tenkrat poprve..

piatok bol svojim sposobom vynimocny den. prisiel Lucas, novy helper z Brazilie, tak sme isli kupit nejake piva ze pojdeme po praci na plaz.. v obchode nezozeniete ziaden alkohol okrem piva (vino a tvrdy alkohol kupite len v specializovanych predajniach s licenciou, tzv. vinmonopolet; najblizsia je cca 30km daleko a zatvara o tretej poobede :))
v supermarkete maju pivo.. tak sme tam zbehli o pol deviatej, ze o deviatej zatvaraju, stihame.. lenze to sme nevedeli, ze je zakazane predavat pivo po 8ej vecer aj v supermarkete, takze sme si ho kupit nemohli.. na pivo po 8ej vecer teda jedine do baru/pubu/kaviarne/restiky. aj na stravovacie zariadenia sa vsak vztahuju specialne regulacie tykajuce sa servirovania alkoholu: tvrdy alkohol vam nemoze servirovat casnik/barman, ktory nema aspon 21 rokov (takze vzdy ked niekto pride na poharik, nasa 19-rocna norska posila polozi poharik na bar a zakrici na niekoho z nas, nech zakaznikovi nalejeme.. je to celkom vtipne, citim sa ako jej rodic ked spolu robime :)) "nase" bookcafe je v alkoholovej skupine cislo 2, co znamena, ze vsetci musime vediet, kedy mozeme servirovat alkohol (ano, uz sme mali kontrolu a pride zase.. :) prakticky to ale neovladame nikto a licenciu na nas podnik ma nejake dievca z okolia, ktore tu pracovalo pred dvoma rokmi. po poslednej kontrole len viem, ze alkohol nemozeme podavat v case ranajok (tipujem od 11ej mozeme, ale nie som si ista) a i ked si niekto kupi napriklad pivo, nemoze si ho vypit na terase vpredu ani vzadu, pretoze nasa licencia sa vztahuje len na pozivanie alkoholu vo vnutornych priestoroch.. je to dost crazy a tazko sa to vysvetluje vsetkym zahranicnym zakaznikom (hlavne nemcom, danom a rakusanom) a tiez si myslime, ze chladene pivo chuti lepsie na terase ked slnko svieti..- no nevadi, nic s tym nenarobime.
takze ak chce niekto v tejto krajine pivo po veceri, nekupi ho v obchode, aj ked pivo maju a aj ked si ho kupi u nas, nemoze si ho vypit na terase, pretoze mozeme prist o licenciu a kaviaren nam zavru. tiez nie je mozne si kupit pivo v plechovke a zobrat so sebou, treba ho vypit v kaviarni.. je to zvlastne a nerozumiem tomu, aj tak sa ako spravni imigranti snazime obchadzat vsetky pravidla a plechovky otvarame zasadne vecer na plazi a na zadnej terase po zaverecnej..

v piatok som tiez bola na svojom prvom koncerte, vazna hudba vo Flakstade. po koncerte sme s umelcami z Rambergu vybehli na pole a naucili nas oberat zihlavu :D bolo to vtipne, nemecka organistka a sibnuty svajciarsky celista nam odporucili naoberat si zihlavu a spravit si cerstve pesto.. myslela som si ze si robia srandu, tak som si nevzala rukavice. oni to ale mysleli vazne a vzali so sebou 8 igelitiek :D na moje prekvapenie zihlava neprhli (ak viete, ze nemate zberat zihlavu, ktora kvitne ;) tiez nezberate celu rastlinu, ale len vrchne "cerstve" casti :-)) obrali sme vsetko co sme nasli a ze ideme na to, zihlavovo-slnecnicove pesto.. na moje prekvapenie zihlava neprhli ked ju oberate, ale stale prhli ked sa ju snazite umyt a nakrajat :D v kuchyni bolo veselo, pesto je lepsie nez bazalkove a zihlavova omeleta je mega! :-))

v piatok som tiez mala krizu a potrebovala som vypadnut prec od ludi. lenze krizu sme mali viaceri, kedze nas je teraz v dome trochu viac nez zvycajne, takze ludia+van boli v Moskenes, ludia+auto v A a ludia bez dopravnych prostriedkov sa rozutekali po kopcoch a plazach. tak som sa usmiala na spravneho cloveka, ktory prisiel na kafe a naucil ma opravovat bicykle :)) spojazdnil teda aj damsky cierny trekbike a vyrazila som.. nocny ulet Ramberg, Flakstad, Bo, Nusfjord.. popolnocny trek v Nusfjorde a Neslande, objavenie mojich prvych cloudberry fields a navrat rano o siedmej do Rambergu. bolo to super, oddychla som si od ludi, pocasie bolo nadherne a nevedela som ze aj v noci sa da opalit :D este som stihla aj sobotnych otuzilcov, ktori kazde rano 7:30 chodia na plaz aby si zaplavali v mori. na moje prekvapenie voda nebola studena, odvazlivci ju tipli na 15-17 stupnov a namiesto otuzovania sme sa slnili a plavali do deviatej :)) vsetko bolo super, az na to, ze som v navale radosti tomu cloveku z kaviarne slubila ze mu upeciem kolac.. tak sa dnes prisiel pripomenut a oznamit, ze je alergicky na mlieko a mliecne vyrobky, takze kolac bude musiet byt specialny.. no to som si dala.! :-)

