den pre seba..

..su dni, kedy treba uniknut.. a mozno ani netreba, ale vam sa to podari.. uniknut od davov turistov, preplnenych obchodov, najvyznamnejsich pamiatok, najkrajsich pohladov z jedneho uhla.. a vytvorite si vlastny den, vlastny uhol pohladu, vlastny program.. jednoducho den pre seba..

den, kedy my tulaci zabocime do tej najtmavsej a najuzsej ulicky aby sme sa mohli aspon na chvilu uplne stratit.. : )

ak chcete zazit podobny den, zvolte si svoju vlastnu cestu.. zahodte na jeden den vsetkych sprievodcov a bezte za hlasom vlastnej duse.. na koniec trasy elektricky, kam turisti nechodia.. vystupte a vydajte sa tou cestou, ktora sa paci prave vam, kam vas z nepochopitelneho dovodu taha alebo tu, kde sa prave stratilo male strapate chlapca.. nepytajte sa na cestu a zabudnite nazvy ulic, ktorymi prechadzate, jednoducho chodte.. budte chvilu sami so sebou, ignorujte dotieravych napadnikov a zabudnite anglictinu.. prestante byt turistom a prezite uplne bezny den, aky ziju domaci..

..a ked sa tak prechadzate mestom, dedinou, osadou, stvrtou,.. zrazu vas aj okolie zacne vnimat inak.. rovnako ako vy ziskate iny pohlad na vsetko okolo vas.. zazraky sa deju kazdy den, treba len otvorit oci, usi, zavriet na chvilu usta a nasavat vsetky vone a prichute zivota..

nepozerajte na hodinky, zahodte svoje predstavy, neocakavajte nic.. jednoducho dychajte.. berte si sebecky vsetko co vam pride do cesty a davajte este viac.. pomozte dedkovi prejst cez cestu, babke odniest nakup, vazte si ludi aj vsetko ostatne okolo seba.. kazdy den je vynimocny a neopakovatelny, zalezi len na vas, ci takym ostane alebo vybledne ako tych vela dni pred nim..

venujte jeden den sebe.. dajte si palacinku v najkrajsej restauracii, kde vari kuchar s najvacsim bruchom a personal sa usmieva.. zabludte do second-handu a vyskusajte si najblaznivejsie kusky satstva, ktore nemate odvahu si kupit.. dychajte.. usmievajte sa.. skacte alebo behajte, robte co vas napadne.. pobozkajte chlapa s ocelovym pohladom a uzivajte si pohlad na jeho cervenajucu sa tvar.. rozpravajte sa s dvojmetrovym holandanom v zltom saku aby ste zistili, ze si rozumiete aj bez slov.. aj vtipkovat sa da bez slov.. staci len chciet.. byt nachvilu bezstarostnym dietatom, ktore si moze dovolit byt uprimne.. k okoliu, k prirode, k sebe samemu.. zazite ten pocit aspon raz v zivote aby ste zistili ake su vsedne dni sede a namalujte si ten svoj den po svojom, ako sa paci prave vam..

zabludte do antikvariatu a precitajte si knihu, po ktorej by ste v normalny sivy den nesiahli.. a zistite, ze dnesny den je iny.. prekvapivo obohacujuci.. neklamte sami seba a pozrite sa na seba z tej perspektivy, z ktorej sa chcete vidiet.. nie z tej, z ktorej sa na vas pozeraju vasi najblizsi.. otvotre svoje srdce a odvazte sa nazriet do hlbin svojej duse.. budte sami sebou.. pozerajte sa na ludi bez toho aby ste ich hodnotili a sudili a prezite najpriezracnejsi den vasho zivota.. pretoze dni sa neopakuju, dni plynu..

precitajte si siedmy raz knihu, ktora vas tak velmi fascinuje a zite sami podla seba.. bez zasad, priorit, bez hranic..

otvorte usi a pocuvajte.. otvorte oci a pozerajte sa.. nevinne a uprimne, bez predsudkov..
dajte sa do reci s ludmi, na ktorych by ste sa vo vsedny den ani nepozreli a vychutnajte si pocit, ze robite nieco inak..

pozicajte si vodny bicykel a pokuste sa spocitat mnozstvo grachtov v amsterdame.. pozvite na obed tulaka aby ste zistili, ze sa od neho mate co ucit.. odfotte si konecne tu chlpatu zelenu stenu v kniznici, nad ktorou sa vam rozum pozastavuje.. dotknite sa jej, aby ste zistili ze je naozajstna.. zelena, tepla, chlpata.. uzasna.. : )

usmejte sa na tu hanblivu samotarku pri vchode a spytajte sa co cita.. a mozno zistite ze tiez tu istu knihu, ktoru vy citate uz siedmy raz.. : )

dajte svojmu dnu tolko farieb, zvukov, voni, chuti a vnemov, kolko len chcete.. pretoze je to vas den.. preto, ze moze byt poslednym dnom na tomto svete.. preto, ze niekedy sa treba uvolnit.. a preto, ze vzdy ked si nan spomeniete, kutiky vasich ust budu tak daleko, ako daleko ste si v ten den dovolili zajst prave vy.. : )

otvorit oci a uvidiet svet..

su dni, kedy staci otvorit oci a vsetko je pred vami.. riesenia, cesty, otvorene dvere.. staci sa divat a vnimat..

