..v procese transformacie..

nachadzam sa vo vzduchoprazdne.. neviem definovat co to je a kde sa to nachadza, ale viem, ze som tam - nie som hlavou v oblakoch, ani nohami na zemi, som niekde medzi.. nestudujem, nepracujem, nedovolenkujem, a predsa som na prazdninach, dostavam plat a francuzsku gramatiku otvaram castejsie nez kedykolvek predtym.

transformujem sa.

neviem uz kym som bola predtym a co zo mna bude neskor, len citim, ze svet je stale rovnaky, len farby, zvuky, chute a pocity sa menia.. myslim ze dospievam, ale nemozem to tvrdit s istotou ked sa prave nachadzam vo svete, kde mi deti otvaraju oci..

citam. pocuvam. rozmyslam. len zatial nemam co povedat.
uzivam si prazdniny u mojich docasnych starych rodicov, ktori ma rozmaznavaju a davaju mi falosny pocit domova.. je mi do placu. nevznasam sa, nelietam, nekonam, neplanujem.. len cakam az bude cas a ja sa budem moct vykuklit.. som zvedava, co zo mna bude tentokrat.. verim v reinkarnaciu, lebo ju prave prezivam. len sa zatial nedokazem stotoznit s meniacim sa vnimanim sveta..

vsetci mi chybate. niektori z vas ovela viac, nez si dokazete vobec predstavit. tesim sa domov, aj ked tu mam dokonalu iluziu domova a nachadzam sa stale vo faze nadsenia.. (to je ta praclikova faza, ktora funguje niekedy aj bez praclikov).

proces transformacie je faza zlozita. dajte mi cas vykuklit sa a oboznamit sa sama so sebou a zatial si precitajte nieco od tych, co prave vedia kde sa nachadzaju.. klik

ja len dodam, ze svet patri odvaznym, slobodnym a optimistom. ze sloboda je bezhranicna a limity si urcujete vyhradne vy sami. nicim inym si momentalne nie som uplne ista. dobru noc.. :-*