ake krasne je Slovensko z oblakov :) rychlo odpisat na vsetky smsky a potom uz len tma.. turbulencie, husty dazd a z oblakov sa vynara Norsko.. aj v tom sivom uprsanom pocasi vyzera krasne, vsade vidno hory, rieky a hufy temnozelenych stromov. nadhera! :) pristavame, absolvujem nutny pokec so spolucestujucimi o tom ako vsetci neznasame lietanie a cakam na batozinu.. pocuvam rozhovory Slovakov, ktori sa nahodne stretli na letisku a pritom uz zopar rokov byvaju v rovnakom bloku niekde na zapade krajiny. Distancujem sa od vsetkych, odmietam pomocnu ruku, beriem batozinu a utekam svojou cestou.. vodici zastavuju na prechodoch pre chodcov, vsetko je zretelne oznacene, ludia su mili a ochotni a slzy strieda potmehudsky usmev :)

Ujo autobusar ma velky pupok, huste fuzy a fajn zmysel pre humor :) zbavi ma batoziny, zavtipkuje, stihne poradit aj poskytnut nenuteny rychlokurz norskej vyslovnosti a uz sa veziem, to je jedno kam :)
 prvy noclah mam dohodnuty cez Couchsurfing, pretoze hotely su nudne a CS je ako domov - pridete, dostanete veceru, pokecate, oddychnete si a zozbierate nejake rady a tipy na cestu.. posielam slubenu smsku osobe, ktora ma ma prist vyzdvihnut.. nedorucena.. dalsich 5 rovnako nedorucenych.. volam, zvoni, nedviha. skusam poslat smsku na Slovensko, dorucena.. cudne. pripojenie na net nefunguje, niekde sa stala chyba.. opusta ma vecny klud a myslou mi preblesne, ze mozno sa plany zvrtnu.. je pol 10ej, hadzem mobil do tasky a kludne zaspavam.. naivne sa spolieham na stastie na cestach a nechcem rozmyslat nad tym, co ak.. (?)

"zastavka Furuset Skole, ak si zelate vystupit, stlacte prosim tlacidlo stop" ..a uz som vonku, ujo autobusar mi na chrbat naklada batozinu a ja prekvapim seba i jeho podakovanim v norcine.. _____________________________________________________________________________________ S Diane sme sa nasli bez vacsich problemov :) ked som neodpovedala na jej kontrolnu smsku a nasla si zmeskany hovor, rozhodla sa pre istotu ist pozriet na autobusovu zastavku.. ideme spolu k nej, teren je kopcovity, vsade stromy, domceky vyzeraju ako horske zruby a ja sa citim ako v Zuberci :) namiesto "welcome" ma privita "bitte schon", podakujem a opat si slubujem, ze raz nemcinu zdolam ;) dalej sa uz bavime len po anglicky, jeme, pijeme a strasne sa smejeme, ked zistim ze obe jej macky su navlas rovnake :) dvojcata, spiny jedny, a uz som si myslela ze vidim dvojmo :D

s Diane mame vela spolocneho, obdiv k macaciemu individualizmu, nefalsovanu lasku k syrovo-cokoladovej kombinacii a aj to, ze nas obe Norsko uchvatilo na prvy pohlad.. Diane prisla na vylet z Berlina a okamzite si tu prenajala dom, nasla pracu a ostala. zije tu uz 5 rokov, stastie a vnutorny klud z nej sala. sedime na terase, vsade je uzasne ticho, 10 minut na pesi od autobusovej zastavky, v malom hlavnom meste kde domy koncia, zacina husty les a osvetlene lyziarske stopy, kecame az do noci..

zaspavam, este stihne pipnut smska s potvrdenim zajtrajsieho noclahu a ja viem, ze TOTO JE ONO. zivot zacina a stastie na cestach patri tym, ktori sa odvazia spravit prvy krok :) dobru noc :*