BON VOYAGE :-)

Aktuálne sme na cestách.. v 8-miestnom jeepe, do ktorého sa – pri objeme našej batožiny - s problémami zmestíme šiesti. Čaká nás dlhá cesta, a tak sa pri každom zastavení mení zasadací poriadok, lebo jednému svieti slnko, druhý chce pozerať strašidelné filmy, ktoré nemôžu pozerať ostatní, tretí sa bije s prvým a tak stále dokola..
Dnes sme sa podujali na cestu Belgicko-Luxembursko-Francúzsko-Švajčiarsko.. využili sme pozvanie od známych a ideme na pár dní na chatu do Švajcu, lebo predsa len ísť autom do Toskánska s troma deťmi, ktoré sa už od Waterloo pýtajú, ako dlho ešte pôjdeme a či dorazíme o chvíľu alebo až o pár minút nie je ľahké =) každopádne keď porovnávam s minulým rokom, tak som šťastná, že deti rastú :) už nevezieme plný kufor plienok, postieľku a kočík, takže sme si každý mohli zobrať až dve batožiny, čo je úplne mega :) konečne mám pocit že som si vzala všetko čo som chcela ;) malému netreba dávať každé 3 hodiny kašičky, nezastavujeme aby sme ho prebalili a keď začne ziapať ako o život, už to nemusíme trpieť, lebo vie povedať a ukázať, čo mu je a chýba :))
Cesta je kľudná, deti striedavo pozerajú tých 30 dvd-čiek, ktoré sme vedeli ešte napchať do kufra, hrajú pc-hry, spievajú, jedia, spia a robia blbosti, šak deti ;) :)) aktuálne sa Charles hrá so svojimi plyšákmi, popritom varí a rozdáva nám jedlo (nechýbajú autentické frázy ako „už si mala dvakrát, už Ti nedám, lebo budeš tučná“ a „počkaj, musím dorobiť plnené rajčiny, lebo som nerátal s tým, že ich toľko zjete“ :D Victoria počúva detské pesničky, má slúchadlá na ušiach aby sme ich nemuseli počúvať všetci, ale ziape na plné hrdlo, lebo šak ona rada spieva a musí ziapať, lebo sa nepočuje či spieva dobre =) Harold je vzadu, pozerá prvého Harryho Pottera a ani nedýcha :) dúfam že budem potom celé prázdniny spávať pri ňom, lebo sa bude báť každého šuchnutia, tmy a smiechu, čo robí „hehe“ a ja ho nepočujem.. ;) medzitým nechýbajú spontánne otázky typu „mami, ako sa robia deti?“ a „prečo oco nemôže spať keď šoféruje?“, doplnené nekonečnou postupnosťou doplňujúcich otázok v štýle „a prečo?“ :) do toho nám hrá chrapľavá rocková verzia L’Hymne à l’amour, krásne husto prší, prechádzame všetkými klimatickými pásmami, lebo Victoria kope nohami a posúva teplotu klímy raz na 8 stupňov a vzápätí na 40, Charles si hmká You’re the first, you’re tha last, my everything a ja sa len usmievam a rozmýšľam nad tým, že by to bol perfektný námet na reklamu v štýle „zažeňte nudu, spravte si dieťa“ ;-) :o)
_________________
tak ma napadá, že ako to asi vyzeralo, keď chodila Mamie s Papilym (Gé. rodičia) na dovolenky s deťmi – pre neinformovaných dodávam, že majú 6 detí a 6-miestne auto :)
_________________
Medzitým sme sa snažili párkrát zastaviť na odpočívadlách, natiahnuť nohy a niečo zjesť, ale vždy než sme sa vybalili priletelo stádo ôs ( osa :) a vrhlo sa na nás.. Myslím že osy sa tiež prispôsobili dobe a svojím spôsobom zleniveli, lebo vyhľadávajú škaredé odpočívadlá, kde nie je ani tráva ani kvety a číhajú na dovolenkárov. Taktiku majú teda premyslenú – príde rodinka s deťmi, vybalí sendviče, nikde nikto. Osy sú schované niekde v smetiakoch a čakajú až na to, až rodičia rozbalia jedlo a rozdajú sendviče deťom; vtedy to začne – na každé dieťa sa vrhne zo desať ôs (príde mi to logické, aj keď možno to má byť osí :) a popreháňajú celú rodinku po odpočívadle. Takže rodičia kričia „deti, hlavne zavrite ústa!“, deti behajú, kričia a plačú a dospeláci behajú okolo nich a odháňajú im osy, aby sa mohli najesť.. Vyzerá to ako nejaký bizarný tanec, kedy deti zatvárajú striedavo oči a ústa, lebo ešte nevedia ako to majú celé prepojené, rodičia krepčia okolo nich a rozhadzujú rukami ako šialení. Celé divadlo ukončí osí stratég, ktorý si kľudne sadne na ruku, ktorá drží jedlo a to si môžete byť istí, že dieťa pustí všetko čo drží. Dospelák sa síce nevzdáva a stále tvrdohlavo hltá desiatu, ale keď si mu zopár tých otravných všežravcov sadne na jedlo, ktoré si práve ide dať do úst, tak tiež ho radšej zahodí, zabalí deti i jedlo čo ostalo a rozhodne sa nájsť iné odpočívadlo.. Takže síce sme si dobre zabehali a čo-to odtancovali, ale stáli sme na troch odpočívadlách a všade to isté – bez ohľadu na to, či jete mrkvu, uhorky alebo suché pečivo, osy sú všade. Asi vedia, že sú prázdniny a dovolenkármi sa to priamo hemží, tak čakajú a číhajú a my pokračujeme v ceste.. Bon voyage pre všetkých dovolenkárov a cestovateľov :-)) à la prochaine ;) :))