v piatok som si tiez bookla listok na hurtigruten Svolvaer-Tromso s odchodom 7.jula. lod je sice trochu drahsia nez bus, ale plavi sa po pobrezi, ma zopar zastavok a prechadza nadhernym fjordom, ktory mozno v noci vidiet len do cca 15. jula.. potom sa dni zacnu skracovat. a ak si vyberiete spravnu lod (co najnovsiu a najvacsiu), tak mozete celu cestu sledovat aj z viriviek na palube; tesim sa velmi ;-) Tobias ma stale natahuje ze urcite neodidem, lebo ten odchod stale natahujem a paci sa mi tu, Damian uz zrusil dvoch helperov, ktori mali prist po mne, takze mam priestor aj v kaviarni aj v dome, Lucas mi slubil brazilsky vecer v kaviarni aj s hudbou, jedlom a drinkami a Nicolas dokonca zohnal kluce od nejakej chaty pri jazere, kam by sme mali ist oslavit Tobiasove narodky (buduci vikend) Stale si myslim ze ten odchod lode stiham, chalani su presvedceni o tom, ze neodidem a ostanem tu do septembra.. v septembri sa totiz vsetci zbalia a zacnu cestovat - najskor helping v buddhistickom chrame v Irsku, kratky Mjanmar trip, potom vecery pri krbe v Bretonsku a nakoniec cross-country skiing napriec Norskom.. ponuka je to velmi lakava, ale celkom sa tesim aj na husky-ov v Alte a uz som slubila ze pridem.. stale mam cas zmenit plan. uvidime co pride, skrizi cestu a zmeni plany ;) :)) som otvorena comukolvek, len zatial nie navratu do kanclu. zivot je kratky a zit podla svojich predstav je stale zriedkavy jav, aj ked uz sme davno dospeli a svet nam pri nohach nebude lezat vecne..

kluci v akci!

jednopohlavne skupiny ludi su neuplne, o pracovnych teamoch to plati dvojnasobne; cisto zenskemu osadenstvu obycajne chyba muzsky nadhlad a urcita bezstarostnost v krizovych situaciach, muzom zase "zenska ruka" - najma esteticke citenie, zmysel pre organizaciu chaosu a tzv. siety zmysel. nas team, to je aktualne 3:1 - traja muzi, jedna zena.
Zatial zvladam, i ked, chcelo by to posilu ;) ako ksicht za barom sa citim super a ludia si uz zvykli na to, ze v norcine si nepokecame a uz nenadavaju na majitela, ktory zamestnava cudzincov, pretoze pochopili, ze cafeteriu vlastni NGO - teda skupina osmich ludi tu z okolia, ktora funguje na neziskovej baze a teda vsetci tu pracujuci sme neplateni dobrovolnici.
Vcera sa u nas zastavil jeden vtipny parik, postarsi norovia, ktori si len chceli pozriet cafe, pretoze budova patri k chranenemu kulturnemu dedicstvu a zastavit sa u nas odporuca kazdy norsky sprievodca severom :) povodila som teda parik po objekte, ukazala im izby, cafe i terasu a povedala to malo co o objekte zatial viem: ze je to 150 rokov stary domcek postaveny v tradicnom severskom style z 19. storocia, cely dreveny so znizenymi stropmi a ze nikdy nebol obyvany rodinkami; v 20. storoci sluzil ako komunitne centrum, kde sa stretavali mladi i stari a povodne bol postaveny ako domcek pre ornitologov, aby mali odkial pozorovat rozmanite vtactvo. Aj teraz mame privlastok "Lofoten Birdwatching" a myslim, ze celkom opravnene :) pod kuchynskymi, vecne otvorenymi oknami, sa nam za tyzden vystriedalo 29 zo 42 specifickych druhov vtakov, ktore celu jar a leto hniezdia len na Lofotach a drze hlucne velke cajky nam hniezdia pod oknami akoby im to tu odjakziva patrilo.
Parik bol s obhliadkou spokojny, ujo ostal chvilu aj pozorovat vtactvo z terasy kaviarne. Teta bola zvlastna, nepovedala by som ze prave prijemna. Ked dopili caj, prisla akoze zaplatit a hned mi splechla do tvare, ze odkial som a ci sa mienim aj naucit jazyk alebo len imigrovat do "ich" krajiny.. tak som sa len usmiala, povedala ze zo Slovenska a ze sa nemienim ucit jazyk, nakolko tu len dobrovolnicim na 2-3 tyzdne, pretoze sa mi tu momentalne paci. Tetule sanka padla a bez slova odisla. Vratila sa o chvilu aj s doprovodom ujca (asi ze posila :), nechala znacne papierove dysko, ospravedlnila sa a uz zase kecame.. ujco sa zaujimal o to, v akych pracovnych podmienkach makam, ci ma zamestnavatel nevykoristuje a ci mozem slobodne odist ak budem chciet, ci mam co jest atd... tak im vysvetlujem, ze "pracujem" len 5-6 hodin denne a 2 dni v tyzdni mam volno, ze mam stravu aj ubytko a citim sa tu byt stastna :) aj ked som prave odmakala deviatku osamote, lebo chalani zacvicovali newjoinera, ale to nemusia vediet :P aj tak boli velmi pohorseni, zevraj za to, ako dobre pracujem a som mila by som mala byt platena a ja uz sa len usmievam, lebo neviem co dodat... za mesiac v tejto - zevraj jednej z najdrahsich krajin sveta, som minula menej ako za mesiac na Slovensku, kedy byvam, dochadzam do prace a "zarabam"; a to tu zijem dovolenkovym stylom a viem, ako chuti norske pivo za 10e alebo poldeci cestovatelskeho aquavitu za 12.. Lucim sa s parikom pri dverach, este mi stihaju nacmarat na papier kontaktne udaje pre priapd, ze sa vyskytnem v blizkosti ich obydlia alebo ak budem mat akekolvek problemy v ich krajine a to uz sa rutia dovnutra chalani s otazkou "Chris., co by si si dala na veceru?"
Parik sa cuduje, ze ci ani oni nie su plateni a este dodava, ze nebyt nas "cudzincov", tak komunity v ich dedinach nikto nerozvija. A aha, uz mame teda aj nalepku - budovatelia komunit a znizovatelia vekoveho priemeru v polovymretych osadach na severskych ostrovoch. Lucim sa teda a vraciam sa s usmevom do kaviarne, pretoze toto naozaj nie je praca :) je sobota vecer, kaviaren plna ludi, co si prisli precitat knihu, porozpravat sa pri svetle sviecok a socializovat sa s priatelmi. Turisti i domaci, vsetci prichadzaju za atmosferou, ktoru vytvarame my; hudba, osvetlenie, pohoda a vona kavy so skoricou..
Niektori sa citia lepsie za stolom, ini za barom ;) a traja zo styroch sa najlepsie citia v kuchyni :-D odkedy prisiel francuz Nicolas (35), v kuchyni zacina byt trochu dusno. Nie ze by si chlapci nevychadzali, ale.. predstavte si Malu Mayu v kuchyni.. krat tri :-D
Nicolas precestoval cely svet a z kazdej krajiny si priniesol cenny suvenir v podobe tradicneho receptu, korenin a surovin na varenie a pecenie =) vratil sa s tym vsetkym do Bretonska a rozhodol sa "usadit" - teda kupit dom, vybudovat si kuchynu podla svojich predstav a porozhlaidnut sa po nejakej frajerke, ktorej by mohol vyvarat. jeho Japonka sa odmietla prestahovat do Francuzska a zacat od nuly a v oblasti, kde zije, je vekovy priemer 40+. zbalil teda caky-paky a uz je tu - na Lofotach, v dedine s vekovym priemerom 37 :D

