..takze veci sa hybu; a niekedy ovela rychlejsie, nez sa stihate prisposobit.. okolnosti vas jednoducho strhnu so sebou a nedaju moznost rozmysliet a naplanovat si cast zivota vopred..
a tak rovnako rychlo ako som zmenila nazor a rozhodla sa ostat tu a bojovat a tak necakane ako som si nasla pracu som sa v piatok ocitla bez strechy nad hlavou..
vsetko zacalo v mojej novej praci, ked sa ma sef spytal ci by som nemohla robit aj v piatok, pretoze zacinajuci vikend znamena vela hosti a teda viac zamestnancov, ktori sa o nich postaraju.. a tak som slubila ze pridem, nakolko dohodnut sa vopred je lepsie ako napisat do rozvrhu "bel" (tz "ring", a teda ze ak sa nebude stihat, sef mi zavola a utekam do prace..) aspon som vedela vopred na com som, takze pozitivum pre mna..
ale akokolvek som sa snazila vopred si veci naplanovat a zariadit co treba, nie vsetko sa da odhadnut.. a tak som vo stvrtok skoncila v praci, isla nieco zhltnut, trochu sa flakat s chalanmi nocnym mestom a o polnoci uz som bola doma (Kantershof 13).. hladam sefa a ten nikde.. ako mi oznamil jeho synacik (dalsi pakistansky bordelar, ktory sa dostahoval aby sme nevysli z cviku a nezvykli si na prilisny komfort a cistotu), sef dorazi trochu neskor..
a tak okolo jednej v noci Tahir dorazil (s 12imi megataskami oblecenia pre zamestnancov - pre neznalych vysvetlenie>>> kazdy zamestnanec, ktory chce prenho pracovat si musi kupit oblecenie od neho - on ho nakupi v metre po 5ecok, zamestnancom predava po 40-50..-
tak som mu oznamila, ze je mi to luto, ale v piatok musim ist do prace, takze prenho pracovat nebudem..
asi sme sa nepochopili, resp. on ma nepochopil, lebo rozhovor skoncil tym, ze mi oznamil ze ma v piatok 12:30 ocakava a pokial nedorazim, budem mat "big troubles not only with accomodation"..-
a tak som asi do stvrtej rano prala vsetky spinave veci a balila..
v piatok rano ma este zobudili dva telefonaty o tom, ze mam prist do prace, inak bude zle (bu-bu-bu) a tiez sa skoncili vetou "vidime sa o 12:30"..-
o dvanastej som samozrejme odisla do prace (do tej svojej, rozumej - do tej, kde zarabam a nie ini zarabaju na mne)
o siedmej vecer, ked som skoncila v praci som zavolala Rastovi, trochu sme kecali, obehali par znamych, zopar miest a zistovali kde by sa dalo zlozit s batozinami a medzitym som zavolala svojim madarskym spolubyvajucim ze co a ako.. a tak mi oznamili, ako sa veci maju - Hussein je vo Francuzsku (chce otvorit novu pobocku tej jeho "working agency", takze frantici pozor..-), kluc uz nie je volne k dispozicii, ja mam zakazany vstup do domu a nech sa nikto neopovazi ma pustit dovnutra..-
takze sme sa dohodli ze pridem a pokecame.. vzala som Rastu so sebou, ten sa zlozil na trave pri rieke ze ma pocka (lebo sak batozina.. to viete, stahovat sa aj s polovicou postele je dost namahave..-) a ja som zatial narychlo balila posledne veci a vsetky este vlhke handry co som rano prala..
a zrazu sa otvorili dvere a prisiel uctovnik (ten, co mi navrhol ze kedze nemam pracu, mohla by som ho aspon sexualne obstastnovat a on ma zato pozve na veceru.. samozrejme pakistanec) a za nim v zavese Tahirov syn, ktory ziapal na madarov, ze maju ist hore a pozerat ci i nekradnem nejake veci, lebo on nevie ci balim len svoje alebo vsetko co najdem.. madari ho samozrejme ignorovali, len ja som sa citila cim dalej tym hlupejsie..