Holandsko je krajina plna moznosti..

a farieb..

(vopred sa ospravedlnujem za fotky nakrivo.. toto je moj svet, ktory je nakrivo, tak sa skuste divat mojimi ocami.. ; )

v Amsterdame som nasla samu seba.. zistila, ze ciest ako sa dopracovat k cielu existuje viacero.. staci si uvedomit, ktorou kracate a zistit, ci nepotrebujete odbocit a zazit nieco ine..

Amsterdam, resp. Holandsko pre mna nie je krajinou tulipanov (nevidela som ani jeden; )
Holandsko je pre mna krajinou moznosti, kedy si mozte zvolit, ako a kde chcete zit; ci chcete svoj domov budovat v hlucnom meste plnom turistov alebo na dedine s kravickami a oveckami.. mozte si zvolit ci budete zit so zenou alebo muzom bez ohladu na to ake pohlavie mate uvedene v papieroch.. mozte zit cely zivot s dredmi na hlave alebo s holou lebkou.. vsetkym je to srdecne jedno. nie ze by holandania boli lahostajni, to nie.. jednoducho len davaju moznost vyberu a nesudia ludi na zaklade vyzoru alebo sposobu zivota..

a prave Holandsko je krajina, kde chcem raz spustit kotvu.. krajina plna bicyklov, vody a zelene (toto nie su tri fotky ani fotomontaz.. toto je Holandsko ; )

(prave ma napadlo ci uz niekto niekedy napisal Odu na nejaku krajinu.. asi nie.. tak toto je Oda na Holandsko:P

krajina, ktora stiera hranice medzi narodmi, a tak si tu vsetci ziju pokope, v klude.. cinska stvrt v najstarsom a najholandskejsom centre Amsterdamu doplnena budhistickym chramom, kde ranajkuju Turci a prechadzam sa napriklad ja..

krajina, ktora stiera rozdiely medzi pohlaviami.. rozdiely medzi bohatymi a chudobnymi.. muz v obleku si rano sada na bicykel a s chlebikom v ruke a aktovkou v druhej sa straca v roznofarebnom dave cyklistov.. jedno maju spolocne - vsetci ziju ekologicky. ci uz ich k tomu dokopalo preplnene mesto, kde sediac v autobude minate stale tych istych cyklistov, az zistite, ze do ciela dorazite v uplne rovnakom case.. a autom..? zabudnite.. to radsej odparkujte niekde na okraji mesta a nastupte do najblizsieho metra.. je to ekologickejsie, rychlejsie, zaujimavejsie (a pokial si necvaknete listok, tak aj trochu adrenalinove; ) : )

krajina, kde sa veci nestracaju len tak.. neda sa povedat, ze by sa nekradlo (hlavne pokial ide o bicykle - preto cim starsi, tym dlhsie vydrzi; ) ale su veci, ktore tu maju svoje miesto..

ako napriklad kvety, ktore tu k domcekom neodmyslitelne patria. kvety vsetkych farieb, ktore tuto vecne uprsanu a sedivu krajinu krasne dotvaraju a vy ziskate dojem ze Holandsko je farebne..

ze byt bezdomovcom v tejto krajine je mozno milsie nez mat doma strechu nad hlavou a teplu postel.. a zistite, ze zit sa da aj inak. napriklad na lodi : )

pre mna je Holandsko krajinou, ktora nerozdeluje, ale naopak spaja.. rozdielnych ludi, rozdielne nazory, zivoty, postoje.. alebo napriklad budovy : )

ano Maja, tak taketo su lampy v Amsterdame.. takze moja uchylka zo Strasburgu nezmizla ; ) a objavila sa dokonca aj nova - vola sa haky ; ) a zahrna vsetky dekoracie budov, ktore podla mna nemaju prakticke vyuzitie.. alebo ze by ano..? ; ) : )

(pri tejto prilezitosti ma napadlo, ze som este nedala dokopy ani ten Strasbourg.. pokusim sa to napravit ked sa dostanem domov ; )

ale strechy su aj tu.. a kedze sa nepatri fotit ludi, tak ludi by som prirovnala k tymto budovam - vysoki, silni, majestatni..