Dnes to vyzera na ozajstnu nedelu - žrací deň ;) Nabehla som do prace na piatu ako obycajne a chalani ma vitaju s tym, ze napiekli nejake kolace, ked uz je ta nedela a nech teda ochutnam, zhodnotim a vyberiem tie, ktore chcem vystavit. Tortove formy mame dve, mixery dva a servirovacie podnosy na torty tri. Kucharov troch, toriet sest :-D chladnicky styri, jedna je plna tortovych krabic. netusim, kde ich chalani zohnali ani kam natrepeme vsetku zeleninu, lebo toto je zeleninova chladnicka. Prinesiem 4krat cierne kafe bez cukru a ide sa na to... kazdy kuchar kraja pekny kus torty a ja sa citim ako na Vianoce, kedy uz len pri pohlade na sladke zaludok vzdoruje a obracia sa. Po povinnej degustacii riadnych kusov siestich toriet to sladke kazdy este zapijame horkou ciernou kavou, chalani sa bavia o peceni a vysledny verdikt je na mne... citim sa rovnako ako ked mi deti v Belgicku malovali obrazky a vzdy ked som povedala ze su nadherne (lebo boli! :), tak chceli odomna nech vyberiem najkrajsi... Pozeram teda na vsetky tie torty, su ozaj nadherne a i ked ja mam dvoch jasnych favoritov, myslim ze zakaznik si vyberie uplne inak. Diplomaticky teda vyzdvihnem kvality vsetkych siestich a kriticky zhodnotim, ze zapratali vsetok plac v chladnicke a kedze styri zo siestich maju polevu, takze ich aj tak vsetky musime zjest najneskor do stredy, fuu :F Nastastie sme z kazdej uz stvrtinu spratali my, takze mame 6 krat 3/4 torty, to je 18/4 torty, teda 9 polovic... (?) matika mi nikdy nesla.. :) ale riesenie je jasne: na bare mam v troch tortovych podnosoch 6 roznych tortovych polovic, kazdy chalan ma svoje torty pohromade a zajtra objektivne posudime, ktory pekar sa trafil do toho, co si praju zakaznici :)
(myslim ze sa sem budem musiet vkradnut po zaverecnej a zjest vsetko co ostalo nech chalani nie su sklamani ;-) :-))

Zraci den pokracuje.. Tobias pride za mnou a hlesne "Chris, poznas ten pocit, ze ked uz som v kuchyni a nemusim varit menu pre ludi.. co by som tak uvaril napriklad pre nas na veceru..?" smejem sa ze nepoznam, ale ze poznam presny opak - ze doriti, som strasne hladna, ale zapijem to vodou a snad to prejde, pripadne zjem suchy chlieb len aby som nemusela varit :D no a uz sa googli a recepty sa hladaju.. o chvilu je vecera na stole a ja uz mam pocit ze ju neni kam napchat.. ale tak posnazim sa, ved cerstva vecera varena s pocitom "spravim niekomu radost", ok, to zvladnem, aspon ochutnam ;) cerstva, dnes v noci ulovena ryba s ryzou a zeleninou, celkom dietne, to sa da ;) este sme nedojedli a uz za nami nabehli chalani, ze im pridu dve kamosky z juhu aj s dietatom, ze treba nieco uvarit.. a vari sa zase a socializujeme sa pri spolocnej veceri, lasagne a rybacia polievka a rybacie kolaciky so zemiakmi a vsetko nakopu.. mam pocit ze praskam vo svikoch.. tesim sa ze navsteva ktora ostane par dni snad zje znacnu cast tych farebnych toriet a to uz sa nesie dezert - cloudberries so slahackou.. ze ved specialna prilezitost no a neochutnajte to, ked vsetci hostia sa nam striedaju pri stole, ze daju majland za to, ked im dame ochutnat.. no nedame, nemame =) bohuzial.. cloudberries su velmi vzacne, pretoze potrebuju specialne klimaticke podmienky na to, aby sa usadili, narastli, zakvitli a vobec dozreli.. a aj to na jednej rastlinke dozrie len jeden plod, preto su take vzacne a kupit sa nedaju. maju oranzovo-cervenu farbu, vyzeraju ako cernice a chutia sladko-kyslo. cerstvo. vonaju ako priroda a so slahackou su fakt bozske! :)

cloudberry :-) yummy! :P

je skoro 11hodin vecer, o chvilu zatvarame.. niesom unavena, len sa tesim, az skonci tato zracia nedela..plany mi narusi sused odvedla, ktory prisiel na vinko s kamosmi a kamoskami. aby im nebolo luto, narychlo im chalani este vysmazia torske tunger (jazyky zo zimnych tresiek, specialita severu) a uz tlacime zase.. dobre ze toto uz som ochutnala a nemusim prave dnes. inak je to vynikajuce, ak odkrojite zelatinovu cast a zjete zbytok ;) na to, aby vam takuto specialitu mohli servirovat v podniku musia zohnat zopar kil tychto jazykov, ktore sa vyrezuju len velkym zimnym treskam nad 15kg vahy, male nemaju zmysel ani velke jazyky. vsetci ochkaju a ja si hovorim, ze pre dnes to ozeliem :)