Adnan (uctovnik) sa este spytal ze ci mam kam ist (lebo ak nie, mohla by som ist k nemu.. no uz len to by mi chybalo..) a tak som co najrychlejsie zbalila vacsinu veci, rozlucila sa s madarmi, nechala im svoje zimne zasoby jedla (comu sa pakistanci strasne cudovali, ze preco si to nevezmem.. no ked mate 3 obrovske tasky, asi si nepribalite par kil cestovin, ryze, sosovice atd aby vas to hned za rohom zlozilo ked s hrdostou opustate strechu nad hlavou pre svoje zasady a presvedcenia..
samozrejme sme sa este nevyhli rozhovoru o tom, ze kde mam schovane vsetky kopie klucov od toho domu (lebo sak nemam co na praci, len kopirovat kluce od domu, kde je tolko ludi ze je teoreticky aj prakticky nevykradnutelny :D
ked sa Pakistanci ukludnili, zistili ze nekradnem, neziapem, neplacem, ignorujem a v klude sa balim tak sa Adnan este spytal ze ci mam kam ist; jasne ze som povedala ze "hej", tak som sa este nevyhla otazke ze ci idem byvat s nejakym zo svojich boyfriendov (lebo kazdy, koho cislo mam v mobile je podla neho moj boyfriend.. takze chlapi, je vas asi 130:D :D :D
tak som ho odignorovala a odisla.
(vlastne zdrhla, lebo on povedal ze zbehne pre dalsieho pakistnaca a pre auto a odvezie ma aj s batozinami.. no to urcite..-
po prve - nemam ho rada, lebo ma nerespektuje; po druhe - je to pakistanec (takze od bielej holky ocakava bud sex alebo svadbu, pripadne oboje) a po tretie - mam predsa svoju hrdost ; ) a chcem byt nezavisla aspon od ludi ktorych nemam rada.
- - -
a tak mi Rasta helfol s batozinou, vzali sme metro, potom bus (samozrejme zly, lebo ani on presne nevedel kam ideme:D
a okolo polnoci sme uz boli na mieste..
neviem ako vola ulica, ani ake je cislo domu v ktorom prebyvam, takze chodim len metrom a po pamati sa snazim najst destinaciu mojej batoziny.. : )
kazdopadne je to kusok od K-zone, taka cista obytna stvrt.. holt, K*zone sa mi pacila viac nech bola akakolvek.. ale som rada ze mam kde hlavu zlozit ked pridem z prace..
takze byvam niekde medzi Bijlmer Arenou a Holendrechtom a postupne si zvykam na dalsi novy zaciatok.. nova linka metra (50 alebo 54), novy byt (kupelna je taka velka, ze sa tam tancovat da - teda asi ako cely pakistancov dom.. : ), nova spolubyvajuca, nova praca, nove problemy..
a aj ked sa vsetko v mojom zivote zmenilo v jeden den, vnimam to ako pozitivnu zmenu.
byt je uzasny, priestranny a zariadeny v africkom etno style; samozrejme uuplne cistucky.. (po dvoch mesiacoch spoluzitia s par pakistancami vam pride nepredstavitelne ze zo stien v kuchyni nemusi stekat olej a ze existuju aj ludia, ktori sa vyzuvaju ked idu do obyvacky.. :D
no a spolubyvajuca je uzasna.. : ) vola sa Nana a ako som sa dozvedela neskor, je to princezna (rozumej - dcera nejakeho velavazeneho kmenoveho vodcu v Ghane: )
ma asi 37-38rokov (nespominam si presne), je vesela, pozitivne naladena, usmievava, velmi inteligentna a scitana a v pohode si rozumieme : ) : ) : )
tiez nehovori holandsky, lebo aj ked zije v Holandsku uz skoro 20rokov, casto sa vracia domov - len tak.. pretoze domov je nieco, co si kazdy nosi v srdci nech sa pohne kamkolvek. a tak ked sa jej v Holandsku znepaci, zbali jednu tasku, kupi listok a ide domov.. na mesiac, na rok, alebo ako bola naposledy - na 7rokov.. : ) byt je v jej vlastnictve, takze ziaden problem.