a na rozdiel odo mna obycajne stoja nohami pevne na zemi ; )
ps. ta lampa sa tam ocitla nahodou ; 0 ; ) : )

te šunel, te haťárel.. percevoir.. alebo jednoducho vnímať.. : )

dnesny prispevok ani nema nadpis, lebo potrebujem vsetky svoje myslieky podat co najrychlejsie (takze nad nadpisom sa nezamyslam ; )
dnes je jeden z tych mojich maximalne vnimavych dni, kedy sa mi odblokuje nejake minipercento z tych 95% mozgu co clovek nema moznost vyuzit.. a tak vyuzivam cas, vnimavu naladu (a clanok uz ma aj nadpis ; )

mozno to dnes bude uplne neupratane, takze ospravedlnte vsetok zmatok a zariadte sa podla hesla "inteligent sa vyzna aj v chaose" ; ) : )

dnesny den je iny.. uz len tym, ze som po velmi dlhej dobe (cekujete..?, moje "strasne" sa v pisanej podobe meni na "velmi" ; ) v hovorenej reci vsak stale ostava "strasnym", nakolko makke L -rovnako ako grganie a piskanie na dvoch prstoch - ma este nikto nenaucil ; ) : ) - - - pre tych co nepochopili, resp. to este neskusali - toto ma byt vyzva ; ) ze to nedokazete..? ; ) : )
no a dnesny den ma aj pointy (cuduj sa svete: ), aj ked svoje obvykle odbocky do inych zakuti mysle nevynechavam:P : )
takze dnes som spala.. dosyta, doruzova - ako sa komu paci ; ) : ) tz asi 12hodin, pod pozicanou perinou, na pozicanom matraci, v pozicanom byte.. (zubnu kefku a pastu mam vlastnu ; ) tymto vas ziadam o odpustenie si mikulasskych darcekov typu zubna kefka - pripadne dve zubne kefky.. sposobuje mi to znacne komplexy ; ) dakujem : ) : ) : )

pre tych, co este nevedia - po troch tyzdnoch uz zo mna nie je bezdomovec; ) nie ze by sa mi zivot chillin' bezdomovca nepacil, ale uz som akutne potrebovala byt jeden den a noc sama so sebou, citat si knihu, zmierit sa svojim sucasnym statusom na vsetkych urovniach zivota a upratat si bordel v hlave.. a tak sa aj stalo.. : ) ked som sa dnes rano zobudila na intraku, vo svojej vlastnej - trikrat zaplatenej a dvakrat pozicanej izbe, od ktorej mam kluce az do nedele; ), zrazu mi zacalo vsetko dochadzat (su take dni.. moja Maja vie.. ; ) : )
a tak uz presne viem AKO.. ako sa da sklbit vztah s pracou, zivot so studiom, ako je mozne tu moju rozlietanu detsku, alebo ako to vy nazyvate "nezavislu" dusu spojit s dusou rodinne zalozeneho pracujuceho muza, takzvaneho hermetika (za povsimnutie stoji vyraz "muz" ; )
ako je mozne studovat a pracovat zaroven, mat zivotne istoty typu strecha nad hlavou a popritom byt stale tak krasne "nezavisla" (nemam rada to slovo, ale vystiznejsie mi momentalne na um neprislo.. )
ako spojit dva uplne rozdielne zivoty, alebo aspon popretinat dve uplne odlisne cesty tak casto ako to len pojde (tak casto, ako to obom stranam bude vyhovovat - aby som dotycneho nevydesila na smrt; )
alebo vlastne styri.. kedze ja mam dva vlastne svety, ktore sa sice prelinaju ale navzajom vylucuju.. plus dalsie dva svety rozpolteneho blizenca.. a uz mate styri..
ale vsetko sa da.. ked sa chce, pripadne ked pride den kedy nachadzate riesenia..

dnes je den, kedy som konecne pospajala vsetky casti svojho puzzle, alias pontonu (tymto zdravim ocina a jeho teoriu o tom, ako nezainteresovanemu humanitne zalozenemu (a komplet znudenemu a otravenemu) dievcatu o pol jednej v noci vysvetlit co je ponton; podarilo sa; ) : )
pre nezainteresovanych - prve vysvetlenie bolo zlozitejsie (mozog mi vypol pri prvom neznamom pojme; ), druhe vysvetlenie bolo: "to mas ako puzzle; ked bojove vozidla zastavia pri rieke, ponad ktoru nevedie most, puzzle si poskladaju a vytvoria si cestu"..
takze uz mam vlastnu cestu; ) nie ze by som si ju vytvorila, ona sa skor nejakym sposobom objavila.. vlastne sa mi poskladalo to moje "puzzle", ktore si cely zivot nosim v sebe..
kusok duse vecneho studenta.. kusok osoby, ktora tuzi mat svoj domov stale so sebou.. strecha nad hlavou.. vytvaranie vlastnej buducnosti.. a popritom vsetkom ZIVOT.. zazitky, skusenosti, news.. ale to uz sa do popredia tlaci kusok "ja chcem ist domooov".. : )
co..? ze ake je rozlustenie tejto chaotickej nepochopitelnej a nespojitelnej hadanky..?
MISSION COMPLETE.. v tomto haluznom (povodny vyrok bol tusim "dodrbanom", to tiez sedi, ale mne taketo slova nejdu z ust.. takze len pisomne ; ) kazdopadne zdravim autora:P : )
..v tomto haluznom matrixe som nasla samu seba.. a to bol dovod, preco som cely zivot utekala od vas, moji najmilsi.. ; ) podarilo sa.. uspesne som nasla samu seba (alebo aspon dalsi kusok puzzle; ) a spojila si tie predchadzajuce, ktore mi do dnesneho dna vobec nedavali zmysel..
IDEM DOMOV ; ) : ) <3