dve hodiny rano, konecne mame poumyvane a naozaj zatvarame.. hmla klesa k zemi, uz vidno konciare kopcov. je svetlo ako u nas o siedmej rano.. beriem mapu a vyrazam na turu, po tomto zracom dni sa treba zacat hybat, spat sa mi vobec nechce a zajtra mame aj tak volno.. tak prijemny zaciatok tyzdna vam zelam :) a pripadne dobru noc XX

cesta, zmena, zivot :)

nedela nakoniec dopadla celkom zaujimavo.. pri kotveni v Moskenes som nechapala a pozerala z paluby na vikendove santenie obrovskych kosatiek, bolo to skvele :) v Moskenes inak bola nuda, tak som sa isla do tourist centra, ze sa spytam na nejaky bus kamkolvek kde to "zije".. typek mi dal cestovny poriadok, vysvetlil vsetky sezonne zmeny, vikendove obmedzenia a vsetky ine okolnosti a povedal, ze najblizsi bus ide o 4 hodiny. ale ze aj tak odchadza z dediny, ktora je 5km dalej, takze sa musim dostat tam. idem teda reku pesi, konecne zase objavit ze mam aj nohy a este sa daju pouzit.. po par metroch chodnik zmizol, ostava len uzka klukata bumpy cesta a pocit, ze prve prechadzajuce auto ma musi zrazit.. natahujem teda ruku a hned zflekuje prve audi a chalani mi nakladaju batoh do kufra. vtipne, pohodlne, jednoduche. mozno zase raz zacnem stopovat :) nemecki rybari byvaju v rybarskych chatkach na nozickach v slavnej dedine A (citaj O =) a po tej kratkej ceste uz som skoro nalomena na chytanie ryb.. chalani ma hodili do "centra", tak sme si zazelali uspesny lov a idem pozriet to, co vsetci sprievodcovia ospevuju.. dedina ma asi kilometer, fakt tu vsade visia hrby susenych tresiek, tmavocervene rybarske chatky na nozickach su krasne a na kopcoch naokolo este vidno zbytky snehu. idylicke, ako vystrihnute zo sprievodcu rough guide :) po piatich minutach sa vsak zacinam nudit, vsade su len turisti, vsetci sa fotia a v tejto dedine nemate co robit dlhsie ako 10minut.. znudena teda natahujem ruku ze idem stopom kamkolvek odtialto a - nic! zastavilo kazde auto, ktore prechadza okolo (stopla som 10-12 odhadom), stopovanie na Lofotach bude teda asi bezne a jednoduche. vsetci su turisti a vysvetluju mi, ze byvaju v A, ostavaju v A, prisli si pozriet A, pripadne uz musia ist domov, smer Moskenes.. neuveritelne, toto bude asi koniec sveta.. lisky sem urcite chodia davat dobru noc a nikto odtialto neodchadza, asi tu stvrdnem dalsich 3,5hodin..

idem teda pozriet infocentrum, sedia tam aziatky, ktore neposkytuju informacie, len predavaju suveniry a ze mam si ist kuknut A, ze je to pekna dedina.. hovorim ze uz som ju videla a oni ze ci chcem odfotit.. asi sa nechapeme. nastastie sa prihovara nejaka holka, ze ci som tiez nechtiac stvrdla v A a cakam na bus..
svet je maly, holka je cestovatel, netusim ako sa vola (povedala mi to asi 10krat, furt neviem), ale je to Nemka z Bonnu, studuje vo Svedsku a flaka sa po Lofotach tiez sama, lebo vsetci isli na juh.. tak uz sa flakame spolu a je nam fajn, budime zdanie ze sa pozname roky. zlozime sa pred rybarskou chatkou a pozerame na rybarov, ktori vytahuju z lodiek tresky a snazia sa nieco z nich zachranit pred hufmi hladnych cajok. prihovara sa nam dalsi cestovatel, ze ci nevieme ako sa da dostat prec z dediny.. je to cech, cestuje tiez sam, tak mu davam svoj cestovny poriadok a smejeme sa vsetci traja :-)

flakanie sa po svete je fajn a aj ked cestovanie v jednoici je niekedy narocnejsie, pozitivne je, ze sa vam prihovori ovela viac osamelych cestovatelov, ktori sa citia podobne a niekedy potrebuju pokec. s nemkou cas ubehol rychlejsie a nakoniec pre nas obe prisiel Tobias - lebo ked som povedala ze som v A, on hned ze "jaj, jasne.. uviazla si, co? pockaj tam, o 20min Ta vyzdvihnem.." :) Tobias je fajn, nemku som nalozila do dodavky s nami, ze nech si aspon pokecaju.. aj ked po nemecky asi nikdy nebudem hovorit a pomaly to vzdavam, nemcov mam rada. su zorganizovani, vedia co chcu a kam idu a ked nieco slubia, tak to plati na 200%. su tiez trochu odmerani, co mi celkom vyhovuje; nevyzaduju od vas konverzaciu na temu "ca va?" - "tres bien, et toi?", a nebozkavaju a neobjimaju vas proti vasej voli pri kazdej prilezitosti.

