mala som za ulohu>
1. rano sa zobudit (to vyriesil budik - odkedy mam len jeden, tak sa stresovo budim parkrat predtym nez zazvoni; ale ak sa zobudim 5minut pred jeho zazvonenim, pravidelne ho cvaknem a zaspim.. : )
2. ist do obchodu
3. uvarit si nieco teple na obed
4. vypadnut (nie ze by som to dostala prikazom, ale nevyuzit volny den a presediet ho za kompom by bola skoda.. : )
- - -
a ked tak chcekujem splnenie uloh a predsavzati.. no nic moc.. : ) sice som sa rano zobudila (na to, ze mi slnko palilo do tvare a sefino tresol pri odchode dverami), aj som bola vonku, dokonca som si aj obed uvarila.. do obchodu som sa zase nedostala.. snad zajtra, nakolko zoznam mojich chybajucich zivotnych potrieb sa kazdym dnom rozsiruje ; )
(keby som si dobila kredit, nemusim pisat ale volam; keby som si kupila cokoladu, nevyjedam jahodovy dzem a keby som si kupila vlozky.. ehm-ehm..! ; ) : )
kazdopadne dojedla som chlieb a dopijam poslednu krabicu mlieka, tak snad zajtra uz aj ten obchod vybavim.. : )
tak som vam odpisala na vsetky maily, popritom spravila ryzu - stale netusim ze ako je to s minutami a hrncekmi vody, kazdopadne tu je moje
ZJEDNODUSENIE JEDNODUCHEHO RECEPTU NA VARENIE RYZE >>>
A) do hrnca dam olej; trochu soli; vela ryze (aby som nemusila varit kazdy den:P + dolejem vodou (kolko sa zmesti ; ) - velkost hrnca presne sadne na platnicku s najvacsim horakom, to aby to dlho netrvalo:P : ) B) hrniec dam na najvyssi plamen, idem si umyt zuby a prehodit veci z tasky do tasky (to je neviemkolko minut, kazdopadne vychadza to:P : )
C) idem pozriet ryzu - nevidim rozdiel, kazdopadne zakryjem ju, zmensim plamen a idem sa osprchovat
D) v strese ci nevyhorela kuchyna dobehnem dole, vypnem ryzu (stale nevidim rozdiel, ale voda zmizla)
E) idem sa obliect a potom huraaa dole na obed - ryza je "al dente" :P : )
(krajanie rajcin, pripadne otvaranie tuniaka alebo struhaneho syra zvladam popri konzumacii : ) : ) : )
(takze kucharka zo mna asi nebude, kazdopadne hladom neumriem, varim si len ked mam volno :P cize cca kazdy 18y den..? : )
kazdopadne mam pocit ze priberam.. nastastie tu nemam vahu (jesitni chlapi si totiz vzdy myslia ze su najkrajsi a najuzasnejsi, takze sefino vahu nechal svojej manzelke.. aky originalny napad; tusim este lepsi nez ten ze venovat priatelke krem na spevnenie poprsia.. :D
takze ziadna vaha = ziadny problem (okrem toho, ze sa zachvilu nezmestim do gati :P ; )
- - -
popri obede som stihla otvorit prirucku Amsterdam Visitors Guide 2008, kde som nasla ze najblizsi park je Gaasperpark v stvrti Gaasperplas; z mapy som sa vela nedozvedela, tak som isla len tak za nosom.. : )
takze voila - toto je "zatisie Kantershof 13" >>>
(v pozadi vidite domcek, kde docasne prebyvam - teda oficialne; no a ten huf co sa hrnie smerom ku mne je tu kazdy den.. : ) husy, kacice a podobne tvory, ktore sa neboja cloveka a nezaujima ich ci sa clovek boji ich alebo nie ; ) alebo ako ich ja volam, "plavajuca vecera".. : )
takze ked dojde k situacii ze 10min do obchodu mi bude daleko, tento huf je 10krokov od domu :P pripadne ked pridete, spravime si kacacie hody ; ) : )
* inak ta voda je stojata (ako skoro vsetky v Amsterdame), takze po neprijemnom spoznavani tunajsich komarov (ktori su ovela vacsi nez nasi a maju bledocervene koncatiny) okna radsej zatvaram.. ; ) : )
..a tak som presla tento mini-parcik, celu Kantershof (co som zistila ze nie je ulica, ako to vyzera na mape, ale obytna stvrt s cca 500domcekmi), presla popod huciacu dialnicu a..
..nasla presne to, co som hladala..
vsetko a nic..
ale hlavne uzasne TICHO..
samu seba..
(alebo ako ma Rasta vola, "Miss Quiet" : )
..vrbovu alej..
nekonecnu zelen z ktorej oci bolia..
..klud..
a samotu..
"swimming pool" podla mojich predstav..
(sem musim zobrat Rastu, tiez neznasa kupaliska s chlorovou vodou a huciacim davom ludi : )
spomienky..
..a nakoniec aj ten park.. a lavicku presne pre mna.. : )
tam som sedela asi pol dna, pocuvala vtaky, nasavala pokoj a citala knihu..
aktualne citam knihu s nazvom "the Diary of a Young Girl, ANNE FRANK"; je to vlastne autobiografia, alebo skor dennik jedneho mladeho zidovskeho dievcata, zijuceho v Amsterdame pocas druhej svetovej vojny..
knihu mi pozical Rasta (inak vola sa George, takze mu hovorim aj Jurko : )
a aj ked je to "len" beletria, neviem sa od nej odtrhnut;
Anna Frank vo svojom denniku opisuje 2.svetovu vojnu z perspektivy cloveka plneho nadeji, ktory ma zivot pred sebou, ale napriek tomu sa musi aj s celou svojou rodinou skryvat aby prezili.
Doteraz som nevedela vela o anti-zidovskych zakonoch, ktore Hitler presadil v Nemecku (po kapitulacii Holandska v maji 1940 sa vztahovali aj na cele Holandsko, kam rodina Frankovcov utiekla z Nemecka), ale Anna ich opisuje az prilis verne;
to, ze Zidia museli nosit zidovsku hviezdu aby boli lahko rozpoznatelni alebo fakt, ze mohli navstevovat len zidovske skoly je vseobecne znamy;
oni vsak nemohli vlastnit ani bicykel, mali zakazane pouzivat MHDcku (cize sa mohli prepravovat len pesi), nemohli navstevovat ziadne kulturne ani spolocenske udalosti, dokonca nakupovat mohli len vo vyhradenom case (od tretej poobede do piatej poobede), mali zakazane byt vonku na ulici medzi osmou hodinou vecernou a siestou hodinou rannou, dokonca po osmej hodine vecernej nemohli sedavat ani vo svojej zahrade..
(a to bol este len zaciatok)
je toho strasne vela, treba precitat a ziskat vlastne dojmy..
(a to bol este len zaciatok)
je toho strasne vela, treba precitat a ziskat vlastne dojmy..
..idem pokracovat v citani..
majte sa pekne a pekne sny pre dnes* * *
(3
(toto su Jamajske cervene korenene morske raky (na nerozoznanie od tych, ktore som jedla ja - az na to, ze tie moje boli bledsej cervenej az ruzovej a boli skoro priesvitne.. : ) : ) : )
