..a potom vyslo slnko

dnes rano bol jeden z tych zvlastnych uprsanych dni, kedy je nebo cierne, leje ako z krhly a ako sa u nas hovori, 'ani psa by von nevyhnal'.. tak som nechala psov vo vnutri, viac som sa s nimi hrala ako trenovala a potom z nicoho nic vyslo slnko, dazd ustal, objavila sa duha a mne sa rozjasnilo tiez.

vraciam sa domov.  idem tam, kam ma prave teraz srdce taha a uz sa velmi tesim na navrat :) za posledne 3 mesiace som robila vela neskutocnych veci, zila som podla seba, vela cestovala, objavovala, prekvapovala a bola prekvapovana kazdy jeden den. robila som len to, co ma bavi, pomahala som zadarmo a tesilo ma zistenie, ze tento koncept funguje a dava vam viac, nez plat, ktory sa mesacne objavuje na ucte. nelutujem jedinu minutu a tusim, ze ani tato cesta nebola posledna ;)

zmyslom mojho zivota je byt stastna, robit ludi stastnymi a pocuvat srdce. co nie je vzdy jednoduche, lebo aj srdce sa niekedy ide roztrhnut. teraz ho ale taha domov. neviem povedat na ako dlho a viem, ze budem neprijemne znechutena ako vzdy uz na letisku v Bratislave, ale viem, ze moje miesto je teraz doma. oddychnut si, necerpat nove sily, stravit cas s priatelmi, ktori mi chybaju a mozno aj zacat spoznavat krajinu, z ktorej pochadzam. nesurfovat cudzie gauce ale ponuknut vlastny, chvilu mat domacu pohodu a namiesto cestovania cestovatelov stretavat. zmenit nachvilu uhol pohladu a ist na vylet vo dvojke.

preco? lebo to tak citim. pretoze clovek na cestach nesniva o cestach a ja viem, ze kedykolvek sa mi doma znepaci, mozem zase zbalit bagel a ist ;)

domov je miesto, kde ma clovek postel na spanie, skrinu na vybalenie a staly prisun jedla. a tiez miestom, kde sa da snivat, pretoze vyssie ciele sa zacnu objavovat az ked sa nestarate o zakladne zivotne potreby. aj tak bol zivot v divocine uzasny a velky kus mojho srdca ostava tu..

top! :-)

dnesny vecer bol skvely, smiala som sa az mi slzy tiekli =))

napiekla som pizzu z dvoch kil muky, ze nech je dost.. dve kila muky je prilis vela, ale chalani boli stastni :) ze co s nacatym vecerom, pozrime si film. a nie len tak hocijaky, hned horor :)) horor bol tretotriedny a predvidatelny, ked som sa ja nebala tak to uz je co povedat ;) samozrejme som zaspala este v prvej polovici, zaspal aj Jason a Cameron nas po skonceni zobudil s tym ze 'dofrasa ludia, nespite! ja si tu tak sedim, pozeram desivy horor a hovorim si, ze sak sa nemam coho bat, nie som tu sam - - - kuknem na vas a vy OBIDVAJA kludne spite.!' =) nudny horor pri ktorom dvaja z troch zaspia rozputal burlivu diskusiu, mix unavy, spankoveho deficitu a velkeho mnozstva maslovych susienok namacanych do troch druhov cokolad spravil svoje a uz nam mozgy pracovali naplno a absurdne teorie sa rozvijali skoro same.. zacalo to tym, ze sme vlastne na odlahlom mieste, ze ak sem pride nejaky najomny vrah, tak ani nemame kam utekat, lebo vsade naokolo su lesy, susedov nemame a ani nevieme ktorym smerom by sme mali utekat aby sme dobehli do mesta :D okrem toho byvame v chatkach, ktore sa zamknut nedaju a vsade naokolo je vela desivych tmavych miest s vypalenymi ziarovkami (lebo seci sme lenivi ich vysrobovat, kupit a vymenit), takze hororove podmienky idealne atd atd.. nas vymysleny pribeh skoncil tym, ze majitel vystriela vsetkych svojich psov a s kludnym hlasom (ktory je mu taky vlastny) nam oznami, ze 'nic sa nedeje, to je okej'. sialene sme sa bavili, ani uz neviempreco.. a vtom ma napadlo, ze si nepamatam, ci som zamkla doghotel.. Cameron hned zacal rozvijat teorie o tom, ze doghotel je idealny ciel zlodejov - odlahle miesto, malo svedkov, atd.. na co Jason oponoval tym, ze 'naco by zlodeji GPSkom hladali koniec sveta, vlamali sa do doghotela, ktory ma aj tak troje dvere zo styroch permanentne nezamknute, uporne hladali tych nasich ostatkovych 6 hafanov a ukradli co..? cudzieho brechajuceho hafana, ktory je tvrohlavy ako osol? alebo epileptika ktory hryzie? :D alebo snad tych 50eur, ktore mame v malych minciach v pokladni?' cele zle.. tak som sa smiala, ze mi slzy tiekli..

lenze aj tak som nebola kludna, ze pre istotu by to trebalo kuknut, ci je zamknute.. Jason pohotovo vstal, ze snad tam po tych vsetkych teoriach nepojdem sama, ze to je zaklad vsetkych hororovych filmov.. tak zazal svetlo a oznamil, ze ideme vsetci traja :D 21-rocny vystraseny Cameron s vyskou 156cm nabehol hned k sufliku a schmatol priborovy nozik s komentarom 'dofrasa, ten velky ostry sme nemali nechavat dolu, co teraz?' a ze ideme.. vyjdeme von - a slnko svieti o polnoci a ja sa tak smejem, ze nevladzem zist dolu schodmi.. ako si tak kracame k doghotelu - po svetle, v trojici a s priborovym nozikom, prekvapilo nas stado krav, ktore nam z neznameho dovodu kempuje na luke.. Cameron sa zahana priborovym nozikom v ruke a bujnou fantaziou rozvija teoriu o sialenych vrazednych kravach, ktore sa tvaria akoze nic, Jason bezi k dveram doghotela, ktore su samozrejme zavrete a ja sa tak strasne rehocem, ze mam co robit aby som si necvrkla.. samozrejme expedicia o polnoci pri hoteli je divna a sme prilis hlucni, majitel Eric teda vykukne z okna ze co sa to deje.. a to uz ideme vsetci do kolien a ano, asi sa nas zase zajtra opyta, aky mame vztah k pozivaniu alkoholickych napojov a omamnych latok :D

asi sme vsetci kompletne sibnuti, ale v takejto zostave uz fungujeme zopar dni a vyzera to ze sme sa dlho hladali.. ak sa tu rozhodnem zostat, tak hlavnym dovodom bude, ze s chalanmi je kopec srandy a sibnutejsi pracovny tim si clovek asi ani zelat nemoze :D nasa posledna predspankova dohoda znela, ze horory sa budu pozerat len cez leto ked sa nestmieva, cez zimu ked bude furt tma jak v rohu pobezia kazdy vecer animovane rozpravky od Walta Disneyho :D :D :D

dalsi skvely den za nami, ostava poslednych par dni a potom sa uvidi.. dobru noc :-)

life outside of UK..

musela som..

zijem s dvoma Britmi (a jednym Danom, ktory pije ako Dan.. uz viem preco :)), jeden horsi ako druhy.. volame ich John a Phil, naozaj sa volaju Cameron a Jason :D
jeden sa pustil do varenia vecere - o, hovorim si, aky odvazlivec, super! :) na veceru budu kuracie prsia zapekane v rure s camembertom a corn flakesami :D muhehehe.. zevraj corn flakesy z kurcata spravia chrumkave a je uplne jedno ze camembert je soft cheese, lebo z kazdeho syra sa da spravit MELTED CHEESE! tak to si pozriem.. vsetko to bude naplacane na cestovinach s omackou, uuuu o_O

druhy bol dnes na Nordkappe a tvrdi mi, ze to co odtial videl bol severny pol..! :D mozno tak Svalbard, nie? kukam do mapy, Svalbard je 500km daleko.. velmi sa snazim, ale vysvetlit Britovi, ze nemohol vidiet severny pol z Norkappu je nemozne :D to bude asi ako ked som ja nasich v Lille dotiahla na konecnu metra, lebo si zo mna niekto vystrelil, ze odtial vidno az do Britanie.. no, neni, nevadi, aspon sme mali napln na pol dna a srandy kopec =))

- When we're gonna go to SWINLAND..? - pyta sa John.. a ja uz mam dost.. vyhodte UK z EEA, su to BARBARI co o Europe NIC nevedia!

(Phil este dodal, ze nechape, preco Nori 'ukradli' cely sever Svedom aj Finom - teda SWINOM :D to nevysvetlis, to je zivot s Britom.. ;) :))

ps. ale k tym cestovinam so smradlavym kurcatom a bolonskou omackou uz ozaj nemusela byt fazula na paradajkach, bleee :F

sobotnajsie-blog-tipy

je sobota vecer, mala som volno, cely den som len piekla a nicnerobila a vecer sme isli jest von :) je lenivy den, tak na dnes len zopar inspiracii,..

v poslednej dobe ma inspirovali dve zeny a jeden muz.

Jedna zena bloguje na Facebooku ako "Hlas od sporáka" a je uplne dokonala! ako o sebe sama hovori, "Po rozličných životných dezilúziách som prišla k záveru, že diplom z jadrovej fyziky a nedokončené štúdium politológie najlepšie zužitkujem miešaním segedínu pri sporáku. Toto je môj slobodný ventilačný priestor. Tu počuť burácajúci hlas od sporáka." :)) inak sudiac podla jej clankov by som povedala ze ma za sebou 20rokov v politike, 20rokov aktivneho varenia, vystudovanu komparatistiku filozofickych teorii a ma aj potrebnu davku nadhladu a humoru ;) ak neviete co so sobotnym vecerom, tak Hlas od sporaka je super volba :)) minimalne na najdenie inspiracie k tomu aku knihu vziat do ruky ;)

Druha zena ma dokonca inspirovala k tomu, ze kazdy den aktivne varim! a to uz je co povedat :P bloguje si svoje recepty pod nazvom "vysokoskolak v kuchyni" a TOTO je presne ako site pre mna! :)) je to studentka astrofyziky, ktora vari a pecie ked sa nudi a blog pise urcite pre seba, aby mala recepty pekne usporiadane (pretoze zapisniky su naozaj o nicom!! vsetky stracam jeden za druhym a vyhladavat v zositkoch tiez nie je bohvieco.. chyba mi tam abecedny register :P) Blog venovala svojej sestre preto, aby dvojplatnicka nebola jej nocnou morou :)) Pamatam si na casy dvojplatnicky a strasne sa smejem! :-D ano, taka mala Maya na dvojplatnicke dokaze uvarit nedelnu polievku, ryzu a kurca (a pevne verim, ze by zvladla aj babovku keby sme nemali ine plany ;), ale pre mna bolo vzdy nepochopitelne, AKO sa da na dvoch platniach uvarit viac ako jedna polievka napriklad.. polievka+zasmazka=2 platnicky. matika nepusti! ..ale asi som nikdy nepochopila matiku ;)
Kazdopadne, recepty su krasne abecedne usporiadane, vsetko si viete najst kolkokrat chcete, ku vsetkemu su obrazky a KOMPLETNE POSTUPY PRIPRAVY, halooo!! lebo vyguglit si taky recept na ceske buchty je lahke, lenze ak uz guglite siedmy a ANI JEDEN z nich nema napisane na kolko stupnoch a kolko minut ich mate piect, tak sa do toho ani nepustite (ak nemate predchadzajuce skusenosti.. preto ZACAT je tazke, lebo v nasich krajoch kazdy ocakava, ze ked po prvy raz pouzivate mixer, tak uz viete teoriu o peceni v rure..- pfff!!! Najobrovskejsim plusom tohto blogu (a dovodom preco ako zaciatocnik uz nebudem guglit ine recepty) je, ze autorka je studentka + realistka - - - takze naozaj neocakava, ze ked guglite nahodny recept na rychlu veceru, mate doma urcite panensky kokosovy olej, limetkovu stavu, kardamon a nejake nahodne kilo krasneho makkeho avokada, ktore caka na zjedenie :P velmi sa mi paci, ze uvedie komplet recept a hned k tomu doda, co vsetko doma nemala, co vypustila uplne a cim nahradila nenahraditelne ;-)) takze aj ked som uz 10dni nebola 'v meste', a teda ani v supermarkete, stale viem nieco uvarit aj skoro z nicoho :)) tiez sa pekne popasovala s problemom 'ked sa pokazi mikrovlnka' a dokaze si svoj recept skomentovat aj stylom 'toto mi nevyslo - cmar s kakaom, bleee' :-D momentalne teda browsujem, dakujem a inspirujem sa TU :-) okrem ineho som sa vratila k teplym ranajsim vtipnym kasickam a som z toho uplne nadsena :)) som zvedava ako si od nich odvyknem pri sedavom zamestnani, bleee :F