Tobias nam po ceste spravil zopar povinnych foto-zastavok (hlavne preto, ze su dediny, ktore sa oplati vidiet, ale neoplati sa v nich stravit viac ako 5minut), odviezol nemku do kempu, vymenili sme si cisla a zakotvili v Rambergu. Ramberg je fajn dedina, da sa tu prezit viac ako 10minut aj viac ako jeden den. a je to presne ta zmena, ktoru mi uz bolo treba; zijem v dome s viacerymi ludmi - workermi, studentmi, aj helperm, pomaham vo Friisgarden bookcafé a kazdy den stretavam vela novych zaujimavych ludi, v skupinkach aj osamote, ktori pridu na kafe, kolacik alebo len na pokec.. TOTO mi chybalo. a ano, stale vam hovorim ze sa raz vidim v kaviarni :) som tu treti den, moje extra-fluffy capuccina su uz slavne siroko-daleko a posledna dnesna hostka, sibnuta australanka, ma objala, ze som jedina, kto vie pripravit ozajstne australske cortado. (raz do tej Australie musim ist teda kuknut! :) chalani kuchari mi serviruju ranajky, obedy a vecere, co je uzasne pohodlne a velmi rychlo som si zase zvykla :) ucia ma zaklady norciny a ja ich zase ucim ako servirovat porto a ze k zakusku musia nadekorovat slahacku :) je tu kopec srandy, praca je skor zabava a ludia su super.. chodia sem jest, pit kavu, pocuvat hudbu, ktoru pocuvame my a sem-tam citat knihy. chodi sem tiez vela miestnych ludi, ktorym nevadi, ze nehovorime norsky, pretoze sme najmilsi a vzdy dobre naladeni :P okrem toho tu mame rozne vikendove akcie, aby sme prilakali viac ludi a cas rychlejsie bezal a chodia sem aj miestni umelci, ktori s radostou nosia svoje kovove, sklene a akvarelove vytvory, aby sme ich tu vyvesili. je jedno, ci sa predaju, hlavne ze su na ociach a niekto z nich ma radost :) vcera rano prisiel jeden miestny ujo so psom a priniesol nam velku tasku plnu cerstvych hroznovo-orieskovych kolacov, ze nam zela prijemne rano a krasny den :) tak som mu spravila jedno cortado s vonou whiskey a teraz je tu kazdy den, ze len na pokec s nami.. je to mile. naozajstne. poctive. a vzacne. aj ked medzi domacich nezapadame ani recou ani vyzorom, jednoducho tu sme a oni nas vezmu medzi seba, pretoze im vytvarame prijemne prostredie. stale netusim komu to tu patri, ale najviac zodpovednosti si delia Tobias - 26rocny nemec, ktory sem prisiel ako helper a ostal dva roky a Damian - asi 40rocny Ir, ktory s ludmi v kaviarni denne cvici jogu a vo volnom case z hliny tvaruje stale vacsich smejucich sa buddhov. Inak s nami byvala anglicanka Sarah a australan Blake, cakame az pride Damianova norska manzelka na prazdniny, par kempujucich znamych by sa malo pohybovat okolo nasho domu, ktory sa nikdy nezamyka, docasne sme ubytovali dve kanadske backpackerky, ktore u nas ostali couchovat a team nam ma doplnit nejaky francuzsky umelec, ktory rad vari. (to zas bude v kuchyni dusno! traja chlapi, ktori sa biju o to, kto co uvari a upecie :D no a ja za barom a v kaviarni.. na dva tyzdne, potom sa uvidi.
zijem teda v Rambergu, 100m od azurovej plaze, 5km od tyrkysovej plaze.. slnko nikdy nezapada, na plaz chodime pit pivo a dychat morsky vzduch a najvacsi kopec mame hned za domom, takze hore sme vybehli hned prvy den :) bezne zaciname trekovat o 12ej na obed a o polnoci si este davame slofika na kopci nad domom, lebo sa neni kam ponahlat a tma nikdy nebude :) tesime sa na piatok, to ma byt letny slnovrat a okrem toho mame v kaviarni na plane citacku s nejakou sprievodnou hudbou.

inak svet je maly, slovaka som tu stretla hned po prichode :D byva vo vedlajsej dedine, zije tu s australankou uz tri roky a tento mesiac dal vypoved, lebo ze si chce konecne pozriet Lofoty :) pracoval tu ako rybar, takze pevninu nikdy poriadne nevidel, inak je to nejaky Martin zo Spisskej Novej Vsi a uz mame dohodnuty spolocny nocny trek :) cechov som stretla uz styroch, takze ano, je tu husto a Lofoty su oblubena destinacia - najma cechov, australanov, kanadanov, nemcov, norov, japoncov a francuzov.. ja ako jedina slovenka tu v dedine (zatial) mozem len odporucat - treba vidiet, treba zazit.. krasne kludne dedinky, hore, mory, ostrovy, jedlo, polnocne slnko osvetlujuce snehove kopce. majte sa krasne zatial a prijemne leto vam zelam :) xx

deň debil.!

(zapisky z nedelnych ciest, 16.6.)

Keby som mala prvy mesiac prazdnin na severe zhodnotit podla dnesneho dna, poviem len - IDEM DOMOV. Po unavnej 7-hodinovej ceste do Trondheimu s milion zastavkami vsetkeho, co musim vidiet som si pozrela Trondheim a pre istotu som isla overit vlakove spojenie na sever. Vsetko sa zase zmenilo, neprestupovala som v Hell ale v Stjordal, kde som cakala na nocak (rozumej, nocny vlak) do Bodo. Pred sebou dalsich 10hodin cesty a tesim sa len na to, az zavriem oci a zobudim sa rano v Bodo..
Nastupim konecne do zmeskaneho vlaku, moje miesto je obsadene aj ked mam miestenku.. sadam si teda vedla drzeho cestujuceho, ktory mi zabral miesto, lebo chcem len spat a nechcem byt zobudena cestou ze som niekomu zasadla miesto ja. Mojmu spolucestujucemu sa nechce spat a je az prilis komunikativny, tak len tupo zivam a vytahujem mapu... ujco mi hned zacne cmarat do mapy, ze toto musim vidiet a tento ladovec ma ciernu farbu, ten nemozem minut a lozi sa nan z tejto strany a tu si viem pozicat udicu a gumaky a najviac lososov nachytam o druhej v noci... a ja si len hovorim, ze by to chcelo partaka. Mara a Mihal, helperi, s ktorymi som sa stretla u Vigdis, mozno pridu stopom za mnou na sever. Podarena to dvojka, uvidime, ci sa nase cesty este stretnu :-) Pytam sa ujca ze kedy vystupuje, reku ze kedy mozem konecne spat; hovori, ze cca o piatej rano. Tak ja nanho ze nech ma zobudi teda potom ked budem spat na vlakovu zabu a neprepcha sa cezomna a on sa smeje, zevraj v nocnych vlakoch v Norsku sa nespi a tma urcite nebude. Neony sice zhasnu hned ako sprievodca cvakne listky, ale slnko uz nezapadne.. Tak teda vzdavam posledne pokusy o spanok a kecame s ujcom. Su dve hodiny rano a vyzera to, ze slnko na zapade naozaj klesa za obzor... na moje velke prekvapenie do 10minut uz aj vychadza na vychode a zase je den :-) Ujco sa smeje, ze spat budeme az v novembri, teraz su biele noci, spanok sa nestiha. Vybava pre cestujucich na nocaku vsak pomaha a uz zakryta dekou s maskou na tvari pocujem, ze ujcovi zvoni budik. Je skoro 5 hodin rano, lucim sa s ujcom a pre istotu mi dava aj svoj mail, ze ak budem chciet ist s nim chytat lososy, mam sa ozvat.. este som ospala, nastavim svoj budik na deviatu. Prechadzka na WC a spat bola vtipna, vsetci cestujuci spia ponatahovani v ulickach, rolety su ytiahnute aby turisti mohli priebezne kukat z okna a kazdy ma hlavu zabalenu do deky, aby mohol aspon na chvilu zdriemnut. Myslim ze cesta na sever letecky musi byt otravne nudna, esteze som isla vlakom :P Moj nocny spolucestujuci mi este stihol odporucit, ze ak sa niekedy budem vracat z USA, nech si urcite booknem let cez Norsko okolo 23. juna... ze je to nezabudnutelny zazitok - slnko nezapada, len klesa k morskej hladine a nez zase vyhupne nad obzor, poskakuje nad morskou hladinou a ludia placu od uzasu a Nori spievaju hymnu. Mozno sa raz podari..