ps. ..asi by som sa mala prestat usmievat, resp. cerit od ucha po ucho: ) : ) : ) neviem preco, ale prave v taketo dni, nazvime ich "ego" - kedy chcem byt len sama so sebou a nebrat ohlady na inych, lebo je mi samej uplne uzasne (aj ked momentalne existuje vela ludi, ktorych by som chcela objat z celeho srdca: ) : ) : )
mala by som sa prestat usmievat.. pritahujem pohlady.. vyvolavam usmevy.. a prihovara sa i prilis vela ludi.. :D

pps. este som nezistila ze preco mi pri kliku na "publikovanie clanku" zmizne druha polovica textu..? uz sa neobjavila.. takze dodatocne>>> plany su taketo: zavolam sefovi, on zdvihne telefon, stretneme sa, zaplati mi odpracovany mesiac, rezervujem si listok, kupim si zlte cizmy (ano, tu sa to da; ) : ), Janke a Face-ovi svadobny darcek (aj to uz viem co bude:P teraz vas mozem natahovat: ), Zorankovi darcek k prvym narodeninam (6.septembra - si znacim, aby som nezabudla; ) : ) nafotim par fotiek, rozlucim sa so znamymi, anjelmi, kolegami, mestom, pracou, krajinou,.. a pridem: ) : ) : )
planovany prichod okolo 7.septembra (tz moze to byt skor, moze to byt neskor, kazdopadne 9.eho budem v skole na zapise ak okolnosti dovolia.. ; ) : )
takze mi mozte zacat organizovat september nech sa nenudim, pobite sa o to kto ma pride cakat na Nivy (batozina je taka tazka ako bola ked som isla sem: ) a hlavne neocakavajte.. ani to, ze som schudla (prave naopak), ani ze som opeknela, a ani tolko ze batozina bude napchata suvenirmi a darcekmi.. nebude; ) neni cas, financie, nalada a ani priestor v batozine..-
teste sa na mna tak, ako ja sa tesim na vas : )

takze do-videnia, do-pocutia, do-vnimania.. : )

lubim vas* * *

misunderstanding(s)

tak takto vznikaju nedorozumenia..

klik

o zivote a hladani sameho seba..

Palo Barabas, Andrej Reiner, Jaro Filip, Rudolf Sloboda, Gustav Murin, Juraj Jankuv..
hovoria vam tieto mena nieco..?
mozu a nemusia.. ale mne tito ludia davaju vela, bez ohladu na to, ci este ziju alebo uz nie, ci sa s nimi stretavam alebo nie..
su, resp. boli to pre mna ludia s velkym L (nieco ako clovek s velkym C), ktorych myslienky a zivotne postoje su mi velmi blizke; ludia, zijuci pre svoje idealy, zasady, hladajuci odpovede na rovnake otazky, na ktore sa snazim najst odpoved aj ja..

..a tak zase raz sedim v najvacsej verejnej kniznici v centre Amsterdamu a rozmyslam..
sedim na piatom poschodi, pozeram sa na ludi okolo.. sedivy ujo naproti vpravo pocita nejake vzorce.. mozno buduci Einstein.. ujo naproti vpravo prave ostal v soku, rychlo zbalil vsetky veci a uteka dolu schodmi.. asi zle spravy.. po celom poschodi sa rozlieva uzasne uprimna hudba.. pozeram do planov kniznice a zistujem, ze nic taketo na dnes v plane nebolo.. a predsa je to tu.. dusou mlade dievca, ktore ma na tvari vrasky od smiechu aj od bolesti, doprevadza na klaviri nejaku tetu, ktora spieva srdcervuce sansony v holandstine.. a i ked nerozumiem, citim presne to co asi kazdy na tomto poschodi.. smutok, bolest, uprsany den, otazky, nadej.. a este vela inych veci, pocitov a myslienok, ktore mi pretekaju hlavou.. a tak rozmyslam.. nad tym, preco je v mojom zivote tolko anjelov, ktori sa o mna staraju.. preco su zosobneni do ludi.. preco sa veci deju tak, ako sa deju a preco prave mne.. a kazdodenna hrba novych otazok ma znova taha do kniznice.. na net, za knihy, na blogy,.. vdaka bohu za taketo zdroje otazok a odpovedi.. vdaka za zivot.. komu..? rodicom.. ciastocne hej.. alebo Bohu..? a kto to vlastne je..? je to ten isty, ktoreho Rasta oslovuje Jah, Banty Alah a Mato Stvoritel..? musi byt.. inak by sme si nerozumeli bez slov.. a nemoze mat predsa jeden boh tri podoby.. alebo ano..?