Ked uz stale okolo toho jedla.. tak jedna pekna muzska inspiracia na zaver, pretoze z tolkeho citania a pisania a hladania jedla mam pocit ze priberam aj bez jedenia :P takze na zaver

Desatero pro štíhlů líniu od Bolka Polívku:

1. Dyž neco jíte a nikdo vás nevidí, tož to nemá žádné kalorie.

2. Dyž do seba cpeš čokoládu a chlastáš k temu slivovicu, tož tá ti ty kalorie zruší.

3. Dyž sa postaráš, aby všecí okolo přibrali víc kilo než ty,tož budeš najštíhlejší.

4. Dyž sa vás bude cpat víc, tož sa počítajů kalorie enom temu, kerý sní najvíc.

5. Jídlo, co sníš v kině a nebo u televize popřípadě u počítača, jako polárka, oplatky, sušenky, to sa nepočítá, protože to patří do zábavy a né do jídla.

6. Kakao, brandy, topinky, dorty, chleba se sádlem, špek a klobásky neobsahujů kalorie, dyž  a jijů ze zdravotních důvodů.

7. Jídlo, keré sníte, dyž vaříte, taky nemá kalorie, protože to nejíte, ale koštujete.

8. Jídlo, keré má stejnů barvu, taky neobsahuje kalorie. Třeba dyž sníte špenát a pistáciovů zmrzlinu, tož to je jak dybyste nesnědli nic.
9. Obezita je nemoc a tož je potřeba pořádně sa nadlábnůt, aby s ňů tělo mohlo pořádně bojovat.

a navíc

10. Ženská bez břucha je jak hrnek bez ucha !!! A ženská bez řiti je jak váza bez kvítí !!! :) :) :)

________________________________________________________________

ps. este som zabudla jednu dolezitu novinku.. som cerstvo zalubena a tentokrat to bude vazne ;) :)) vola sa Milo, stretli sme sa tu na severe a uz vsade chodime len spolu.. bohuzial nam osud nepraje, coskoro obaja odchadzame, tak si musim pomaly zacat zvykat na zivot bez neho..

toy pudlík Milo :)

máme sa radi =)

adrenalín

je hormon, ktory nadoblicky vylucuju v stresovych alebo zatazovych situaciach. Okrem toho, ze ma vela negativnych ucinkov a strasny chemicky vzorec ma urcite aj jedno pozitivum - cim viac stresoveho adrenalinu, tym istejsi pocit "konecne zijem a nieco sa deje" ziskavame ;) aj ked sa potime, cervename a srdce nam busi ako o zivot..

V poslednych dnoch toho stresu a adrenalinu bolo dost. Ano, mam pocit ze zijem naplno a ze dobieham cas strateny rokmi studia aj mesiace stravene v kancli; o to vlastne islo a som s tym spokojna. Ale aj pri adrenaline plati, ze sa pokial mozno treba vyhnut extremom a drzat sa niekde v strede.

Ze aky stres asi mozem zazivat ked som na dovolenke, cestujem a sama si organizujem cas aj aktivity? No niekedy by ste sa cudovali.. okrem toho, ze mate batoh na chrbate a cestujete, nikdy neviete kde sa ocitnete a ci sa vam tam bude pacit, nezapustate korene, nekotvite, nevybalujete a namiesto kazdodennej rutiny a automatickych operacii ako vstat, umyt zuby, obliect a bezat do prace vas kazdy den prekvapi, pretoze stereotyp nestihne dorazit. K tomu si pridajte fakt, ze netusite ake budete mat ubytko, kde budete spat, ci pojde tepla voda a ako trafite do najblizsich potravin a uroven stresu narasta aj ked este nic nerobite, len myslite na spanok, jedlo a cestu..

Eric, majitel huskyov aj hotela odisiel na 5 dni prec. Za tie dni sme si uzili stresu tolko ako za cele leto nie:
Najskor nam zdrhol hotelovy pes, lebo to bol taky maly papillon, ze sa prepchal von aj z klietky pre malych psov. No a hladajte takeho maleho pincla vo vysokej trave ked vsade naokolo je LEN priroda, luky, lesy a ziadni susedia a kedze zvysnych 120 psov sa ide odtrhnut od vzrusenia a brechotu, maly zdrha kade lahsie a dalej, tym lepsie..
Snevit, hotelova macka ako vystrihnuta zo Simon's cat sa nam dostala do sekcie pre psov aj napriek tomu, ze dvojo dveri bolo zavretych a vsetky okna su zamrezovane lebo ano, macky su vymyselne a maju asi milion zivotov.. Ku psom sa prepchal cez vetracku-ventilator, ktora je na stene vo vyske dvoch metrov. Doteraz sme neprisli na to, ako tam vyliezol a sme presvedceni o tom, ze musel vyletiet najskor na policu vo vyske troch metrov a odtial zoskocit do vetracky, lebo inak je to nemozne.! Vymyselnik mal vsetko stastie sveta ze vliezol k najvacsiemu psiemu flegmosovi a aj tak si podla mna vycerpal vsetky zivoty zo vsetkych levelov. My sme stastni ze zije a ze uz odisiel, lebo keby toto videli ostatne macky, tak dovi-dopo.!
Vcera v noci sme mali pohotovost, Mia, krizenka rotvajlera, hotelovy host, ktory musi byt permanentne na retazi, lebo jej majitel je debil, sa nam skoro obesila.. majitel nam ju nechal na 10 dni s tym, ze dokaze preliezt akykolvek vysoky plot a na prechadzky s nou chodit nemame, pretoze aj jemu vzdy zdrhne aj s voditkom. (Som zvedava na co taky debil vobec ma psa..!) Mila Mia, ktorej je mi luto a preto vzdy trikrat denne obetujem zvysky sil na to, aby som si s nou dala aspon par koliesok po poli, sa nam vcera rozhodla preliezt plot. Boli sme presvedceni o tom, ze retaz ma kratku a ten vysoky plot neda, len zrazu strasny husky brechot a bezime von pozriet co sa deje.. Mii retaz stacila na to, aby vysplhala na 3 metre vysoky plot, preskocila ho a tam retaz konci.. hompalala sa nam na plote obesena a priskrtena. Takze rychlo najst aspon jedno z tych 30ich vozitok co tu mame poparkovane naokolo, ktore ma aj plnu nadrz a je funkcne, nalozit ju a letiet k veterinarovi.. Emil ju cestou kriesil a navigoval ma a ja ako o dusu trielila na 12 miestnej dodavke k veterinarovi. Mia to prezila a my sme jej este po jednej v noci skratili retaz o tie 2cm, ktore sa jej mohli stat osudnymi.
Po vcerajsej rusnej noci ma dnes rano o pol siestej zobudil psi brechot, tak som este v pyzame s hrozou vyskocila z postele a vybehla do hotela ze co sa zase deje.. nedialo sa nic, mame len 11 novych ubrechanych psov (treba im dopriat jeden den a jednu noc na to, aby stratili hlas.. ;) a ja mam komplet posahany spankovy rezim.. cely den som teda otravena, unavena a nevladzem tahat bezne tempo. Den to bol napriek tomu rusny; mali sme tu poslednykrat Joannu, britsku dizajnerku, ktora spolupracuje s londynskou univerzitou na nejakom supertajnom projekte, ku ktoremu potrebuje vela psej srsti ako izolacny material.. takze si dohodla kefovanie nasich huskyov, bookla letenku a prisla sem. Zadarmo nam kefuje vsetkych psov, chlpy zbiera lebo ich berie so sebou a popritom psom nechava volny vybeh, lebo si ich chce pofotit v ich 'prirodzenych pozach'.. tak tu mame poriadny cirkus!
Cvicenie zaprahovych psov uz zvladam bez problemov, stvorkolka (alebo ATV) je automat, startuje a ovlada sa jednoducho. Na zaprahovych psov sme vzdy dvaja - jeden soferuje, druhy podla potreby zoskakuje ku psom ked sa ocitneme na krizovatke, pretoze len jediny pes zo vsetkych rozoznava pravu a lavu stranu, ostatnych treba usmernit. Potom co psy najdu smer zase bezia naplno, takze naskocit na stvorkolku a ist dalej.. Vtip je v tom, ze popri psoch ci pred psami sa neda bezat, lebo 1) vas prevalcuju nech bezite akokolvek rychlo; 2) 30km bezat v tempe s huskies nedokaze hocikto. Aj tak je to sranda, pretoze sa miestami citim ako kaskader z nejakeho akcneho filmu - psy sa rozbehnu, ja sa im musim vyhnut aby ma neprevalcovali, bezat zarovno stvorkolkou a naskocit za jazdy, pricom si treba davat bacha na kamene, stromy a kriky naokolo, takze ked zbadam prvy krik, okamzite naskocim, lebo vyhnut sa neni kam a psy nepockaju. Pointa je v tom, ze trenovanie zaprahu musi byt co mozno najplynulejsie - teda nastartujete stvorkolku a pokial mozno nezastavujete a nebrzdite az do konca; pretoze vzdy ked uz musite zastavit, psy stratia motivaciu bezat, musite ich nanovo motivovat a i ked zacnu tahat, stvorkolkou s vypnutym motorom nepohnnu; na to aby sa ATV pohlo musi mat nejaky drive a priestor na rozbeh a ked mate tesne pred sebou 6-12 psov, rozbehnut sa nie je lahke ked viete, ze psy su ciastocne nepredvidatelne a vasou ulohou je nezranit a nezrazit ich. Pokial sustavne nenaskakujete a nezoskakujete, tak soferujete - co znamena davate sakra pozor na to, aby ste udrzali konstantne tempo, pretoze v tom spociva trening psov a tiez davate bacha na to, aby ste nepresli 'naskakovaca' ani hafanov. Ja osobne si viac uzivam adrenalin pri behu a naskakovani, aj ked to nie je lahke ked mate za sebou zlu noc, malo spanku alebo ste unaveni. Dnes bol presne ten den po kratkej zlej noci, takze ja som soferovala a Emil naskakoval, az kym sa mu od unavy nezosmykla noha pri naskakovani a ja som mala co robit aby som zflekovala a nepresla mu po nej. Tak sme sa pred koncom vymenili a ja som si este stihla rozrezat ruku o postroj z tenkych kovovych kablov, ktorymi su zaprahove psy k sebe priputane..
Den blbec chcel pokracovat este aj poobede, to sme mali nanosit drevo do sauny - teda zaparkovat terenne vozidlo s privesnym vozikom pred paletami, nalozit, odviezt k saune a vylozit. Stazeny level bol vypusteni huskyovia, ktorych si Joanna fotila, takze este k tomu pri cuvani s vozikom neprejst pobehujucich psov, cupiacu a leziacu Joannu a nerozdrtit veci tesarov, ktori vzadu makaju a vela priestoru na prejazd nam nenechali. Na podiv slo vsetko dobre, len kym sme nakladali drevo na jednom konci pozemku, na druhom sa nam dvaja huskyovia pohadali a jeden druheho dohryzol. Tak nam k dnesnemu dnu pribudla obviazana laba a tesili sme sa na navrat Erica..