9:15 prichadzam do Bodo a mierim rovno do pristavu. Krajina je uz ina, pocasie je primorske a uprsane a trajekt 10:15 je zruseny, pretoze niekto na palube dostal infarkt a cela posadka meetinguje o tom, ako dalej. Listok sa kupit neda, lebo funguje zabehnuty socik system - kto skor pride a vystoji rad, dostane listok. Ostatni maju smolu. Ludia sa teda vzajomne striedaju, jedia, piju a cikaju a ja sa davam do reci s osamelym amikom, ze teda nech sa prestriedame a nestojime tam obaja ako truby. Typek je to riadny, isiel si pozriet Vaeroy a Rost (dva malicke neobyvane ostrovy zapadne od Lofot plne chraneneho hniezdiaceho vtactva, ktore ma lakaju odkedy som dostala do ruky mapu Norska) a hovori, ze sa tam neoplati ist; zevraj je uplna pravda, co sa pise v sprievodcovi - nadherne a jedinecne ostrovy, kde doprava nefunguje tak, ako by mala a tak sa turistom casto stava, ze na ostrovoch uviaznu cez noc alebo aj den navyse, lebo nie kazdy trajekt tam zastavi a nie kazdy, ktory najdete v informaciach aj pojde. Tomuto cestovatelovi sa to stalo tiez - uviazol na ostrovoch cez noc, dalsi den + dalsiu noc. Ked o polnoci konecne dorazil trajekt, naskocil nan a cely stastny od unavy zaspal.. prespal Moskenes stop a skoncil opat v Bodo... a tak uz treti den cestuje a snazi sa dostat na Lofoty, lebo vsetci jeho kamosi uz odleteli spat do USA a on sa este stale plavi hore-dolu a dufa, ze raz stastlivo dorazi domov tiez ;-)
OK, hovorim mu, ze dakujem za radu a ze po svojich skusenostiach tie ostrovy kludne vynecham... o 12ej konecne kupujem listok na trajekt, 2 krat sa pytam, ci naozaj ide do Moskenes a ktora je to zastavka a cela stastna pisem Tobiasovi, ze meskam a dorazim o pol 3ej. Je den debil, som hladna a unavena, idem teda do plavidlovej restiky a kupujem jedlo a zasobu kafe na celu cestu - hlavne nech nezaspim.. ;) americkeho sleepera poznaju vsetci, uz sa stal popularnym, prepravuju ho zadarmo, a aj tak si hovorim, ze nechcela by som byt v jeho kozi.. Tlacim lososovy sendvic, ktory po chvili pada na zem - smotanovo-lososovou stranou samozrejme.. tak tych par sust aspon zalievam velkym mnozstvom kavy, zvoni telefon.. Tobias z Rambergu ma ma vyzdvihnut v Moskenes, ale vola, ze je niekde na vylete, lebo mal zle zafixovane ze pridem az v pondelok a ze bohuzial sa vrati az vecer a nestiha ma vyzdvihnut. Hovorim ze v pohode, ze sa nejako dopravim teda ak mi zaruci ze mam kde prespat aspon; hovori ze jasne a este sa lucime s tym, ze mi odporuca hitchhiking, lebo busy nechodia, vies, je nedela.. uz sa len smejem od zufalstva, neznasam den v tyzdni, ktory sa vola NEDELA a hovorim si, ze aj den blbec raz musi skoncit..
Vlny a plavidla mam rada, morsku nemoc nepoznam a aj tak sa mi nahle zdviha zaludok, neviem ci zo stresu, unavy alebo tych par sust po dlhej dobe. Beriem teda batoh na chrbat a mojmu optimizmu nepridava praskajuci pravy popruh na batohu.. ved zajtra snad bude zase jeden  bezny, nudny a nicim vynimocny den. Len toho cestovania mam uz dnes plne zuby, chcelo by to postel, spanok a jedlo. A mozno len objatie.

cesta do pekla ;-)

vikendove plany sa nam uplne zmenili kvoli tomu, ze clovek - ako konkretne ja - si v Norsku nemoze kupit listok na vlak. vec sa ma takto:
- cez net si listok kupit nemozem, pretoze system nepozna ani jednu z mojich kreditiek.. cudne
- nikde nablizku nie je zeleznicna stanica, kde sa da kupit listok (ano, som v riti palovej a paci sa mi tu :D Evenstad, Elverum, Rena, Koppang nemaju automaty na kupu listkov.. najblizsie Hamar (100km) alebo Lillehammer (80km)..