..z myslienok ma vytrhne urasteny cernoch s nausnicou v uchu, ktoreho som si vsimla tri dni dozadu.. istym sposobom si ma premeriava.. preco..? mozno preto, ze vie preco nosim batoh so sebou.. mozno sa tiez ocitol v podobnej situacii a nosil so sebou tolko veci ako ja.. dennodenne so sebou nosim veci ako prsiplast, sveter, mlieko, vsetky doklady, zubnu kefku, kluce od mojho slovenskeho domova, knihu od Henryho Davida Thoreau-a s nazvom "Walking", sprchac, zuvacky, mince, jablko, nabijacku na mobil, deodorant, pracovnu zasteru, cokoladu.. (mapu nenosim, lebo je neuzitocna; kompas nemam, nozik nepotrebujem..) vsetko su to veci, ktore kazdy den mozno budem potrebovat.. ostava uz len bicykel, ale pri tej rychlej jazde mestom plnym turistov by mi uniklo strasne vela.. H.D.Thoreau a ja vieme preco chodime pesi.. no a este postel.. ale nakolko nemam ziadnu, ktora by sa dala oznacit nalepkou "moja", tak si vzdy vecer nejaku najdem.. raz prespim u Rastu v G-bloku (ked mam chut na teplu veceru - vari nielen on, ale aj ja : ), pripadne ked som negativne naladena, lebo Rasta dal dokopy take CDcka s tym najpozitivnejsim reggae co naladi aj placuceho; raz v pracovnej agenture v Nieuwegeine kde je ubytovanych 6 Slovaciskov (to ked mi slovencina chyba a mam potrebu vypadnut z Amsterdamu), raz u Nany (obycajne ked ju boli chrbat, aby som jej pomohla s cim sa da.. pripadne ked si potrebujem vymenit oblecenie), raz u Wernera (surinamcan, ktory ma 3tyzdne dozadu pozval na pravu surinamsku veceru.. holt, nebolo kedy : ) ale on ma Skype aj s webcamerou, takze rodicia moji, ked konecne ochutnam Nasi (kurca s ryzou po surinamsky : ), tak sa prihlasim a ozvem.. ; ) : ) <3

nemat svojich anjelov vzdy okolo seba, tak sa ani z domu nepohnem.. pre mna su totiz rozhovory s mojimi anjelmi niecim, co ma posuva dalej.. za hranice vsednych dni. (blizsie o anjeloch na cestach tu)

Rasta je moj anjel cislo 1 (pretoze som ho stretla par dni po prichode do Amsterdamu, presne 12.6. : ) oslovil ma na ulici, cestou z internetky.. len tak, bez napadu ist na veceru, neponukal mi ani masaz ani manzelstvo ani sa ma nesnazil ohurit vyskou svojich uspor.. len sme sa prechadzali po K-zone a bavili sa asi 6hodin o svetovej politike, situacii v Afrike, moznostiach, ktore mi ponuka moje studium a o sposobe, ako jednotlivec moze zmenit svet.. a odvtedy sme spolu : ) vsetci jeho priatelia ma poznaju ako "rasta-girl", co neznamena, ze som jeho priatelka, ale ze sme spriaznene duse.. jednoducho sme sa nasli, resp. on nasiel mna: )
a tak aj po dvoch mesiacoch stale vedieme celovecerne rozhovory o politike, preberame ekonomicku krizu v Zimbabwe, hladame ubytko bud jemu alebo mne, pozerame filmy, pocuvame hudbu, flakame sa vsetkymi Amsterdamskymi ulickami,.. spolu jeme, spolu chodime a spolu uplne v pohode koexistujeme : )