Eric prisiel vystaveny, dal si slofika a pozval nas na kafe hned ako sa zobudil.. tak mu hovorime o nasich prihodach a este sme mu vynadali, ze kde sa flakal, ze keby prisiel o den neskor, mozno by mu zhorela aj strecha nad hlavou.. a on nato ze "ani sa nepytajte.." najskor odsoferoval celu cestu do Goteborgu s jednym autom, letel naspat a s druhym autom isiel do Finska pre par paliet dreva.. lenze dobehla ho unava po 1500odsoferovanych kilometroch, tak si dal mp3ku na usi na plne gule ze nech nezaspi a ani nevie ako, cestou domov roztratil dve palety dreva.. to mu oznamili finski policajti, ktori ho dobehli, spokutovali, vzali na policajnu stanicu a poslali naspat pre vytratene drevo.. tak sme par dni blbcov ocividne mali vsetci a dobre sme sa na tom dnes aj pobavili :)

Kazdopadne adrenalinu uz bolo viac nez dost, od zajtra dufam zase budeme v zabehnutych kolajach.. to chce hlavne vela spanku, tak idem na to ;) dobru noc, idem ja snivat o zivote na Slovensku, kde kazde rano je rovnake, chodi sa do prace a nadava sa na rutinu a stereotyp.. zazijem uz coskoro a celkom sa zacinam tesit :) chvilu bude klud a zivot sa zase spomali.. dnes je streda, takze vidime sa presne o 3 tyzdne XX tesim sa na vas ;) ..open your heart, I'm coming home <3>

prekvapenie :-)

rutina ma dobehla, stereotyp zacina.. na case pokukat co je v okoli a zacat sa tesit na balenie bagla ;)

nastastie psi nasi kazdodenni stale dokazu prekvapit. dnes ma prekvapilo rano, ked som prisla pozriet hafanov a nasla som Milly, elghunda (po nasom sa to vola Norsky losi sedy pes).. ze jejo, aky pekny krizenec :) idem dalej a tam dalsie styri rovnake.. oci ma neklamali, reku krizenci to teda asi nebudu, je to male, pekne, hrave a inteligentne.. co to je?

Elghund je inteligentny lovecky norsky narodny pes, ktory je velmi priatelsky, bystry, odvazny, nekonfliktny a uzasny.! hodi sa k detom aj k rodine, je nenarocny na stravu aj starostlivost a dokaze zazraky.. bez problemov vynucha losa, vlka alebo aj rysa a tolko okolo nich bude behat aby im znemoznil utek a stekat aby priviedol lovcov, ze lov s nim je zaruceny a jednoduchy :) inak su to velmi spolocenski a ohladuplni psi, tak som dnes prveho vytiahla na vychadzku :)) Milly je skvely pes a elghundov mam uz nastudovanych, lebo ma uplne fascinuju :))

Elghund Milly :)

________________________________________________________
dalsim prekvapenim dnesneho dna bola mila cierna ovecka Oscar.. prisla, vsetko ocikala, vzala som ju na vychadzku a potom si ju prisiel vyzdvihnut majitel..
- "Dobry den, prisiel som si pre Oscara," hovori..
- "Ovecku..?" pytam sa..
- "Nie, kuceraveho cierneho retrievera.. sice vyzera ako ovecka, ale je to pes.."
- "OK, pockajte chvilku, pustim ho do vybehu.."

..prichadza Emil (ktoreho z neznameho dovodu aj po dvoch tyzdnoch volam Nils.. citim sa ako debil.. rovnako Mia, kolegyna co odchadza na dovolenku - volam ju Mira ako nasho psa a psa volam Mia.. ked mi Nils, teda Emil, vcera povedal, ze sa ide prejst s Miou, lebo zajtra odchadza, spytala som sa ho ci ju mam ist vyvencit ja ak je unaveny.. no rehot totalny.. cele zle :P

- "Dobry den, zelate si?" - pyta sa Emil.
- "Dakujem, v poriadku, vasa kolegynka uz isla pre Oscara.."
- "Ovecku?"
- "Retrievera? ;)"
- :-)

..nech si ujo mysli co chce, Oscar bol u nas len necely jeden den a vsetci ho volame ovečka. Nie, nema to byt urazlive, je to pekne :) je to nasa cierna ovca medzi psami.

ovečka Oscar :)

Ved posudte sami, takto vyzerala nasa dnesna hodinova vychadzka.. ;) :))

dovolenkovy clanok o pracovnej moralke..

som na dovolenke a pritom pracujem. ale ako! na nervy som z tejto pracovnej moralky..
rano vyskocit z pyzama, poupratovat doghotel a zasadnut k ranajkam.. potom cakam az Emil povie, ze sa treba dat do prace a on zase caka az to poviem ja.. takze obycajne sedime, tukame do compov a kukame na seba, az obycajne zavola alebo napise Eric, ze dobehnite na kafe.. a uz sedime pri kave aj s Ericom a Miou dalsiu hodinu. Ked (ak) sa po 12ej konecne dame do prace, okolo druhej ma Emil stiahne na 'obednu pauzu' - takze zase zujeme a kukame na seba a cakame az jeden zaveli 'pome uz' ;)

poobede uz len nakrmime psov, pripadne s niektorymi ideme na prechadzku a mame 'padla'. o 10ej vypustit hafanov na cikpauzu a zavriet, tot vsetko.

od piatku cele nase pracovne tempo aj s moralkou ide dolu vodou.! zacal s tym sefino, ked nas nasilim odtrhol od prace a zobral k Samom na sobiu veceru. vecer bol skvely, len som este aj rano po som myslela na to, ze sme mohli dokoncit malovku ked slnko svietilo a nie malovat v najvasom dazdi ked nam prsi na hlavy.. nevadi. v sobotu medzi ranajkami a obedom (co by sme mohli aspon dve hodiny v kuse makat) nas Mia vsetkych zavolala na kafe a cerstve wafle. takze od rana do obeda sme nestihli ani vstat od stola.! nedela bola zabita, pre mna a Emila povinny den volna.. prislo vela stekajucich psov a mala som zakazane zobrat ich von, lebo ze ved mam den volna, mam si ho uzit.. no tak som isla do hor bez psa. :) vsetci sa strasne cudovali, ze sa mi chce prechadzat aj ked mam volno a Eric usudil, ze to bude 'profesionalna deformacia'. (po piatich dnoch? to urcite.. :)

jednoducho hrozne. pracovna moralka horsia nez v Accenture, tam ma z tej kavy aspon vzdy niekto zavola spat do prace..!

dnesok uz bol prilis. ked to takto pojde dalej, napisem Ericovi na workaway referenciu o tom, ze toto nebolo 5-6hodin prace denne, ale tyzdenne.! dnes sme upratali doghotel, sedime si pri vydatnych kexikovo-mliecno-jogurtovych ranajkach (o 11ej) a zrazu vola Eric - ze ako sa mame a ci s nim nejdeme o 12ej na obed.. tak sme dojedli ranajky, prezliekli sa z chlpatych pracovnych siat do zatial nechlpatych a ideme do mesta.. All you can eat v sympatickej restike v centre a uz tlacime vsetky druhy ryb, kuriat a oviec, zajedame salatmi a zakuskami a studene zemiaky s dresingom su take dobre, ze sa daju jest aj po zakuskoch.. do druhej striedame viacere kavicky a neni toho, kto by povedal ze pome uz makat! Eric a la velky sef sa vzdy len spyta - "aj vy ste taki unaveni? ked mne ti stekajuci psi po tych rokoch uz lezu na nervy.. co poviete ak si dame este jednu kavu a nebudeme sa ponahlat spat?" a my sa len smejeme, ze ved Ty si sef a prisli sme Tvojim autom, tak posedme este..

o tretej uz som sama nervozna z toho, kolko jedla som pojedla, kolko kavy popila a ze uz nevladzem ani dusok vody.. chce to zdvihnut sa a zacat konecne nieco robit.! 3:20 zvoni telefon - ze uz mame otvorene a nejaka panicka priviezla psa, nikde nikto.. Eric jej s kludom anglicana (aj ked je to nor) vysvetluje, ze sme v meste lebo 'vybavujeme par veci' a ze do polhodky sme tam.. neponahla sa, dopijeme kavicku, dame si este zakusocek a vraciame sa spat cez cele mesto, ze okruzna jazda mestom, nech aspon vidim kde byvam a kde byva kto z nasich znamych..

o stvrtej sme konecne 'doma', obleceni v pracovnom a ja cela stastna ze uz nemusim jest a ideme krmit psov.. a Emil hovori, ze on to vybavi, ak si vyberiem nejakeho hafa na vychadzku a prejdem sa s nim.. tak beriem dobermanku Mixi, to je moj oblubenec :) bude u nas cely rok, je mila a kludna, voditko mam zavesene na malicku aby sa nepovedalo a v lese sa valame po trave, hrame a potajomky jej davam extra granule lebo jej rebra trcia ;) dobermany by mali byt agresivne strazne psy, ale toto je cisty mazel.. granule jej mozem vyberat z papule kludne aj viackrat, este mi otvori tlamu ze 'posluz si, bavim sa' :)

vraciame sa z vychadzky, obe cele stastne ze konecne nejaky pohyb a aktivita a Eric mi povie ze 'dakujem ze si vyvencila Mixi a mimochodom, pre dnes padla'.. ze cooo..? ..hovorim ze ok, ale ze sa este idem prejst.. a dalsie tri hodky sa prechadzam lesami a horami s dalsimi vysmiatymi hafanmi, pricom Eric si mysli ze som workoholic a Emil ma vola 'profesionálny venčič'.. Mia lezi s vylozenymi nohami, lebo vecer ma sichtu v jednom z barov v meste a ja sa citim ako idiot, co nepochopil, ze toto je v prvom rade oddych a tempo je tu letne juhoeuropske primorske..

tak aspon googlim recept na kolac, ked furt niekto niekam pozyva a vari a pecie, ze nech teda aspon NIECO robim.. nasla som hrncekovu bublaninu, to by som snad zvladla.. pytam sa Emila ze kedy ma vezme na nakupy, hovori ze zajtra.. citim to rovnako, neznasam nakupy potravin.. zajtra, pozajtra, inokedy, ked budeme umierat od hladu.. hlavne nemusiet mysliet na to, co budeme cely tyzden jest a co k tomu treba kupit.. :)

..je 8 hodin vecer a Emil mi ako keby sa nechumelilo oznamuje, ze pre dnes mame volno, ze o 10ej ide psov pozriet Mia.. tak zrazu neviem co so sebou a hovorim si, ze ak to pojde nadalej takymto tempom, tak uz o tyzden doghotel uplne zavrieme alebo si zadovazime system aj na vypustanie a krmenie psov. toto neni robota, toto su neni ani prazdniny. cista flakacka a nicnerobenie, som zvedava ako dlho vydrzim.. zrazu neviem co so sebou a bojim sa zapnut telku, ze by ma priputala ku gaucu a musela by som pozerat reklamy.. vstavam teda z gauca, beriem fotak, na tajnasa kradnem dochodkynu Freyu a ideme sa prejst.. este keby ti huskyovia tolko nestekali, nemusia vsetci vediet ze 'pracujeme'.. pch!

Mixi :)

labradorka Freya

rieka Alta

mach alebo lisajnik..?

(ak raz to slnko nahodou zapadne, tak tych huskieov aj odfotim..)

Alta.