Vigdis teda prisla s napadom, ze mi listok kupi a ja jej dam peniaze.. ake brilantne! :) ideme na net, bookneme listok, zadame detaily jej karty.. a system vyhodi ze "zadajte svoje bank ID" (??) Vigdis sa plesne po cele, ze jaj, tak toto je vo veci.. v skratke - pretoze Nori su ferovi paranoidni poctivci, ktori sa obavaju toho, ze by nebodaj vasu platobnu kartu mohol niekto ukradnut alebo zneuzit, pridelia vam ako osobe k platobnej karte aj "bank ID", co je nejaka nezmyselna dlha splet cisel, ktoru zadate ako heslo ked platite kartou cez net. kedze ako cudzinec toto cislo nemam, nemozem si kupit listok na vlak. bodka :)

(takze, ak mi niekto ukradne kartu, musim mu povedat, ze musi cestovat letecky alebo busom alebo lodou, tam ziadne ID netreba ;) :P

no, nasla sa prva absurdnost :) vtipne bolo, ze Vigdis svoje bank ID pouziva okrem zeleznic este na vyplnanie danoveho priznania (je to tiez cislo, podla ktoreho vas identifikuju ako platcu dani v ich funkcnom a prepojenom systeme dani, odvodov a prijmov), takze ho ma samozrejme niekde v praci.. nase vikendove plany sa teda zmenili, isli sme 80km do najblizsieho mesta, stareho znameho Lillehammeru. ciel bol uzit si den + kupit listok na vlak v automate :))

isli sme lesnou cestou, ktora je otvorena len cez leto (aktualne od minuleho tyzdna), presli sme chatarskou osadou Sjusjoen, cestu nam skrizil los cislo 2 (teda, dalsia losica, lebo parohy nemala :) stala pol metra od jeepu, prezvachovala piniovy stromcek a nechystala sa ani unhut z cesty.. tak sme na nu len tak pozerali a smiali sa aky je to vtipny zver :) ma to obrovske oci, dlhe usi a je to ozaj obrovske, vacsie ako jelen. strihalo to usami a my sme sa isli pocikat od smiechu :D ked sa to furt nechystalo pohnut, hovorim Vigdis ze idem to pohladkat, uvidime co to spravi.. no a skocilo to do krikov ked som zabuchla dvere jeepu ;) takze hlavna zasada - ak na norskom safari stretnete losa, nezatvarajte dvere =)
Vigdis hovori ze som lucky girl a so svojim stastim uvidim aj polarnu ziaru (co je cez leto nemozne, lebo uz teraz su biele noci a naozajstna tma nebude do dalsieho slnovratu). ja jej zase hovorim, ze ten treti tyzden uz chcem vidiet losa aj s parohami a musi pockat az zozoomujem a zapnem blesk :) hovori ze som narocna ale ze mi dakuje ze som priniesla krasne slnecne leto :-)

dorazili sme do Lillehammeru, zeleznicna stanica, deja vu :D idem si teda kupit listok z automatu a ono sa to neda!! da sa kupit akykolvek listok, ale system neponuka ten, co som si vybrala ja - s 3hod pauzou v Roros a 5hodinovou v Trondheime.. infocentrum vie poradit len ohladom listkov na bus a teta v stanku s hotdogmi nam radi zavolat zakaznicke centrum.. Vigdis vola, trva to strasne dlho, ale teta na telefone nasla konecne moj listok. vrchol vsetkeho je, ze jej cez telefon musim nadiktovat v anglictine vsetky detaily mojej karty (co je absurdne, lebo sa pri tom vobec necitim istejsie, ako keby som si kupovala listok cez net) a za svoje sluzby si prirata poplatok 50NOK (cca 7€). hlava mi to neberie, asi zase napisem na NSB :P a rovno aj do diskusie na couchsurfing, kde sa cudzinci dohaduju o tom, preco si nikto nemoze kupit listok na vlak.. zeleznice holt nefunguju vsade rovnako :P

Vigdis cela nastvana a vystavena hovori ze to ideme oslavit, sadame si teda do restiky a pri kave a croissantoch jej hovorim prihody so slovenskymi zeleznicami.. zvoni telefon, vola zakaznicke centrum =) tetula nam zabudla povedat, ze zaplavy juznejsie uz su sice pod kontrolou, ale teraz je nejaky problem na kusku cesty od Trondheimu na sever, takze v Trondheime 20minut pred polnocou ma bude cakat autobusova nahrada za vlak. uz nevieme ci sa mame smiat alebo plakat, mam pocit ze Vigdis si vezme tyzden dovolenky aby ma aspon do Bodo dopravila sama :D pyta si papier a pero a pise mi na listok nejake info.. a uz sa rehoceme ako tavy na celu restiku a slzy nam tecu :D :D :D ze mam nasadnut na bus Trondheim-HELL, ktory pojde asi 20minut, takze ak vsetko pojde hladko, buduci vikend presne o polnoci budem v PEKLE :-D tetula mi vhodne vybrala aj cislo sedadla vo vlaku, caka ma cislo 13 :-) to uz sa tesim na tu cestu.. bude to husty vikend, Evenstad->Roros->Trondheim->Bodo->Moskenes->Ramberg, via HELL :-)

zatial zijem v pritomnosti, este si uzivam nocne pokecy s Vigdis, cas sa nam zacina nejako rychlo kratit a Vigdis do mna este musi nahustit tolko tradicnych jedal, historiek, rad, rozpravok a vsetkeho ineho, ze aj rok by nam bol malo :) a ano, bude mi chybat.. aj ja jej. co znamena, ze tento usek cesty nebol zbytocny :-) ludi na spravnej vlne nestreta ani cestovatel kazdy den ;-)

Nórsko.. krajina zázrakov, čestnosti a splnených očakávaní

musim vam povedat..