(29.júla 2011, niekedy poobede :)
_________________________________________

aktuálne info:

tak sme dorazili.. sme v jednej krásnej obrovskej luxusnej chate nad Verbier (Švajčiarske Alpy), osadenstvo je perfektné a máme sa super :)) sme najvyššie na kopci ako sa dá, nad nami už nie je nič, žiadne chaty, žiaden ruch, žiadni turisti, len kamzíky, súkromný horský potôčik a nebo kamkoľvek sa pozriete :)) dnes sme si požičali vláčik a išli sme cestným vláčikom s deťmi dole do Verbier (1531 m.n.m.), odtiaľ lanovkou na Ruinettes (2200 m.n.m.) a na prechádzku do hôr :)) dospeláci piati, detí päť, počasie horúce letné, krásna vychádzka :) síce sme šli skoro stále dolu kopcom, deti boli fakt úžasné, neplakali, nemraučali, len behali, skákali a všetky išli po svojich - 3, 4, 5, 6 aj 7-ročné :) priatelia, u ktorých sme ubytovaní, nám pripravili úžasné prekvapko - piknik v horách :) a to nie len nejaký sendvičový, ale normálne sme sa zložili na trávu pod stromy pri nejakej čistinke, Jean-Nicolas so Sabine (tí, čo nás pozvali) otvorili batohy a dovi-dopo; okrem malých prenosných reprákov, prenosného grilu, kotlíka a enormnej zásoby jedla pre všetkých mali aj deky, slnečník, ozajstné taniere, príbory, poháre na drinky, čerstvú mätu, dvojlitrovku bacardi, hnedý cukor a ľad!!! neskutočné :) takže sme ležali pod slnečníkom niekde uprostred divočiny, dýchali alpský vzduch, pozerali sa na čučoriedkové kríky a plesnivce alpské, pili mojito a bláznili sa s deťmi.. =) hrali sme schovku a naháňačku, tú hru o myšiach a kocúrovi čo som nehrala sto rokov, (po francúzsky Des petits poissons rouges qui traversent la mer rouge), chvíľu sme sa šteklili a trochu spali, skákali sme po kameňoch, chytali motýle, varili, grilovali a piekli sme - varili guláš, grilovali mäso a klobásy a piekli zemiaky a olivovú focacciu, nosili sme sa na chrbátoch, potápali sa v horskom potôčiku a strašne sme sa bavili :-))
večer sme ešte museli zísť dolu do Verbier (samozrejme v nohavičkách, cez ktoré sme opásali sveter - lebo voda je mokrá a nohavice neschnú rýchlo :), tak sme sa vyskákali na trampolíne zatiaľ čo rodičia išli požičať tie veľké štvorkolky pre dospelých aby sme nemuseli ísť pre autá peši a keď sme sa vrátili na chatu, ocovia napustili vonkajšiu fínsku vaňu s ohrievaním a všetci sme sa kúpali v 38-stupňovej vode, zatiaľ čo nám na hlavy pršalo a všade sa blýskalo.. bolo to perfektné =) potom rýchla večera, noša zmrzliny pre všetkých čo poslúchali a rodičia si išli užiť nočný život ;) ja som ostala s 5-imi deťmi - lenže dve najmenšie zaspávali už pri zmrzline, tak som ich len preniesla do postelí a ostali sme štyria - 3 deti a ja :) tak sme sa ešte chvíľu hrali, potom sme si pozreli rozprávku na dobrú noc a rýchlo som ich zavrela do izieb keď som počula že prišlo auto.. takže namiesto o 8ej zaspali pred polnocou (alebo sa len robili že spia ako dostali nakázané ;) :)) a všetci sme si dnešok poriadne užili :)) sme opálení, vycerení, šťastní, poslušní, unavení ako kone a vôbec sa nám nechce trepať na toskánsky vidiek, aj keď aj tam budeme mať priateľov a tak.. lenže nie sú takí šibnutí ako títo, tamtí sú trochu normálnejší, tak budeme musieť chodiť skôr spávať a podnikať nudné exkurzie namiesto robenia sprostostí ;) :P tak sa snáď aspoň konečne dostanem ku knihám.. aj keď sa mi teda domov vôbec nechce :P jáj, a oddnes sa všetky bábiky volajú Kristína :D a stále chcem mať päť detí. a nemyslím si, že rodičia musia byť normálni a rozmýšľam nad tým, že budem babysittkou doživotne ;) dreamjob =))