Holmen Husky, woohoo! :)

tak, a som tu :) ciel mojej cesty dosiahnuty, som pri psiskach v Alte :))
-> v Alte = par kilometrov od 'mesta'
-> pri psiskach = 74 huskieov, 12 husky steniatok + premenlive pocty psov a maciek v catdog hoteli (pri prichode to bolo 21 psov + 8 maciek, odvtedy neratam zmeny)

ano, viem do coho som isla a aj po dvoch dnoch zatial mozem povedat - paci sa mi to :-)
107 psov nie je malo, 8 maciek ok. aj ked to vyzera ako desive cislo, fakt je to v pohode (najskor asi preto, ze na nich nie som sama, sme tu zatial styria a nie je 'sezona' - cez leto je klud :-) neviem ci to nazvat pracou alebo dovolenkou, pretoze - ano, na konci dna sme vsetci unaveni, ale nikto nema pocit, ze pracoval.. a dovolenka to tiez nebude, lebo ist na vychadzku s jednym psom a vziat ich 6 je rozdiel.

po prvych dvoch helpX skusenostiach som sa velmi tesila na tretiu.. ocakavania som nemala ziadne a predosle skusenosti viac nez dobre. zatial to vyzera, ze aj ked Holmen Husky su na workaway uplni novacikovia a nemaju zatial ziadne referencie, pochopili koncept takejto 'vymeny' :) praca 5-6 hodin denne, den az dva volna.. tusim to sedi, aj ked vyzera to inak nez na predoslych miestach.

narychlo psiska v kocke:

UBYTKO
byvam v poschodovom drevenom domceku, na nase pomery sa to vola asi zrub :) ale je to postavene z drevenych lat. ma to podkrovie. chata? neviem.. novy krasny dreveny domcek. v domceku je o.i. kuchyna, kupelna a dve izby - Emil ma jednu, ja druhu. izby su podkrovne. zatial som si hlavu netresla ;)

STRAVA
helpX je vymena za ubytko a stravu. prvy helpex bol o tom, ze som si napisala na papier co chcem a docupitalo to do chaldnicky, pripadne sa z toho pocas mojej nepritomnosti vykuzlila tepla vecera :) druhy helpex bol iny, stravovala som sa v restike kde som robila, pripadne som si kupila co som chcela ked som isla na nakup s kreditkou kaviarne a pinkodom napisanom na papieri :) tu je princip iny - dostanem cash a idem si kupit co chcem, varim a stravujem sa ako chcem. zatial sme boli nakupovat raz (hned prvy den :), dostala som 1000NOK na nakup pre moju osobu a odviezol ma Emil. Emil ostava este mesiac, takze mi bude robit sofera. financna dohoda znie 2500NOK/osoba/mesiac, co je asi 340eur. v pripade potreby alebo specialnych stravovacich navykov mozem dostat viac, vsetko je o dohode, ale myslim ze z toho vyzijem. Emil si plati stravu sam, lebo je regulerny zamestnanec co dostava plat, tak sme sa dohodli, ze ked uz spolu zijeme a vozime sa, tak spolu aj nakupujeme a vsetko dame napoly. dohoda je to fajn, predstavy o jedle mame asi rovnake (vela cokolady a minimum varenia) a aspon sa nemusime hadat o tom, co kto komu zozral z chladnicky :-)

LUDIA
ludia sa javia byt fajn, ale zatial ich velmi nepoznam.

Eric je majitel, dvakrat rozvedeny, ma sikme oci a vyzera ako laponec. laponcov nema rad, lebo aj ked vedia norsky, rozpravaju svojim jazykom a on im nerozumie :) hned v prvy den ma zobral do obchodu, kupil mi 'pracovne nepremokave nohavice', ktore mi v obchode aj skratili a dal mi nepremokavu bundu s logom. zatial neprsalo, ale je fajn mat normalne oblecenie extra a chlpate extra :D kazdy den sa ma pyta ci mi nieco nechyba a uz mi ponukol kontrakt na 12mesiacov a samozrejme plat. problem je, ze praca = spoly praca so psami (to by bolo ok), 1/4 praca s turistami, ktori sem chodia kvoli psom, polarnej ziare, zaprahom, pobytu v laponskych stanoch atd.. + 1/4 je varenie a pecenie pre turistov.. stale menu skladajuce sa z 5ich druhov jedal, o.i. sobie steaky, pecene ryby a velrybie maso. Eric cely jeden vecer venoval prehovaraniu a vymenovavaniu pozitiv a ja viem, ze 3/4 prace by ma bavilo.. len to varenie.. aj ked jedlo pride vycistene a naporcovane z cateringovej sluzby, neviem ci sa citim na to prepiect zo 200 sobich steakov ked budem mat zly den.. zatial som ponuku odmietla a povedala som mu ze cakam na ponuku bez varenia :) povedal ze uvidime.. kazdopadne na zimu potrebuje asi 20 full-time zamestnanych ludi a ma zatial dohodnutych troch. drina to bude poriadna, lebo turisticka aj zaprahova sezona je len v zime, ale za tu skusenost by to stalo..

Mia je Svedka, ale tiez ma trochu sikme oci. ma 26 rokov a robi tu uz 6 rokov. psy aj macky ma rada a povodne sem prisla len na prazdniny, ale uz neodisla :)) je to clovek na spravnom mieste a je z nej citit ze ju praca stale bavi :)

Emil je Dan s holandskymi korenmi a rodicmi, 21 rokov. na svoj vek velmi vyzrety. vyrastol na farme s 800 kravami, po strednej skole kupil letenku a precestoval Australiu, potom zacal helpexovat a skoncil tu.. od januara tu pracuje full-time a ostava len do augusta, pretoze si povedal ze je nacase vystudovat.. psy mu budu velmi chybat, ale vie, ze studium je teraz prvorade a zivot ma pred sebou. je to pohodovy chalan a rata sa mi na nom, ze mi upratal izbu a uvaril veceru :) tiez ma 1000 bodov za to, ze vzdy ked k nam pride pozriet vlciacka Mira, pohladka ju a da jej masovu gulku aj ked vie ze to ma majitelom zakazane :))

ini ludia, ktori sem chodia, su majitelia psov a maciek v hoteli, pripadne chovatelia, co chodia kupovat granule. vsetci su normalni a hovoria po anglicky bez najmensich problemov.

PSI / PSY :)
psy sa delia na 'nase' psy a psy cudzich ludi. nase psy sa dalej delia na nase psy ktore su vonku a psy ktore su vsade ;) 74 nasich huskieov je vonku, kazdy ma svoj domcek (budu) a je uviazany na retazi tak, aby mohol behat dokola (teritorialne znackovacky), vyliezt na budu (pretoze je to pre nich typicke, ze ak chcu dat najavo ze su vacsi alebo dolezitejsi, najdu si vyvysene miesto a pozeraju na vas zvrchu :)) a hrat sa s jednym dalsim psom (sestrou, bratom alebo psom, s ktorym sa dobre znasa).

zo 74 psov je asi len 20 najlepsich pouzitelnych na zaprahy, zbytok si na seba zaraba vdaka turistom, pretoze uzivit takuto svorku asi nestoji par korun.. (hlavne ked sa zivia najma cerstvymi lososovymi steakami, vynimocne kravskymi)

kazdy husky ma svoje meno+rok narodenia napisane na bude a zatial si pamatam len zopar svojich oblubencov ;) snehobiela Zambia si vzdy lahne na chrbat ked idem okolo, takze sa jednoducho musim zastavit a pohladkat ju.. Salt & Pepper su surodenci, Salt je snehobiely vystavny pes, s ktorym sa fotia vsetci turisti a jeho brat Pepper je uplny opozit - vyzera ako hladny sivocierny vlk mixnuty s hyenou a turisti sa od neho drzia dalej, lebo vyzera nebezpecne a ma zvlastny pohlad.. inak je to skvely pes a je vdacny za kazdy pohlad a slovo :) este si pamatam Farris, sibnute mlada, ktore mi roztalo peru ked som ho chcela pohladkat.. skace ako besny a tesi sa ako stena :)) Farris je znacka perlivej mineralky a myslim ze mu to meno sedi :) co sa tyka mien, tak hlavna zasada je davat huskyom z rovnakeho vrhu pribuzne mena - tak budete vzdy vediet, ze su to surodenci a nepokrizite ich navzajom. Farrisovi surodenci sa volaju Pepsi, Coke, Solo (norska odroda Fanty) a Sprite :)) Mira nie je husky, ale stara majitelova vlciacka. Moze ist kamkolvek chce a vacsinou sa mota okolo nas alebo lezi na gauci v hoteli :)

steniatka su extra kapitola.. mame ich 12, narodili sa koncom maja a zatial 'byvaju' spolu :) 3 vrhy, 8 mien, 4 bez mena. jeden vrh sa vola Stadoil, Shell, Esso a druhy One, Two, Three :) z tretieho vrhu mame zatial Plus a Minus, ostatni este cakaju co im vymyslime.. :) steniatka su krasne a zlate a nununu a ked si chceme zlepsit den, vypustime ich na travnik a krmime granulami :) inak sa musia zacat socializovat, tak ich bravame na prechadzky s ostatnymi psami, motaju sa nam pod nohami a stale padaju na hubu, lebo este nevedia zosynchronizovat nohy a vacsina dospelych psov a malych havkacovych plemien je z nich poriadne nervozna :) na prechadzky so steniatkami si vzdy bravam Miru, lebo ta je trpezliva a pomaha mi s nimi (usmernuje ich kade maju ist a kde sa nemaju motat), pripadne inych psov-seniorov ak je Mira unavena :)

hotelovi psi maju svoje klietky a vybehy, inak ma kazdy zapis v databaze a papier pri klietke - meno, znasanlivost so psami na stupnici od 1 do 5, plemeno, majitel+kontakt nanho, specialne stravovacie navyky a lieky, atd.. spoznavame ich postupne a ked ich spozname, obycajne odchadzaju. zatial vacsinou robim s nimi, tak si ich pamatam viac ako huskieov ;) Mixi, dobermanka, ktora u nas ostane cely rok, pretoze jej majitelke vyhorela farma a podmienkou pre stavbu novej je ziadni psi na stavbe v case pritomnosti robotnikov a tesarov.. je tu teda nedobrovolne, ale je velmi zlata a priatelska. nikdy som si nemyslela ze doberman moze byt taky mazel a kludas :) Gerd, stary vlciak s neistym pohladom; zatial nevieme co od neho cakat a ma svoju vlastnu hlavu, takze ho nasilu musime trepat do vybehu a spat; teda, ostatni musia, mna ma z neznameho dovodu rad a ked sa znizim na jeho uroven, vzdy pride aspon onuchat ;) hladkanie nemusi, ale spolocnost ma rad. Ivan je dost vysoky a chudy husky, ked sa oprie a klietku, je vyssi ako ja :) ma zvlastny charakter, tesim sa az si prenho pride majitel, aby som zistila, ci psy naozaj preberaju charakter svojich majitelov :) Welly je vyskerena samojedka, ktora prisla na to, ze ak bude vo vybehu stekat, budeme s nou chodit na vychadzky kazdy den ;) je to panicka, ani neviete ze ju mate ked ju beriete na vychadzku :)) mam vela dalsich oblubencov, cavalier king charles spaniela lebo mi pripomina Cokiho, setterov, lebo su priatelski a hlucni ako Magda, maleho bradaca, ktory chrci ako prasiatko ked s nim idete na vychadzku, panka foxteriera, vykastrovaneho miesanca Maxa a inych..