napriek tomu, ze s mojou hostitelkou sme skor kamosky nez helper a host, aj tak som si od nej vypytala nejaku pracu, ze nech sa nenudim teda a nech ten moj pobyt v prirode ma aj nejaky hlbsi zmysel. takze juchuu, neflakam sa uz cele dni, nesedim na riti a malujem chodbu :)
je to sranda, lebo uz mam predstavu o tom, kolko je 760m2 ;) strasne vela.. ja malujem chodbu, stropy, steny a tocite schodisko z 1. na 2. poschodie a z 2. na 3., co je necelych 100m2 a je to teda nosa! pustila som sa do toho po hlave a bez rozmyslu, ale uz malujem druhy raz, teda "nacisto" a zatial ma to bavi :) s Vigdis sme sa dohodli tak, ze mozem spavat kludne do dvanastej, nech som oddychnuta, ved som na prazdninach; dalej ze vymalujem kolko sa mi bude chciet, budem vladat a hlavne budem malovat len dovtedy, kym ma to nezacne nudit. nechcelo sa mi zatial jeden den, to som namiesto malovania presadzala kvety, ako zmena fajn, ale spat k malovaniu ;)
tieto vysoke, siroke a obrovske priestory volame familiarne "moj projekt", takze uz mam  k tomu vytvoreny aj urcity vztah, makam na tom aby to bolo co mozno najdokonalejsie a dufam ze to do odchodu stihnem aj dokoncit.. (ak nahodou nie, tak to velmi nevadi, lebo buduci tyzden pride instalater z Australie a este nejaky mixnuty parik bohvieodkial, tak by to dokoncili oni.. ale aj tak sa snazim a dufam ze stiham :)

kopec srandy sme mali hned od zaciatku, lebo Vigdis je prava velka severska zena (asi ako Magda na podpatkoch), takze jej prvy dojem bol asi ze "jej, ňuňu, a Ty ako dociahnes na strop?? :O" priniesla stolicku, mensi rebrik, vacsi rebrik a ja som stale nedociahla ani na to, aby som mohla vymalovat steny (nehovorim o schodisku, ktore je tocite a rebrik nan nepostavite :D tak som zacala malovat od zeme, ze ja sa nevzdam a Bjorn-Ola (syn Vigdis, ktory s nou sem-tam zije ked ho omrzi mestsky zivot) chodil okolo mna a maloval to, kam som nedociahla :D potom prisla Vigdis s uzasnym napadom - stetcom s dlhociznou ruckou a slovami "toto bude Tvoje dlhsie ja" :D. dalsi den bol este lepsi, zohnali sme extension na stetec s dlhou ruckou!! takze ano, stale to vyzera velmi komicky, ked stojim na siestom schodiku rebrika a v ruke mam tyc, ku ktorej je pripevneny stetec s extra dlhou ruckou.. ale uz som dvakrat vymalovala strop, takze najvtipnejsia cast je za nami :D a ano, bavi ma mat vlasy farby trblietajuceho sa kremoveho nateru s leskom a hovorim vam, ze raz zo mna bude maliar :P ..ked vyrastiem.. :-)

dnes prisla Vigdis z prace uplne prekvapena, ze ja som NAOZAJ vymalovala strop! zevraj si myslela ze to nikdy nedokazem a ani necakala, ze sa o to budem pokusat.. a coby nie, ved ked uz si platim trojite poistenie, za pokus to stoji :P a zase som (si) dokazala, ze vsetko sa da, staci chciet a najst si vlastnu cestu ;-) :P

tot prvy dnesny zazrak, splnene (ne)ocakavanie.. druhy cakal v mailboxe. 
ked som pred tyzdnom nechtiac skoncila v Lillehammeri namiesto v Evenstade (vid clanok), len tak, pre moznost slobodneho vyjadrenia sa a filtracie pocitov som poslala norskym zelezniciam normalny zdvorily infomail o tom, ze v case zaplav a chaosu ma bohuzial naviedli na zly smer a ze ja som s tym ok, ale nech si davaju vacsi pozor na to, ako naviguju ludi. no - a dnes prisla nasledovna odpoved:

v skratke.. no ze sa ospravedlnuju a ze ak im poslem vsetky blocky+listky+napriklad ucet za ubytko v Lillehammeri, tak mi poslu na ucet vsetky peniaze, ktore ma tento round-trip stal..
prva reakcia - WAU!! :O :O :O
druha reakcia - oooo!! toto fakt neni mozne!! :O
tretia reakcia - to mi akoze niekto vrati aj to malo prachov, co som v tejto uzasnej krajine zatial minula??! :O
stvrta reakcia - checknut ci mam blocky.. ano, od vsetkeho.. mohla by som ich skasnut o 90€ cca :O

Rozmyslam asi pat sekund a uz im pisem mail spat.. musim im predsa hlavne PODAKOVAT!! za to, ze ma v case zaplav dopravili tam kam som sa dostat chcela, aj ked o den neskor ;) uprimne, nikdy som nedufala, ze sa sem vzhladom na vsetky tie komplikacie dostanem a som stastna ze som tu. a nech nezabudnu podakovat ujovi autobusarovi, co ma zobral bez listka a ujovi fizlovi, ktory mi ten neplatny listok bez problemov aj potvrdil :) som im naozaj vdacna. a toto je naozaj rozpravkova krajina.. :-O

..este posledny raz sa ozve ten pocit, ze prichadzam o peniaze navyse (ktore mi vlastne aj tak nepatria).. stale sa usmievam a hovorim si, ze treba byt hlavne vdacny a uzivat si zivot a prihody, ktore so sebou prinasa. spokojna odosielam dakovny mail a uz viem, ze aby Norsko bolo krajinou cestnosti a spravodlivosti aj o par rokov, treba k tomu v prvom rade prispiet svojou kvapkou.. ako Vigdis hovori: "ano, sme severania, sme priami, uprimni, hovorime co si myslime a koname podla toho ako hovorime.. mozno sme trochu naivni a sem-tam sa aj popalime, ale aky by to bol zivot, keby sme nemohli doverovat ludom..?" ..takze tak na dnes.. ked raz budem velka, nebudem ani na okamih vahat ci spravit spravny krok alebo mat vycitky svedomia a mozno ked sa raz naucim norcinu.. tak potom zo mna bude severanka. zatial som to stale ja ;-) ano, mozno trdlo.. ale ukrutne stastne, kludne a vyrovnane :)