Anjelom cislo 2 je pre mna Matej.. slovacisko ako repa, ktoremu netreba vysvetlovat rozdiel medzi "beautiful" a "pretty", aj ked mame problem s rozdielom medzi "mily" a "zlaty" ; )
(podla Mateja je mile nieco, co by si nikdy v zivote nekupil.. a mila som podla neho napriklad ja:D
Mato je clovek, s ktorym som sa stretla nahodne.. pol hodinu sme sa hladali na Central Station - to viete, ked sa obleciem do zeleno-cerveneho, aby som bola dostatocne viditelna a bavime sa stylom "vidis ten orloj ked vyjdes zo stanice..?" "jasne..!" "tak to musis byt pri rovnakom vychode" : ) : ) : ) ..a nakoniec zistite, ze CS v Amsterdame ma 2 vychody smerom na juh.. : )
stretnutie s Matejom mi dalo velmi vela.. rozhovory o anjeloch na cestach, o jedle a vareni, o zivote, ktory ma este pestrejsi nez ja.. no a samozrejme k tomu kopa filozofie, kniziek, vtipov, novych zazitkov, moznosti, skusok.. a cudujte sa - planov: )
a tak s Matom spoznavame Holandsko, chodime behat (on beha a ja ho sprevadzam na bicykli : ) : ) : ), varime (ja asistujem a ucim sa: ), cestujeme (to je ten clovek, s ktorym som o siedmej vecer sadla do kamiona aby som videla Belgicko: ), navzajom sa ovplyvnujeme (v zmyslani aj v zivotnych rozhodnutiach), spolu nakupujeme (veci potrebne do buducnosti, ako napriklad pridavny vozik na bicykel, kde mozno vozit deti; ) :P a najnovsie asi aj planujeme.. napriklad rok v Amerike, pretoze tam by som sa nechcela trepat uplne sama. a tak ma Mato uci cuvat s kamionom a ja mu popritom objasnujem destinaciu, kde zacneme (samozrejme zapadne pobrezie - San Francisco, Los Angeles atd: )
inak uz ma aj prezyvku, hovorim mu "oco" : ) : ) : )
(keby ste ho poculi rozpravat o lomeni navesu, "plastovych somarinach", zodpovednosti a jeho predstave rodinneho zivota + ked si k tomu vsetkemu predstavite maximalne praktickeho chlapa, ktory neznasa uplatky, sklada ma z bicykla a toleruje moje preslapy.. jedina asociacia, ktora sa vam vybavi je Ladislav Tichy: ) : ) : ) pretoze moj tatko je taky isty.. ; ) <3

toto su moji dvaja anjeli.. treti mi vybavuje protekciu tam hore.. a dalsich 47 sa podla potreby prevteluje do ludi, ktorych stretam kazdy den.. kazdy z nich je iny, ale nieco maju spolocne; vsetci sa stastne usmievaju, zmurkaju ako JUDr. Jankuv a vzdy zmiznu skor, nez im stihnem hociakym sposobom oplatit co pre mna robia..

wind of change

..takze veci sa hybu; a niekedy ovela rychlejsie, nez sa stihate prisposobit.. okolnosti vas jednoducho strhnu so sebou a nedaju moznost rozmysliet a naplanovat si cast zivota vopred..

a tak rovnako rychlo ako som zmenila nazor a rozhodla sa ostat tu a bojovat a tak necakane ako som si nasla pracu som sa v piatok ocitla bez strechy nad hlavou..
vsetko zacalo v mojej novej praci, ked sa ma sef spytal ci by som nemohla robit aj v piatok, pretoze zacinajuci vikend znamena vela hosti a teda viac zamestnancov, ktori sa o nich postaraju.. a tak som slubila ze pridem, nakolko dohodnut sa vopred je lepsie ako napisat do rozvrhu "bel" (tz "ring", a teda ze ak sa nebude stihat, sef mi zavola a utekam do prace..) aspon som vedela vopred na com som, takze pozitivum pre mna..
ale akokolvek som sa snazila vopred si veci naplanovat a zariadit co treba, nie vsetko sa da odhadnut.. a tak som vo stvrtok skoncila v praci, isla nieco zhltnut, trochu sa flakat s chalanmi nocnym mestom a o polnoci uz som bola doma (Kantershof 13).. hladam sefa a ten nikde.. ako mi oznamil jeho synacik (dalsi pakistansky bordelar, ktory sa dostahoval aby sme nevysli z cviku a nezvykli si na prilisny komfort a cistotu), sef dorazi trochu neskor..
a tak okolo jednej v noci Tahir dorazil (s 12imi megataskami oblecenia pre zamestnancov - pre neznalych vysvetlenie>>> kazdy zamestnanec, ktory chce prenho pracovat si musi kupit oblecenie od neho - on ho nakupi v metre po 5ecok, zamestnancom predava po 40-50..-
tak som mu oznamila, ze je mi to luto, ale v piatok musim ist do prace, takze prenho pracovat nebudem..
asi sme sa nepochopili, resp. on ma nepochopil, lebo rozhovor skoncil tym, ze mi oznamil ze ma v piatok 12:30 ocakava a pokial nedorazim, budem mat "big troubles not only with accomodation"..-
a tak som asi do stvrtej rano prala vsetky spinave veci a balila..
v piatok rano ma este zobudili dva telefonaty o tom, ze mam prist do prace, inak bude zle (bu-bu-bu) a tiez sa skoncili vetou "vidime sa o 12:30"..-