MACKY
maciek mame zatial 8, ich pocet sa nemeni co som tu. starostlivost o ne nezahrna vencenie, ale hranie sa s nimi a hladkanie ked mame cas a chut :)) macky su svojske, chlpate aj nechlpate a vsetky su vymyselne :))

PRACA
praca je zabava :) zatial som tu len dva dni, rutina vyzera nasledovne:
budik na 7:45, zaciname o 8ej. pustime vsetkych hotelovych psov do vybehu, povysavame im 'hotelove izby', pripadne vymenime deky, prebehneme cely areal mopom a pustime dovnutra tych, co nechcu ostat vonku. vsetkym dame cerstvu vodu a pozberame misky od jedla. kukneme do pocitaca ci nejaki psi v konkretny den prichadzaju alebo odchadzaju aby sme vedeli ci mame byt nablizku a kedy ('otvorene' mame 9-11 a 15-17 hod) a to je vsetko. trva to cele hodinu az dve, potom mame volno a ideme sa naranajkovat :) cas nemame limitovany, obycajne hodinka. po ranajkach sa vsetci stretame u majitela v kuchyni alebo na terase, dame si caj a kafe spolu a preberieme co je na plane pocas dna.
Emil sa vacsinou stara o huskieov, stavia a opravuje im budy a organizuje tesarov, ktori stavaju nove lavvo stany na sezonu. Mia robi papierovacky alebo pomaha s malovanim vonku, pripadne travi cas so mnou :) ja zatial robim to iste - vyberiem si hoteloveho psa, ktoreho vezmem na vychadzku, pripadne ich mozem zobrat viacero naraz alebo s nimi vezmem steniatka na socializaciu. so psami chodim na vychadzky do lesa, prechadzame sa popri rieke a ked sa nam nechce prechadzat, tak sedime niekde pod stromom a tesime sa z pekneho dna :) obycajne stiham 2-3 cca hodinove prechadzky, naraz viem zobrat 1-6 psov. nie kazdy pes stiha ist von kazdy den, ale snazim sa byt ferova a vystriedat ich ;) ked ma uz nebavi prechadzat sa, spravim si obednajsiu pauzu. zase nelimitovana, obycajne hodinka az dve. s Emilom si bravame pauzu naraz tak cez obed kecame v kuchyni, obyvacke alebo na terase :) o psoch vie velmi vela, mam sa co ucit.
po obede idem do hotela, nakrmim vsetkych psov a kuknem macky a 'padla', mam volno :) okrem toho je este sucastou prace prestriedat psov vo vybehoch - ak maju dvaja psy rovnaky vybeh, ale neznesu sa, treba im striedavo otvarat a zatvarat dvere, aby sa na vzduch dostali vsetci; tiez mozem viacero psov, ktori sa navzajom znesu vypustit na ohradenu luku, kde sa spolu nahanaju a hraju.. pripadne ich prestriedam s inymi psami :) potom su psy co radi aportuju, s nimi sa hram extra vo vybehu.
po praci mame volno, ideme obycajne s Emilom stvorit pre nas nejaku veceru.. kuchyna je mala, takze dohoda znie - kazdy vecer robi veceru jeden z nas. je jedno, ci to budu chleby alebo varena strava, hlavne je aby sme sa okolo linky nemotali obaja. kto vari neumyva riad a naopak :) po veceri by sme mali mat cas sediet za kompom, pozerat telku atd.. ale zatial sme nestihali :) vcera sme boli vecer v kine aj s Ericom, Miou a Ericovou dcerou; dnes nas Eric pozval na barbecue, tak sme mali viacero druhov masa bez varenia, hrali sme spolocenske hry a socializovali sa :)
okolo 10ej vecer este s Emilom nabehneme na 5 minut do hotela, on spravi rychlo dennu uzavierku pokladne, ja zatial prestriedam psov vo vybehoch a pripravim na spanok. aj ked nemame pocit ze pracujeme, vecer sme aj tak vsetci unaveni, asi starneme :D

ps. psy nestekaju, a ked zacnu, tak ich ukludnime. huskieovia po veceroch synchronizovane zavyjaju :) majitel je z toho na nervy, pre nas s Emilom je to ako uspavanka :-)) tak dobru noc, viac nabuduce :-)

Welly

Mira

puppies :)

Na cestach

7.7., nedela, 19:01
s odstupom par dni a 200km.. cesta na sever zacina :) bilancovat posledne dni sa mi nechce, v skratke - tri tyzdne na Lofotach su tak akurat primerany cas na to, aby ste si lepsie pozreli a spoznali jeden az dva ostrovy zo styroch, a neratajte s tym, ze stihnete aj Vesteralen.
moj pobyt na Lofotach bol super, nelutujem jediny den a vratila by som sa kedykolvek. Stihla som pracovat, ucit sa nove veci, spoznavat a konecne aj chabe zaklady jazyka sa mi dostavaju do usi. Videla som vsetko co som vidiet chcela a dohoda s chalanmi znela - okuknem sever, lebo Finnmarksvidda je oblast Normi a turistami neprebadana, pretoze malokto zabludi od Bodo na sever a ci sa mi tam bude alebo nebude pacit, do augusta mi drzia miesto vo Friis aj v "nasom" dome a "mojej" izbe, ktoru som nestihla povysavat (a stavim sa, ze o mesiac bude stale rovnako nepovysavana a plna piesku z plaze :))
nemam potrebu palit mosty, dvere nechavam otvorene a predsa akosi tusim, ze nevstupim dvakrat do tej istej rieky, lebo sa to zatial nikdy nepodarilo.. rieka plynie, cas je nezvratny a zmena je potrebna.

Za posledne dni sme toho stihli celkom dost, k svojim najvacsim uspechom ratam viacere mission(s) impossible(s) ako napriklad
- zohnat flasu whiskey
- upiect apple pie bez prasku do peciva
- vymysliet a zrealizovat projekt diary-free palacinky
- nawaflovat 40 wafli podla norskeho receptu bez slovnika
- splnit vsetky sluby, uzavriet dohody, rozlucit sa, zbalit a stihnut vsetko, co som si nechala na inu a poslednu chvilu..
Posledna chvila je vec zradna a neurcita, moj "arctic trip" sme preto oslavili precasne v sobotu vecer rybacou vecerou :) popritom sme sa stihli vsetci aj vystriedat v praci, kecat do rana pri vine a svieckach a zorganizovat Tobiasovi oslavu narodenin podla jeho predstav - tz. prekvapili sme, mali sme nadhernu tortu a drobne nenapadne darceky a po kafe&torte sme sa akoby nic rozptylili do prace a tvarili sa, ze je uplne normalny den. teda, vsetci okrem mna - ja som zase besnila a balila sa za pochodu; o 1ej sme spievali happy B-day a slnko svietilo, 2:15 uz som sedela v buse a cierne mracna pohltili cele ostrovy. Nalepky "bohyne pocasia" sa teda asi nezbavim a zaroven sa tesim, ze vsetko je zase tak, ako ma byt. Odisla som v spravnom momente - moja 12tyzdnovka uz sa prehupla do druhej polovice, obyvatelia Rambergu ma poznaju po mene a ja ich tiez (Tor-Olav a Guldrun boli tazke memorovacky! :)), midnight sun sa krati kazdym dnom a vokoli Rambergu uz ma nema co velmi prekvapit; videla som, co som vidiet chcela a dva dni dozadu som uz veselo porcovala ryby a smazila domace fishburgery, takze vela nechybalo a bola by som "zdomacnela". Spravny cas zbalit batoh a hura prec! Vsetci ratame s tym, ze do Rambergu sa nejakym sposobom este vratim (i ked je to od ruky na trase odkialkolvek kamkolvek), i tak som si s Tobiasom dala rozluckoveho panaka aquavitu, v taske mam cokosrdieckovu bonbonieru od chalanov a po(d)pisanu pohladnicu Rambergu aj s oznacenim "nasho" domu, keby som nahodou pobludila a uz cakam v Svolvaer na hurtigruten. Je 8 hodin vecer, lod odchadza o 10ej. o 15 minut odchadza posledny bus do Leknes a Rambergu, a ako chalani povedali - stale mam cas vsetko zmeskat a vratit sa spat. Nevaham, viem co chcem a kam ma taha, takze ho necham kludne odist a pokoj v dusi ostane ;) aj ked batoh je tazky a vonava postel je vzacna vec, je cas; za 3 tyzdne pri kolacoch som pribrala 4 kila a uz som stretla tolko cestovatelov, ze viac neobsedim. Plan cesty: Ramberg-Leknes-Svolvaer bus, Svolvaer-Tromso lod, Tromso-Alta bus. Caka ma cca 1000km v smere na severovychod a dufam, ze konecne vyuzijem zimnu bundu, ktoru so sebou z neznameho dovodu vlacim. Nohy su lahke, mysel cista, srdce volne, len ten batoh natrepany... bodaj by ho niekto ukradol!
Polovicu prazdnin mam za sebou, revizia batohu prebehla uspesne - zbavila som sa troch kil vahy a vyhadzala vsetko, co som za ten cas nevyuzila alebo znicila. Volne miesto v batohu zaplnila cestovatelska strava - voda, susene a cerstve ovocie, orechy, cokolada a nosacelozrnnych keksov. (Mineralka "arctic water" a cloudberry yoghurt su suveniry :)) Lekcie norciny som nechala chalanom v Rambergu a kompas som venovala francuzskemu backpackerovi, ktoreho sme s Nicolasom na tajnasa bezplatne ubytovali, aby si mohol po troch mesiacoch umyt dready a oholit bradu :)
Svolvaer je obycajne nudne turisticke mesto, ktore som si pozrela a nemam potrebyu odfotit. A mozno ma Tobias pravdu ked tvrdi, ze sme taki rozmaznani nadhernou lofotskou prirodou, ze vsetko naokolo nam uz pride ako "obycajne norske mestecko obklopene horami a fjordami". Zrnko pravdy na tom asi bude, i ked... Tobias nam na poslednom vylete odmietol zastavit auto na parkingu, kde sa zastavuju vsetci turisti, s odovodnenim: "Co si chcete odfotit? Ved tam su len ovce, ktore ziju na streche domu a spasaju travnatu pokryvku. Co je na tom zvlastne?" ...no comment. ale pravdou je, ze je dost uhodene prilakat turistov transportovanim stada oviec na strechu vlastneho domu a myslim, ze greenpeace-aci by sa tomu tiez nepotesili.. ;)
Okrem tych oviec na streche niekde na csete medzi Rambergom a Leknes si odnasam spomienky na tych spravnych ludi so srdcom na spravnom mieste, odchodove objatia a slzy a este stale sa smejem, ked si spomeniem na posledne spolocne pecenie; Nina piekla tortu Tobiasovi, ja vsetkym ranajkove palacinky s kokosovym mliekom a Lucas skusal svoj oblubeny mrkvovy kolac s topingom. Trvalo mu to sice cely den, ale podarilo sa :) a prisli sme na to, ze google najde aj milk&butter convertor ;) este teraz ho vidim ako pobehuje po kuchyni a besne  rozhadzuje rukami: "Fuck you, american cups! Fuck you, 1/4 cups! 3+1/2 american spoons of cocoa - FUCK YOU!!" -> pre tych, co tam neboli a nezazili.. chodak Lucas sa snazil sklbit dva rozne recepty, americky a brazilsky, kazdy v inych mierach, prekonvertovat ich na normalne europske miery a spisat si pekny recept v gramoch a mililitroch, podla ktoreho by vedel upiect kolac ;) vsetci sme v kuchyni, hudba 60ies hra, atmosfera, nadhera.. a do toho Lucas zvreskne: "Fuck you, butter convertor! I don't need cups converted to spoons and ounces! 11,526 grams? FUCK YOU!!" :D

Usmev na tvari, listok v ruke. Sedim v pristave a cakam na lod hurtigruten, ktorou by sa podla vsetkych odporucani mal previezt kazdy turista. Hovorim si OK a idem.. Eline mi odporucila booknut si novu a velku lod, lebo zevraj stare sice maju svoje caro, ale na 17hodinovy trip caro nestaci, treba pohodlie ;)
Prichadza prva lod, smer juh. Je obrovska, radsej cuvnem, mam respekt. Turisti sa z nej valia vsetkymi otvormi a ja si pripadam ako v nejakom hlupom americkom filme. Titanic, ano! obrovsky kolos plaviaci sa severom, ktory narazi na kryhu a vsetci zomrieme s nerozmazanou maskarou a fialovymi perami.. ouch!
Turisti su cokolvek, len nie Nori - cierni, aziati, francuzi, amici.. vekove rozpatie 5-85, ludia v normalnom veku su v mensine. Tety pracujuce na lodi nosia cierne uniformy s ciernymi pancuchami a vysvetluju turistom, co si stihnu odfotit a pozriet do odchodu lode. (Nechcela by som..)
Huf turistov sa prezenie, o dve hodiny znova nalodi a mava tym, co cakaju; je nas 11, vsetci sme samotari v normalnom veku a ideme opacnym smerom - sever. Lod s nazvom NORDKAPP kotvi, beriem batoh a s radostou dietata bezim na palubu. Milujem lode, male hojdacky v okoli Cinque Terre, padlovacky na kondicku a kludne aj cruiseships. Je to iny pocit, nez sediet v autobuse :) caka ma 17hodin na palube, nocna plavba fjordom a sloboda bez kajuty. Ked budem velka a omrzi ma cestovanie po susi, stanem sa namornikom! :) ...Buy a ticket, fuck the tan, fall in love... and keep going on! :)