..pekné sny.. idem ja dobiť baterky miestnou megasladkou špecialitou a hurá do postele.. zajtrajšok bude krutý :P ale dnešok neľutujem :))

PS: perlička na záver - prvý raz v živote blogujem vystretá na obrovskej čiernej medvedej kožušine, ktorej nechýba hlava (dobre na nej drží komp ;) :)) a s medveďom sa nám spája veľa veselého :)) keď sme išli autom a hrali sme hru "hádaj na čo myslím", tak Victoria myslela na medveďa - lenže keď sme jej dávali yes/no questions, aby sme zistili, na čo myslí, vyšlo nám z toho "milé zvieratko, ktoré sa dá hladkať (lebo je chlpaté a všetko chlpaté sa dá hladkať) a chovať na dvore" - doplňujúca otázka znela že čím sa živí, a to ostala úplne v šoku a povedala že nevie, ale že "vyrába med" :D (asi nepochopíte, že som bola jediná, kto to uhádol už pri tretej otázke, ktorá znela "dá sa na tom zvieratku voziť?".. :D

..a keď tak nad tým rozmýšľam, tak tiež neviem, či je predstava medveďa čo sa živí malinami a čučoriedkami reálna.. (?) vygooglim to, sľubujem.. ale encyklopédiu zháňať nebudem, lebo deti nezaujímajú žiadne suchopárne fakty ;) :)) ..a ja práve rozmýšľam nad tým, čo jedia včely a či vôbec jedia.. lebo med asi nejedia, čo (?) no nič.. ešte že som všetkým priniesla medovinu ako typický slovenský produkt a starečko je včelár :D to sa nemám ani nárok pýtať, radšej to vygooglim ;) :))
no ale späť k medveďovi.. ani jednému z piatich detí som nevedela vysvetliť, že to je naozajstný medveď (a už o tom aj sama začínam pochybovať :D, takže deti si doteraz myslia, že to niekomu zomrel medveď (lebo medvede sú zlaté, tak sa určite dajú chovať - všetko sa dá, keď sa chce :)) a keďže ho mal veľmi rád, tak ho pochoval a jeho hlavu si prilepil ku kobercu :D
(keď už sme pritom, tak táto detská teória sa mi pozdáva stokrát viac ako vysvetľovať im, že ľudia zabíjajú pre potešenie a mŕtve zvieratá si vystavujú ako spomienky na krutosť, ktorú spôsobili.. radšej ich teda nechám v omyle, detský svet je predsa len milší.. :))

a najlepšie bolo keď prišiel moju izbu omrknúť 3-ročný Charles.. odvtedy hovorí, že on sa "zlého vlka" (méchant loup) nebojí, lebo je celkom pekný a spí s Kristínou v izbe :D ..tiež mu nebudem vysvetľovať, aký je rozdiel medzi vlkom a medveďom.. raz na to príde, zatiaľ nech sa aspoň prestane báť zlého vlka, ktorý číha v každej tmavej miestnosti a požiera neposlušné deti ;) rodičia - týmto vás prosím a žiadam - nestrašte svoje ratolesti.. za celý život si ešte strachu užijú dosť :))

PPS: na záver naša dnešná hymna.. všetci ju vieme spamäti, spievame strašne falošne ale čo najhlasnejšie a rozhadzujeme pritom rukami, lebo je to príjemné a uvoľňujúce :) keby ste videli ako ju režú 3-ročný Charles so 4-ročnou Clarou, tak by ste plakali od smiechu :DDD lenže nie všetko sa dá nafotiť a nasnímať.. a najsamkrajšie spomienky sú tie, ktoré si pamätá srdce a vybaví si ich kedykoľvek - aj s vôňami, chuťami, zvukmi a so všetkým, čo k tomu treba =) *klik*

-> pre jazyka neznalých - pointa je v tom, že spieva ťažký úspešný biznismen a preklad refrénu vám nemôže uniknúť: takže:
"CHCEL BY SOM BYŤ UMELCÓÓÓÓÓM, ABY SOM MOHOL PREROBIŤ SVÉÉÉÉT, MOHOL BYŤ ANARCHISTOM A ŽIŤ AKO MILIONÁÁÁÁÁR.. CHCEL BY SOM BYŤ UMELCÓÓÓÓÓM, ABY SOM MOHOL VYJADRIŤ, PRE ČO ŽIJEM.." :))

(31. júla, 01:17)

_________________

práve mi prišla pozvánka na tohtoročný Cap à l'est.. začína úžasnou výstavou s názvom "Inachevé du Soi", ktorú organizátori dokonale preložili - to je to, keď je preklad lepší než originál - "SÁM V SEBE NEDOKONČENÝ" =) úžasné niečo.. týmto všetkých volám, Capalest treba zažiť :)) a keby sa mi chcelo tento blog premenovávať, tak má odteraz nové meno :)) <3