no a samozrejme odomna nechce ziadne peniaze za ubytko, lebo ako sama povedala - peniaze nie su vsetko.. tiez sa tu v Hollande ocitla jedneho casu bez strechy nad hlavou, takze vysvetlovat jej ako sa citim netreba..-
jediny problem vidim v tom, ze neviem ci budem mat niekedy moznost jej nejakym sposobom vratit vsetko co pre mna robi.. ak nie, dufam, ze sa jej to vrati cez niekoho ineho.. kazdopadne vyrovnat sa s nou nejako chcem, len to chce cas aby som prisla na to ze ako..
no a tiez ma trapi ze kedze je z Ghany a tym padom je strasne pohostinna, je nemozne jej vysvetlit ze ma spat vo svojej posteli a nie na gauci.. lebo ja sa v jej obrovskej posteli s deviatimi vankusmi sice citim maximalne pohodlne, avsak robilo mi problem zaspat ked som vedela ze ona spi na gauci.. ono je tazke jej vysvetlit, ze po dvoch mesiacoch spania na zemi je pre mna obyvackovy megagauc nieco nepredstavitelne.. Rasta slubil ze sa jej to pokusi vysvetlit, tak uvidime ako dopadne(m).. : )
inak spala som tam zatial raz, lebo ked sa objavi necakane volno, taha ma to von z Amsterdamu.. : ) najblizsie volno ma caka v utorok.
no a ako v praci..? veselo : ) : ) : ) kazdy den..
praca ma bavi, dokonca som sa po 3dnoch "vysplhala" na barmanku (lebo zistili ze tam mi ide same : ) no a plus ma to bavi, takze neni o com.. samozrejme ze ked mame plno, tak behame vsetky tam kam treba, ale pre mna je tato praca zabavou.. kolegyne su super - Tanya je Ruska, Anna Polka, Corina Rumunka (s tou sme si sadli tak, ze pokryvka na hrniec lepsie nesadne : ) : ) : ) no a potom este nejaka holka, ktorej meno si nepamatam (ani ona moje, takze je to vzajomne.. ; ) a do poctu mame Ceciliu - holandanku, ktora pozera len BBC a stara sa o svojich 12 (!) maciek : ) takze trochu trhnuta, ale to sme tam asi vsetky : ) : P : E
apropo dorozumievame sa anglicky, pripadne si kazda melieme po svojom a pochopime sa.. len holadski hostia su trochu mimo z toho, ked si chcu dat obed v centre Amsterdamu a nikto ich nevie obsluzit v holandctine:P takze ich pravidelne vytacame, pripadne ked mame dobry den tak zvaladame zobrat objednavky v reci ich malopocetneho kmena: )
no a sef je v pohode, stale na mna hovori holandsky tak ja mu odpovedam po slovensky.. vsetko sa da ked sa chce a ked si ludia chcu rozumiet, tak si porozumeju, neni problem..-
sem-tam sa este objavia sefinovi synovia (10rocny zvlada obsluhovat bar, 14rocny moze otca suplovat.. vsetko zvladaju a so vsetkym pomahaju, takze super : )
no a "team" nam doplna jedna cica-mica (neviem ako sa vola, ale je to leniva pohodlna bielo-cierna macka : ) : ) : ) zasadne sa natiahne na najpohodlnejsich kreslach v restike, ked chce pohladkat tak pride za nami, pripadne prebehne okolo hosti.. ti su z nej vsetci paf (hygiena nehygiena : )
inak z prace som stale nadsena, tesim sa ako stena kazde rano ze sa zase stretneme; cely den srandujeme, pocuvame hudbu a doberame si kucharov, hosti, hocikoho : ) : ) : ) aj smeny mam super, rano chodim na 12:00, pripadne 13:00 a koncim okolo siedmej alebo osmej vecer - takze stiham uzivat nocny Amsterdam a este sa aj v pohode vyspat : ) sefino uz sa ma snazi ukecat nech ostanem aspon na 3mesiace a ukecal by ma velmi lahko.. resp. ked dovrzam zapis do skoly (nad ktorym som vcera sedela hodinu a pol a mudrejsia nie som), tak podpisem zmluvu a ostavam :P ; ) : )
ok, to je na dnes vsetko, musim utekat.. Rasta mi prave volal ze ma prekvapko a caka ma v mojom oblubenom parku (Gaasperpark).. tak som zvedava ; ) : ) : )
majte sa krasne a hlavne - STAY POSITIVE : ) : ) : )
<3>