______________________________________________

Cestovanie bez kajuty je sranda :) teta na recepcii vam neda klucik od kajuty s mapkou, len si vypyta pas, da vam palubny listok a instrukcie - batoh si mozete zlozit v luggage roome za velkoplosnou obrazovkou, restika je na 4. poschodi, bar s vyhliadkou na siedmom. Prijemnu plavbu, usmev a zmurk ;)
Sedim v bare, pijdem drink, pisem na papier pri loungeovej hudbe a som zvedava, ci ma vyhodia ked zaspim =) predsa len som unavena a tahat dalsich 17hodin bez spanku bude zaber.!
..uz je to tu - "mili cestujuci, coskoro sa budeme plavit x2km dlhym fjordom, nenechajte si ujst tento jedinecny zazitok a vybehnite von pozriet si tu krasu nazivo.. stretneme sa na 7. poschodi."
..a turisti sa zenu, obliekaju, bezia ozlomkrky do dazda a cvakaju fotakmi, lebo si nie su isti, ze toto je uz ono... myslim ze este nie, ak som dobre rozumela, fjord bude o pol hodinu (?)...nevermind..-
Lounge bar je prazdny, ostali sme styria - znudeny ujco pri pive, barmanka, DJ a ja. Barmanka zbiera pohare, DJ pije celom k baru a fjordu otaca rit, ujco sa premiestnuje k stolu s lepsim vyhladom... ja cakam. Prsi a je zamracene, ledva vidno pevninu. Lod sa staca a plavi sa do fjordu. Hmla. Skaly. Zelen. Voda. Blesky fotoaparatov. Po hodine turisti pridu spat do baru, mokri a vymrznuti, vsetci cajuju a kavickuju. Cruiseship opusta fjord, toto by bolo na fotku keby neprsalo.. cvak, cvak, cvak, cvak.. ozyvaju sa zvuky fotakov a vsade pocut citoslovcia sklamania, ze fotak nezachytil to, co ani ludske oko nevidelo. (Mozno o par rokov, technologie sa vyvijaju.. ;) i ked priroda je stale silnejsia - sme vo fjorde, takze sa neda platit kartou, chyba signal.. :-) platim cash a nechavam tips, pretoze viem svoje.. Barmanka sa usmieva, sme na rovnakej vlne. Len ja sa citim akasi nesvoja z druhej strany baru.. Chcelo by to opasat zasteru, zozbierat pohare, umyt, vylestit, viem, je toho vela, nestiha.. hned by som nabehla! Prr, musim zacat s odvykackou ;) psy cakaju..
Je polnoc, turisti spia a ja sedim v bare. Vonku sa vycasilo, prechadzame cez Vesteralen a vyhlad je nadherny. Fotit cez sklo sa mi nechce, ist von tiez nie, tak si len uzivam famozny vyhlad a cakam, az sa lounge bar zaplni.. tentokrat bez hudby, je po zaverecnej, vsetci spia; len osameli cestovatelia sa rozkladaju na kozenych sedackach, pisu, citaju, vytahuju dalekohlady a zapinaju laptopy. Ano, som tu spravne, prijemny vecer zelam.. ;) :))

____________________________________________

8.7., pondelok, 21:16
(na ceste :) Altafjord camping, ostava 81km do ciela..
Vylet lodou bol super, po polnoci som sa isla prejst po lodi a okrem nonstop kaviarne a krytej terasy som nasla - KNIZNICU! :) krasnu, malu, jednoduchu a prazdnu. Natiahla som sa teda do makkeho kresla velkosti americkeho zadku, sprievodcu Norskom do ruky a 17 hodin ubehlo ako nic; striedavo som citala a spala s vyhladom n akrajinu stracajucu sa v dialke a nadranom som cast cesty presedela na wc -> pretoze ak kapitan lode neustale upozornuje na to, ze si vsetci mame umyvat ruky 20krat denne hnusnym saponatom bez vody, asi sa ho oplati pocuvnut.. predsa len sme "medzinarodna posadka", tak clovek nevie co kde chyti.. :)
Este sa mi ratalo ranne hlasenie kapitana lode - ze "ziadame cestujucich, aby si 'svoje' miesta v baroch a kaviarnach neobsadzovali ponechavanim svojich osobnych veci, mobilov a penazeniek na sedackach v case ich nepritomnosti, pretoze je to nezdvorile a aj ini cestujuci si chcu sadnut".. (to patrilo frantikom, ako inak, vsetci ostatni boli normalni.. ;) Toto hlasenie velmi pekne vykompenzovala paranoidna indicka rodinka, ktora sa najskor striedala na strazi v luggage roome a ked si chceli ist vsetci spolu pozriet Tromso, lebo lod tam kotvi 4 hodiny a naklada zasoby, tak sa prehnali luggage roomom ako tornado a vsetky svoje batoziny zviazali retazami a zamkami dokopy :D ..nie, do Indie ma stale netaha.. :P

14:30 som sa teda vylodila v Tromso, za sebou viac ako 24hodin cesty.. mierne unavena sa chcem hlavne ubytovat, zhodit batoh, najest sa a pozriet si arkticku katedralu a polarne muzeum. Este musim zistit spoje do Alty a ozvat sa Mii kedy dorazim. Pridem do infocentra, dobijem kredit pre istotu a dvakrat uz zo zvyku pouzijem hnusne antibakterialne mydlo. Teta v tricku 'I love Tromso' bezi ku mne a uz kecame.. studentka, dohaduje mi ubytko, podava mapu a ja mam pocit, ze v tomto meste sa oplati ostat dlhsie. Po dlhej dobe je to prve vacsie mesto (na norske pomery asi velkomesto :)) a ja chcem den volna.

- "Bus do Alty odchadza o stvrtej", hovori mi teta co lubi Tromso.
- "A zajtra?" - pytam sa.
- "O stvrtej."
- "Ziaden iny?"
- "Nie, chodi len jeden bus denne, cesta trva 7 hodin a odchod je o stvrtej."
- "Hmmm.."

Volam teda Mii, ze pridem neskoro vecer, ci ma moze vyzdvihnut.. ona ze jasne a smeje sa, ze v Alte nemaju 'neskoro vecer', lebo midnight sun sa tam drzi o mesiac dlhsie ako na Lofotach. Usmievam sa, lebo citim ze idem spravnym smerom a tesim sa az budem na mieste :) doplnam zasoby na cestu a inak len spim - ujo autobusar ma budi dva razy, pretoze aj priamy spoj, co ide po E6ke musi dvakrat preskocit na trajekt; inak len jem, spim a ignorujem vsetky dediny s priponou -fjord. Som stale v tej istej krajine a predsa je vsetko ine; cedule pozor losy a pozor ovce vystriedali cedule 'pozor, sobie stada' :) hamarsku tajgu a lofotske lisajnikove skalnate utesy strieda kosodrevina a listnace, luky su plne divych ruzovych kvetov, na ceste auto stretnete skor vynimocne a asfalt miestami prechadza do strkovych usekov. Mosty sa zvacsa este len stavaju, osady su mensie, vzdialenosti ovela vacsie a klukata cesta vytesana do skaly trochu pripomina serpentiny v Ciernej hore. Vyzera to, ze sa tu cas zastavil alebo mozno civilizacia este nestihla dorazit. Laponci, teda Samovia postavaju pri cestach a predavaju tradicne sperky a ludia co nastupuju do autobusu su INI.. vidno ze som daleko, nieco nove zacina a to ma tesi.. dobru noc ;)

tenkrat poprve..

piatok bol svojim sposobom vynimocny den. prisiel Lucas, novy helper z Brazilie, tak sme isli kupit nejake piva ze pojdeme po praci na plaz.. v obchode nezozeniete ziaden alkohol okrem piva (vino a tvrdy alkohol kupite len v specializovanych predajniach s licenciou, tzv. vinmonopolet; najblizsia je cca 30km daleko a zatvara o tretej poobede :))
v supermarkete maju pivo.. tak sme tam zbehli o pol deviatej, ze o deviatej zatvaraju, stihame.. lenze to sme nevedeli, ze je zakazane predavat pivo po 8ej vecer aj v supermarkete, takze sme si ho kupit nemohli.. na pivo po 8ej vecer teda jedine do baru/pubu/kaviarne/restiky. aj na stravovacie zariadenia sa vsak vztahuju specialne regulacie tykajuce sa servirovania alkoholu: tvrdy alkohol vam nemoze servirovat casnik/barman, ktory nema aspon 21 rokov (takze vzdy ked niekto pride na poharik, nasa 19-rocna norska posila polozi poharik na bar a zakrici na niekoho z nas, nech zakaznikovi nalejeme.. je to celkom vtipne, citim sa ako jej rodic ked spolu robime :)) "nase" bookcafe je v alkoholovej skupine cislo 2, co znamena, ze vsetci musime vediet, kedy mozeme servirovat alkohol (ano, uz sme mali kontrolu a pride zase.. :) prakticky to ale neovladame nikto a licenciu na nas podnik ma nejake dievca z okolia, ktore tu pracovalo pred dvoma rokmi. po poslednej kontrole len viem, ze alkohol nemozeme podavat v case ranajok (tipujem od 11ej mozeme, ale nie som si ista) a i ked si niekto kupi napriklad pivo, nemoze si ho vypit na terase vpredu ani vzadu, pretoze nasa licencia sa vztahuje len na pozivanie alkoholu vo vnutornych priestoroch.. je to dost crazy a tazko sa to vysvetluje vsetkym zahranicnym zakaznikom (hlavne nemcom, danom a rakusanom) a tiez si myslime, ze chladene pivo chuti lepsie na terase ked slnko svieti..- no nevadi, nic s tym nenarobime.
takze ak chce niekto v tejto krajine pivo po veceri, nekupi ho v obchode, aj ked pivo maju a aj ked si ho kupi u nas, nemoze si ho vypit na terase, pretoze mozeme prist o licenciu a kaviaren nam zavru. tiez nie je mozne si kupit pivo v plechovke a zobrat so sebou, treba ho vypit v kaviarni.. je to zvlastne a nerozumiem tomu, aj tak sa ako spravni imigranti snazime obchadzat vsetky pravidla a plechovky otvarame zasadne vecer na plazi a na zadnej terase po zaverecnej..