o dvanastej som samozrejme odisla do prace (do tej svojej, rozumej - do tej, kde zarabam a nie ini zarabaju na mne)
o siedmej vecer, ked som skoncila v praci som zavolala Rastovi, trochu sme kecali, obehali par znamych, zopar miest a zistovali kde by sa dalo zlozit s batozinami a medzitym som zavolala svojim madarskym spolubyvajucim ze co a ako.. a tak mi oznamili, ako sa veci maju - Hussein je vo Francuzsku (chce otvorit novu pobocku tej jeho "working agency", takze frantici pozor..-), kluc uz nie je volne k dispozicii, ja mam zakazany vstup do domu a nech sa nikto neopovazi ma pustit dovnutra..-
takze sme sa dohodli ze pridem a pokecame.. vzala som Rastu so sebou, ten sa zlozil na trave pri rieke ze ma pocka (lebo sak batozina.. to viete, stahovat sa aj s polovicou postele je dost namahave..-) a ja som zatial narychlo balila posledne veci a vsetky este vlhke handry co som rano prala..
a zrazu sa otvorili dvere a prisiel uctovnik (ten, co mi navrhol ze kedze nemam pracu, mohla by som ho aspon sexualne obstastnovat a on ma zato pozve na veceru.. samozrejme pakistanec) a za nim v zavese Tahirov syn, ktory ziapal na madarov, ze maju ist hore a pozerat ci i nekradnem nejake veci, lebo on nevie ci balim len svoje alebo vsetko co najdem.. madari ho samozrejme ignorovali, len ja som sa citila cim dalej tym hlupejsie..
Adnan (uctovnik) sa este spytal ze ci mam kam ist (lebo ak nie, mohla by som ist k nemu.. no uz len to by mi chybalo..) a tak som co najrychlejsie zbalila vacsinu veci, rozlucila sa s madarmi, nechala im svoje zimne zasoby jedla (comu sa pakistanci strasne cudovali, ze preco si to nevezmem.. no ked mate 3 obrovske tasky, asi si nepribalite par kil cestovin, ryze, sosovice atd aby vas to hned za rohom zlozilo ked s hrdostou opustate strechu nad hlavou pre svoje zasady a presvedcenia..
samozrejme sme sa este nevyhli rozhovoru o tom, ze kde mam schovane vsetky kopie klucov od toho domu (lebo sak nemam co na praci, len kopirovat kluce od domu, kde je tolko ludi ze je teoreticky aj prakticky nevykradnutelny :D
ked sa Pakistanci ukludnili, zistili ze nekradnem, neziapem, neplacem, ignorujem a v klude sa balim tak sa Adnan este spytal ze ci mam kam ist; jasne ze som povedala ze "hej", tak som sa este nevyhla otazke ze ci idem byvat s nejakym zo svojich boyfriendov (lebo kazdy, koho cislo mam v mobile je podla neho moj boyfriend.. takze chlapi, je vas asi 130:D :D :D
tak som ho odignorovala a odisla.
(vlastne zdrhla, lebo on povedal ze zbehne pre dalsieho pakistnaca a pre auto a odvezie ma aj s batozinami.. no to urcite..-
po prve - nemam ho rada, lebo ma nerespektuje; po druhe - je to pakistanec (takze od bielej holky ocakava bud sex alebo svadbu, pripadne oboje) a po tretie - mam predsa svoju hrdost ; ) a chcem byt nezavisla aspon od ludi ktorych nemam rada.