v piatok som tiez bola na svojom prvom koncerte, vazna hudba vo Flakstade. po koncerte sme s umelcami z Rambergu vybehli na pole a naucili nas oberat zihlavu :D bolo to vtipne, nemecka organistka a sibnuty svajciarsky celista nam odporucili naoberat si zihlavu a spravit si cerstve pesto.. myslela som si ze si robia srandu, tak som si nevzala rukavice. oni to ale mysleli vazne a vzali so sebou 8 igelitiek :D na moje prekvapenie zihlava neprhli (ak viete, ze nemate zberat zihlavu, ktora kvitne ;) tiez nezberate celu rastlinu, ale len vrchne "cerstve" casti :-)) obrali sme vsetko co sme nasli a ze ideme na to, zihlavovo-slnecnicove pesto.. na moje prekvapenie zihlava neprhli ked ju oberate, ale stale prhli ked sa ju snazite umyt a nakrajat :D v kuchyni bolo veselo, pesto je lepsie nez bazalkove a zihlavova omeleta je mega! :-))

v piatok som tiez mala krizu a potrebovala som vypadnut prec od ludi. lenze krizu sme mali viaceri, kedze nas je teraz v dome trochu viac nez zvycajne, takze ludia+van boli v Moskenes, ludia+auto v A a ludia bez dopravnych prostriedkov sa rozutekali po kopcoch a plazach. tak som sa usmiala na spravneho cloveka, ktory prisiel na kafe a naucil ma opravovat bicykle :)) spojazdnil teda aj damsky cierny trekbike a vyrazila som.. nocny ulet Ramberg, Flakstad, Bo, Nusfjord.. popolnocny trek v Nusfjorde a Neslande, objavenie mojich prvych cloudberry fields a navrat rano o siedmej do Rambergu. bolo to super, oddychla som si od ludi, pocasie bolo nadherne a nevedela som ze aj v noci sa da opalit :D este som stihla aj sobotnych otuzilcov, ktori kazde rano 7:30 chodia na plaz aby si zaplavali v mori. na moje prekvapenie voda nebola studena, odvazlivci ju tipli na 15-17 stupnov a namiesto otuzovania sme sa slnili a plavali do deviatej :)) vsetko bolo super, az na to, ze som v navale radosti tomu cloveku z kaviarne slubila ze mu upeciem kolac.. tak sa dnes prisiel pripomenut a oznamit, ze je alergicky na mlieko a mliecne vyrobky, takze kolac bude musiet byt specialny.. no to som si dala.! :-)

v piatok som si tiez bookla listok na hurtigruten Svolvaer-Tromso s odchodom 7.jula. lod je sice trochu drahsia nez bus, ale plavi sa po pobrezi, ma zopar zastavok a prechadza nadhernym fjordom, ktory mozno v noci vidiet len do cca 15. jula.. potom sa dni zacnu skracovat. a ak si vyberiete spravnu lod (co najnovsiu a najvacsiu), tak mozete celu cestu sledovat aj z viriviek na palube; tesim sa velmi ;-) Tobias ma stale natahuje ze urcite neodidem, lebo ten odchod stale natahujem a paci sa mi tu, Damian uz zrusil dvoch helperov, ktori mali prist po mne, takze mam priestor aj v kaviarni aj v dome, Lucas mi slubil brazilsky vecer v kaviarni aj s hudbou, jedlom a drinkami a Nicolas dokonca zohnal kluce od nejakej chaty pri jazere, kam by sme mali ist oslavit Tobiasove narodky (buduci vikend) Stale si myslim ze ten odchod lode stiham, chalani su presvedceni o tom, ze neodidem a ostanem tu do septembra.. v septembri sa totiz vsetci zbalia a zacnu cestovat - najskor helping v buddhistickom chrame v Irsku, kratky Mjanmar trip, potom vecery pri krbe v Bretonsku a nakoniec cross-country skiing napriec Norskom.. ponuka je to velmi lakava, ale celkom sa tesim aj na husky-ov v Alte a uz som slubila ze pridem.. stale mam cas zmenit plan. uvidime co pride, skrizi cestu a zmeni plany ;) :)) som otvorena comukolvek, len zatial nie navratu do kanclu. zivot je kratky a zit podla svojich predstav je stale zriedkavy jav, aj ked uz sme davno dospeli a svet nam pri nohach nebude lezat vecne..

kluci v akci!

jednopohlavne skupiny ludi su neuplne, o pracovnych teamoch to plati dvojnasobne; cisto zenskemu osadenstvu obycajne chyba muzsky nadhlad a urcita bezstarostnost v krizovych situaciach, muzom zase "zenska ruka" - najma esteticke citenie, zmysel pre organizaciu chaosu a tzv. siety zmysel. nas team, to je aktualne 3:1 - traja muzi, jedna zena.
Zatial zvladam, i ked, chcelo by to posilu ;) ako ksicht za barom sa citim super a ludia si uz zvykli na to, ze v norcine si nepokecame a uz nenadavaju na majitela, ktory zamestnava cudzincov, pretoze pochopili, ze cafeteriu vlastni NGO - teda skupina osmich ludi tu z okolia, ktora funguje na neziskovej baze a teda vsetci tu pracujuci sme neplateni dobrovolnici.
Vcera sa u nas zastavil jeden vtipny parik, postarsi norovia, ktori si len chceli pozriet cafe, pretoze budova patri k chranenemu kulturnemu dedicstvu a zastavit sa u nas odporuca kazdy norsky sprievodca severom :) povodila som teda parik po objekte, ukazala im izby, cafe i terasu a povedala to malo co o objekte zatial viem: ze je to 150 rokov stary domcek postaveny v tradicnom severskom style z 19. storocia, cely dreveny so znizenymi stropmi a ze nikdy nebol obyvany rodinkami; v 20. storoci sluzil ako komunitne centrum, kde sa stretavali mladi i stari a povodne bol postaveny ako domcek pre ornitologov, aby mali odkial pozorovat rozmanite vtactvo. Aj teraz mame privlastok "Lofoten Birdwatching" a myslim, ze celkom opravnene :) pod kuchynskymi, vecne otvorenymi oknami, sa nam za tyzden vystriedalo 29 zo 42 specifickych druhov vtakov, ktore celu jar a leto hniezdia len na Lofotach a drze hlucne velke cajky nam hniezdia pod oknami akoby im to tu odjakziva patrilo.
Parik bol s obhliadkou spokojny, ujo ostal chvilu aj pozorovat vtactvo z terasy kaviarne. Teta bola zvlastna, nepovedala by som ze prave prijemna. Ked dopili caj, prisla akoze zaplatit a hned mi splechla do tvare, ze odkial som a ci sa mienim aj naucit jazyk alebo len imigrovat do "ich" krajiny.. tak som sa len usmiala, povedala ze zo Slovenska a ze sa nemienim ucit jazyk, nakolko tu len dobrovolnicim na 2-3 tyzdne, pretoze sa mi tu momentalne paci. Tetule sanka padla a bez slova odisla. Vratila sa o chvilu aj s doprovodom ujca (asi ze posila :), nechala znacne papierove dysko, ospravedlnila sa a uz zase kecame.. ujco sa zaujimal o to, v akych pracovnych podmienkach makam, ci ma zamestnavatel nevykoristuje a ci mozem slobodne odist ak budem chciet, ci mam co jest atd... tak im vysvetlujem, ze "pracujem" len 5-6 hodin denne a 2 dni v tyzdni mam volno, ze mam stravu aj ubytko a citim sa tu byt stastna :) aj ked som prave odmakala deviatku osamote, lebo chalani zacvicovali newjoinera, ale to nemusia vediet :P aj tak boli velmi pohorseni, zevraj za to, ako dobre pracujem a som mila by som mala byt platena a ja uz sa len usmievam, lebo neviem co dodat... za mesiac v tejto - zevraj jednej z najdrahsich krajin sveta, som minula menej ako za mesiac na Slovensku, kedy byvam, dochadzam do prace a "zarabam"; a to tu zijem dovolenkovym stylom a viem, ako chuti norske pivo za 10e alebo poldeci cestovatelskeho aquavitu za 12.. Lucim sa s parikom pri dverach, este mi stihaju nacmarat na papier kontaktne udaje pre priapd, ze sa vyskytnem v blizkosti ich obydlia alebo ak budem mat akekolvek problemy v ich krajine a to uz sa rutia dovnutra chalani s otazkou "Chris., co by si si dala na veceru?"
Parik sa cuduje, ze ci ani oni nie su plateni a este dodava, ze nebyt nas "cudzincov", tak komunity v ich dedinach nikto nerozvija. A aha, uz mame teda aj nalepku - budovatelia komunit a znizovatelia vekoveho priemeru v polovymretych osadach na severskych ostrovoch. Lucim sa teda a vraciam sa s usmevom do kaviarne, pretoze toto naozaj nie je praca :) je sobota vecer, kaviaren plna ludi, co si prisli precitat knihu, porozpravat sa pri svetle sviecok a socializovat sa s priatelmi. Turisti i domaci, vsetci prichadzaju za atmosferou, ktoru vytvarame my; hudba, osvetlenie, pohoda a vona kavy so skoricou..
Niektori sa citia lepsie za stolom, ini za barom ;) a traja zo styroch sa najlepsie citia v kuchyni :-D odkedy prisiel francuz Nicolas (35), v kuchyni zacina byt trochu dusno. Nie ze by si chlapci nevychadzali, ale.. predstavte si Malu Mayu v kuchyni.. krat tri :-D
Nicolas precestoval cely svet a z kazdej krajiny si priniesol cenny suvenir v podobe tradicneho receptu, korenin a surovin na varenie a pecenie =) vratil sa s tym vsetkym do Bretonska a rozhodol sa "usadit" - teda kupit dom, vybudovat si kuchynu podla svojich predstav a porozhlaidnut sa po nejakej frajerke, ktorej by mohol vyvarat. jeho Japonka sa odmietla prestahovat do Francuzska a zacat od nuly a v oblasti, kde zije, je vekovy priemer 40+. zbalil teda caky-paky a uz je tu - na Lofotach, v dedine s vekovym priemerom 37 :D

Dnes to vyzera na ozajstnu nedelu - žrací deň ;) Nabehla som do prace na piatu ako obycajne a chalani ma vitaju s tym, ze napiekli nejake kolace, ked uz je ta nedela a nech teda ochutnam, zhodnotim a vyberiem tie, ktore chcem vystavit. Tortove formy mame dve, mixery dva a servirovacie podnosy na torty tri. Kucharov troch, toriet sest :-D chladnicky styri, jedna je plna tortovych krabic. netusim, kde ich chalani zohnali ani kam natrepeme vsetku zeleninu, lebo toto je zeleninova chladnicka. Prinesiem 4krat cierne kafe bez cukru a ide sa na to... kazdy kuchar kraja pekny kus torty a ja sa citim ako na Vianoce, kedy uz len pri pohlade na sladke zaludok vzdoruje a obracia sa. Po povinnej degustacii riadnych kusov siestich toriet to sladke kazdy este zapijame horkou ciernou kavou, chalani sa bavia o peceni a vysledny verdikt je na mne... citim sa rovnako ako ked mi deti v Belgicku malovali obrazky a vzdy ked som povedala ze su nadherne (lebo boli! :), tak chceli odomna nech vyberiem najkrajsi... Pozeram teda na vsetky tie torty, su ozaj nadherne a i ked ja mam dvoch jasnych favoritov, myslim ze zakaznik si vyberie uplne inak. Diplomaticky teda vyzdvihnem kvality vsetkych siestich a kriticky zhodnotim, ze zapratali vsetok plac v chladnicke a kedze styri zo siestich maju polevu, takze ich aj tak vsetky musime zjest najneskor do stredy, fuu :F Nastastie sme z kazdej uz stvrtinu spratali my, takze mame 6 krat 3/4 torty, to je 18/4 torty, teda 9 polovic... (?) matika mi nikdy nesla.. :) ale riesenie je jasne: na bare mam v troch tortovych podnosoch 6 roznych tortovych polovic, kazdy chalan ma svoje torty pohromade a zajtra objektivne posudime, ktory pekar sa trafil do toho, co si praju zakaznici :)
(myslim ze sa sem budem musiet vkradnut po zaverecnej a zjest vsetko co ostalo nech chalani nie su sklamani ;-) :-))

Zraci den pokracuje.. Tobias pride za mnou a hlesne "Chris, poznas ten pocit, ze ked uz som v kuchyni a nemusim varit menu pre ludi.. co by som tak uvaril napriklad pre nas na veceru..?" smejem sa ze nepoznam, ale ze poznam presny opak - ze doriti, som strasne hladna, ale zapijem to vodou a snad to prejde, pripadne zjem suchy chlieb len aby som nemusela varit :D no a uz sa googli a recepty sa hladaju.. o chvilu je vecera na stole a ja uz mam pocit ze ju neni kam napchat.. ale tak posnazim sa, ved cerstva vecera varena s pocitom "spravim niekomu radost", ok, to zvladnem, aspon ochutnam ;) cerstva, dnes v noci ulovena ryba s ryzou a zeleninou, celkom dietne, to sa da ;) este sme nedojedli a uz za nami nabehli chalani, ze im pridu dve kamosky z juhu aj s dietatom, ze treba nieco uvarit.. a vari sa zase a socializujeme sa pri spolocnej veceri, lasagne a rybacia polievka a rybacie kolaciky so zemiakmi a vsetko nakopu.. mam pocit ze praskam vo svikoch.. tesim sa ze navsteva ktora ostane par dni snad zje znacnu cast tych farebnych toriet a to uz sa nesie dezert - cloudberries so slahackou.. ze ved specialna prilezitost no a neochutnajte to, ked vsetci hostia sa nam striedaju pri stole, ze daju majland za to, ked im dame ochutnat.. no nedame, nemame =) bohuzial.. cloudberries su velmi vzacne, pretoze potrebuju specialne klimaticke podmienky na to, aby sa usadili, narastli, zakvitli a vobec dozreli.. a aj to na jednej rastlinke dozrie len jeden plod, preto su take vzacne a kupit sa nedaju. maju oranzovo-cervenu farbu, vyzeraju ako cernice a chutia sladko-kyslo. cerstvo. vonaju ako priroda a so slahackou su fakt bozske! :)

cloudberry :-) yummy! :P

je skoro 11hodin vecer, o chvilu zatvarame.. niesom unavena, len sa tesim, az skonci tato zracia nedela..plany mi narusi sused odvedla, ktory prisiel na vinko s kamosmi a kamoskami. aby im nebolo luto, narychlo im chalani este vysmazia torske tunger (jazyky zo zimnych tresiek, specialita severu) a uz tlacime zase.. dobre ze toto uz som ochutnala a nemusim prave dnes. inak je to vynikajuce, ak odkrojite zelatinovu cast a zjete zbytok ;) na to, aby vam takuto specialitu mohli servirovat v podniku musia zohnat zopar kil tychto jazykov, ktore sa vyrezuju len velkym zimnym treskam nad 15kg vahy, male nemaju zmysel ani velke jazyky. vsetci ochkaju a ja si hovorim, ze pre dnes to ozeliem :)

dve hodiny rano, konecne mame poumyvane a naozaj zatvarame.. hmla klesa k zemi, uz vidno konciare kopcov. je svetlo ako u nas o siedmej rano.. beriem mapu a vyrazam na turu, po tomto zracom dni sa treba zacat hybat, spat sa mi vobec nechce a zajtra mame aj tak volno.. tak prijemny zaciatok tyzdna vam zelam :) a pripadne dobru noc XX

cesta, zmena, zivot :)

nedela nakoniec dopadla celkom zaujimavo.. pri kotveni v Moskenes som nechapala a pozerala z paluby na vikendove santenie obrovskych kosatiek, bolo to skvele :) v Moskenes inak bola nuda, tak som sa isla do tourist centra, ze sa spytam na nejaky bus kamkolvek kde to "zije".. typek mi dal cestovny poriadok, vysvetlil vsetky sezonne zmeny, vikendove obmedzenia a vsetky ine okolnosti a povedal, ze najblizsi bus ide o 4 hodiny. ale ze aj tak odchadza z dediny, ktora je 5km dalej, takze sa musim dostat tam. idem teda reku pesi, konecne zase objavit ze mam aj nohy a este sa daju pouzit.. po par metroch chodnik zmizol, ostava len uzka klukata bumpy cesta a pocit, ze prve prechadzajuce auto ma musi zrazit.. natahujem teda ruku a hned zflekuje prve audi a chalani mi nakladaju batoh do kufra. vtipne, pohodlne, jednoduche. mozno zase raz zacnem stopovat :) nemecki rybari byvaju v rybarskych chatkach na nozickach v slavnej dedine A (citaj O =) a po tej kratkej ceste uz som skoro nalomena na chytanie ryb.. chalani ma hodili do "centra", tak sme si zazelali uspesny lov a idem pozriet to, co vsetci sprievodcovia ospevuju.. dedina ma asi kilometer, fakt tu vsade visia hrby susenych tresiek, tmavocervene rybarske chatky na nozickach su krasne a na kopcoch naokolo este vidno zbytky snehu. idylicke, ako vystrihnute zo sprievodcu rough guide :) po piatich minutach sa vsak zacinam nudit, vsade su len turisti, vsetci sa fotia a v tejto dedine nemate co robit dlhsie ako 10minut.. znudena teda natahujem ruku ze idem stopom kamkolvek odtialto a - nic! zastavilo kazde auto, ktore prechadza okolo (stopla som 10-12 odhadom), stopovanie na Lofotach bude teda asi bezne a jednoduche. vsetci su turisti a vysvetluju mi, ze byvaju v A, ostavaju v A, prisli si pozriet A, pripadne uz musia ist domov, smer Moskenes.. neuveritelne, toto bude asi koniec sveta.. lisky sem urcite chodia davat dobru noc a nikto odtialto neodchadza, asi tu stvrdnem dalsich 3,5hodin..

idem teda pozriet infocentrum, sedia tam aziatky, ktore neposkytuju informacie, len predavaju suveniry a ze mam si ist kuknut A, ze je to pekna dedina.. hovorim ze uz som ju videla a oni ze ci chcem odfotit.. asi sa nechapeme. nastastie sa prihovara nejaka holka, ze ci som tiez nechtiac stvrdla v A a cakam na bus..
svet je maly, holka je cestovatel, netusim ako sa vola (povedala mi to asi 10krat, furt neviem), ale je to Nemka z Bonnu, studuje vo Svedsku a flaka sa po Lofotach tiez sama, lebo vsetci isli na juh.. tak uz sa flakame spolu a je nam fajn, budime zdanie ze sa pozname roky. zlozime sa pred rybarskou chatkou a pozerame na rybarov, ktori vytahuju z lodiek tresky a snazia sa nieco z nich zachranit pred hufmi hladnych cajok. prihovara sa nam dalsi cestovatel, ze ci nevieme ako sa da dostat prec z dediny.. je to cech, cestuje tiez sam, tak mu davam svoj cestovny poriadok a smejeme sa vsetci traja :-)

flakanie sa po svete je fajn a aj ked cestovanie v jednoici je niekedy narocnejsie, pozitivne je, ze sa vam prihovori ovela viac osamelych cestovatelov, ktori sa citia podobne a niekedy potrebuju pokec. s nemkou cas ubehol rychlejsie a nakoniec pre nas obe prisiel Tobias - lebo ked som povedala ze som v A, on hned ze "jaj, jasne.. uviazla si, co? pockaj tam, o 20min Ta vyzdvihnem.." :) Tobias je fajn, nemku som nalozila do dodavky s nami, ze nech si aspon pokecaju.. aj ked po nemecky asi nikdy nebudem hovorit a pomaly to vzdavam, nemcov mam rada. su zorganizovani, vedia co chcu a kam idu a ked nieco slubia, tak to plati na 200%. su tiez trochu odmerani, co mi celkom vyhovuje; nevyzaduju od vas konverzaciu na temu "ca va?" - "tres bien, et toi?", a nebozkavaju a neobjimaju vas proti vasej voli pri kazdej prilezitosti.

Tobias nam po ceste spravil zopar povinnych foto-zastavok (hlavne preto, ze su dediny, ktore sa oplati vidiet, ale neoplati sa v nich stravit viac ako 5minut), odviezol nemku do kempu, vymenili sme si cisla a zakotvili v Rambergu. Ramberg je fajn dedina, da sa tu prezit viac ako 10minut aj viac ako jeden den. a je to presne ta zmena, ktoru mi uz bolo treba; zijem v dome s viacerymi ludmi - workermi, studentmi, aj helperm, pomaham vo Friisgarden bookcafé a kazdy den stretavam vela novych zaujimavych ludi, v skupinkach aj osamote, ktori pridu na kafe, kolacik alebo len na pokec.. TOTO mi chybalo. a ano, stale vam hovorim ze sa raz vidim v kaviarni :) som tu treti den, moje extra-fluffy capuccina su uz slavne siroko-daleko a posledna dnesna hostka, sibnuta australanka, ma objala, ze som jedina, kto vie pripravit ozajstne australske cortado. (raz do tej Australie musim ist teda kuknut! :) chalani kuchari mi serviruju ranajky, obedy a vecere, co je uzasne pohodlne a velmi rychlo som si zase zvykla :) ucia ma zaklady norciny a ja ich zase ucim ako servirovat porto a ze k zakusku musia nadekorovat slahacku :) je tu kopec srandy, praca je skor zabava a ludia su super.. chodia sem jest, pit kavu, pocuvat hudbu, ktoru pocuvame my a sem-tam citat knihy. chodi sem tiez vela miestnych ludi, ktorym nevadi, ze nehovorime norsky, pretoze sme najmilsi a vzdy dobre naladeni :P okrem toho tu mame rozne vikendove akcie, aby sme prilakali viac ludi a cas rychlejsie bezal a chodia sem aj miestni umelci, ktori s radostou nosia svoje kovove, sklene a akvarelove vytvory, aby sme ich tu vyvesili. je jedno, ci sa predaju, hlavne ze su na ociach a niekto z nich ma radost :) vcera rano prisiel jeden miestny ujo so psom a priniesol nam velku tasku plnu cerstvych hroznovo-orieskovych kolacov, ze nam zela prijemne rano a krasny den :) tak som mu spravila jedno cortado s vonou whiskey a teraz je tu kazdy den, ze len na pokec s nami.. je to mile. naozajstne. poctive. a vzacne. aj ked medzi domacich nezapadame ani recou ani vyzorom, jednoducho tu sme a oni nas vezmu medzi seba, pretoze im vytvarame prijemne prostredie. stale netusim komu to tu patri, ale najviac zodpovednosti si delia Tobias - 26rocny nemec, ktory sem prisiel ako helper a ostal dva roky a Damian - asi 40rocny Ir, ktory s ludmi v kaviarni denne cvici jogu a vo volnom case z hliny tvaruje stale vacsich smejucich sa buddhov. Inak s nami byvala anglicanka Sarah a australan Blake, cakame az pride Damianova norska manzelka na prazdniny, par kempujucich znamych by sa malo pohybovat okolo nasho domu, ktory sa nikdy nezamyka, docasne sme ubytovali dve kanadske backpackerky, ktore u nas ostali couchovat a team nam ma doplnit nejaky francuzsky umelec, ktory rad vari. (to zas bude v kuchyni dusno! traja chlapi, ktori sa biju o to, kto co uvari a upecie :D no a ja za barom a v kaviarni.. na dva tyzdne, potom sa uvidi.
zijem teda v Rambergu, 100m od azurovej plaze, 5km od tyrkysovej plaze.. slnko nikdy nezapada, na plaz chodime pit pivo a dychat morsky vzduch a najvacsi kopec mame hned za domom, takze hore sme vybehli hned prvy den :) bezne zaciname trekovat o 12ej na obed a o polnoci si este davame slofika na kopci nad domom, lebo sa neni kam ponahlat a tma nikdy nebude :) tesime sa na piatok, to ma byt letny slnovrat a okrem toho mame v kaviarni na plane citacku s nejakou sprievodnou hudbou.

inak svet je maly, slovaka som tu stretla hned po prichode :D byva vo vedlajsej dedine, zije tu s australankou uz tri roky a tento mesiac dal vypoved, lebo ze si chce konecne pozriet Lofoty :) pracoval tu ako rybar, takze pevninu nikdy poriadne nevidel, inak je to nejaky Martin zo Spisskej Novej Vsi a uz mame dohodnuty spolocny nocny trek :) cechov som stretla uz styroch, takze ano, je tu husto a Lofoty su oblubena destinacia - najma cechov, australanov, kanadanov, nemcov, norov, japoncov a francuzov.. ja ako jedina slovenka tu v dedine (zatial) mozem len odporucat - treba vidiet, treba zazit.. krasne kludne dedinky, hore, mory, ostrovy, jedlo, polnocne slnko osvetlujuce snehove kopce. majte sa krasne zatial a prijemne leto vam zelam :) xx