- - -
a tak mi Rasta helfol s batozinou, vzali sme metro, potom bus (samozrejme zly, lebo ani on presne nevedel kam ideme:D
a okolo polnoci sme uz boli na mieste..
neviem ako vola ulica, ani ake je cislo domu v ktorom prebyvam, takze chodim len metrom a po pamati sa snazim najst destinaciu mojej batoziny.. : )
kazdopadne je to kusok od K-zone, taka cista obytna stvrt.. holt, K*zone sa mi pacila viac nech bola akakolvek.. ale som rada ze mam kde hlavu zlozit ked pridem z prace..
takze byvam niekde medzi Bijlmer Arenou a Holendrechtom a postupne si zvykam na dalsi novy zaciatok.. nova linka metra (50 alebo 54), novy byt (kupelna je taka velka, ze sa tam tancovat da - teda asi ako cely pakistancov dom.. : ), nova spolubyvajuca, nova praca, nove problemy..
a aj ked sa vsetko v mojom zivote zmenilo v jeden den, vnimam to ako pozitivnu zmenu.
byt je uzasny, priestranny a zariadeny v africkom etno style; samozrejme uuplne cistucky.. (po dvoch mesiacoch spoluzitia s par pakistancami vam pride nepredstavitelne ze zo stien v kuchyni nemusi stekat olej a ze existuju aj ludia, ktori sa vyzuvaju ked idu do obyvacky.. :D
no a spolubyvajuca je uzasna.. : ) vola sa Nana a ako som sa dozvedela neskor, je to princezna (rozumej - dcera nejakeho velavazeneho kmenoveho vodcu v Ghane: )
ma asi 37-38rokov (nespominam si presne), je vesela, pozitivne naladena, usmievava, velmi inteligentna a scitana a v pohode si rozumieme : ) : ) : )
tiez nehovori holandsky, lebo aj ked zije v Holandsku uz skoro 20rokov, casto sa vracia domov - len tak.. pretoze domov je nieco, co si kazdy nosi v srdci nech sa pohne kamkolvek. a tak ked sa jej v Holandsku znepaci, zbali jednu tasku, kupi listok a ide domov.. na mesiac, na rok, alebo ako bola naposledy - na 7rokov.. : ) byt je v jej vlastnictve, takze ziaden problem.
no a samozrejme odomna nechce ziadne peniaze za ubytko, lebo ako sama povedala - peniaze nie su vsetko.. tiez sa tu v Hollande ocitla jedneho casu bez strechy nad hlavou, takze vysvetlovat jej ako sa citim netreba..-
jediny problem vidim v tom, ze neviem ci budem mat niekedy moznost jej nejakym sposobom vratit vsetko co pre mna robi.. ak nie, dufam, ze sa jej to vrati cez niekoho ineho.. kazdopadne vyrovnat sa s nou nejako chcem, len to chce cas aby som prisla na to ze ako..
no a tiez ma trapi ze kedze je z Ghany a tym padom je strasne pohostinna, je nemozne jej vysvetlit ze ma spat vo svojej posteli a nie na gauci.. lebo ja sa v jej obrovskej posteli s deviatimi vankusmi sice citim maximalne pohodlne, avsak robilo mi problem zaspat ked som vedela ze ona spi na gauci.. ono je tazke jej vysvetlit, ze po dvoch mesiacoch spania na zemi je pre mna obyvackovy megagauc nieco nepredstavitelne.. Rasta slubil ze sa jej to pokusi vysvetlit, tak uvidime ako dopadne(m).. : )
inak spala som tam zatial raz, lebo ked sa objavi necakane volno, taha ma to von z Amsterdamu.. : ) najblizsie volno ma caka v utorok.
no a ako v praci..? veselo : ) : ) : ) kazdy den..
praca ma bavi, dokonca som sa po 3dnoch "vysplhala" na barmanku (lebo zistili ze tam mi ide same : ) no a plus ma to bavi, takze neni o com.. samozrejme ze ked mame plno, tak behame vsetky tam kam treba, ale pre mna je tato praca zabavou.. kolegyne su super - Tanya je Ruska, Anna Polka, Corina Rumunka (s tou sme si sadli tak, ze pokryvka na hrniec lepsie nesadne : ) : ) : ) no a potom este nejaka holka, ktorej meno si nepamatam (ani ona moje, takze je to vzajomne.. ; ) a do poctu mame Ceciliu - holandanku, ktora pozera len BBC a stara sa o svojich 12 (!) maciek : ) takze trochu trhnuta, ale to sme tam asi vsetky : ) : P : E
apropo dorozumievame sa anglicky, pripadne si kazda melieme po svojom a pochopime sa.. len holadski hostia su trochu mimo z toho, ked si chcu dat obed v centre Amsterdamu a nikto ich nevie obsluzit v holandctine:P takze ich pravidelne vytacame, pripadne ked mame dobry den tak zvaladame zobrat objednavky v reci ich malopocetneho kmena: )
no a sef je v pohode, stale na mna hovori holandsky tak ja mu odpovedam po slovensky.. vsetko sa da ked sa chce a ked si ludia chcu rozumiet, tak si porozumeju, neni problem..-
sem-tam sa este objavia sefinovi synovia (10rocny zvlada obsluhovat bar, 14rocny moze otca suplovat.. vsetko zvladaju a so vsetkym pomahaju, takze super : )
no a "team" nam doplna jedna cica-mica (neviem ako sa vola, ale je to leniva pohodlna bielo-cierna macka : ) : ) : ) zasadne sa natiahne na najpohodlnejsich kreslach v restike, ked chce pohladkat tak pride za nami, pripadne prebehne okolo hosti.. ti su z nej vsetci paf (hygiena nehygiena : )
inak z prace som stale nadsena, tesim sa ako stena kazde rano ze sa zase stretneme; cely den srandujeme, pocuvame hudbu a doberame si kucharov, hosti, hocikoho : ) : ) : ) aj smeny mam super, rano chodim na 12:00, pripadne 13:00 a koncim okolo siedmej alebo osmej vecer - takze stiham uzivat nocny Amsterdam a este sa aj v pohode vyspat : ) sefino uz sa ma snazi ukecat nech ostanem aspon na 3mesiace a ukecal by ma velmi lahko.. resp. ked dovrzam zapis do skoly (nad ktorym som vcera sedela hodinu a pol a mudrejsia nie som), tak podpisem zmluvu a ostavam :P ; ) : )

ok, to je na dnes vsetko, musim utekat.. Rasta mi prave volal ze ma prekvapko a caka ma v mojom oblubenom parku (Gaasperpark).. tak som zvedava ; ) : ) : )
majte sa krasne a hlavne - STAY POSITIVE : ) : ) : )

<3>