adrenalín

je hormon, ktory nadoblicky vylucuju v stresovych alebo zatazovych situaciach. Okrem toho, ze ma vela negativnych ucinkov a strasny chemicky vzorec ma urcite aj jedno pozitivum - cim viac stresoveho adrenalinu, tym istejsi pocit "konecne zijem a nieco sa deje" ziskavame ;) aj ked sa potime, cervename a srdce nam busi ako o zivot..

V poslednych dnoch toho stresu a adrenalinu bolo dost. Ano, mam pocit ze zijem naplno a ze dobieham cas strateny rokmi studia aj mesiace stravene v kancli; o to vlastne islo a som s tym spokojna. Ale aj pri adrenaline plati, ze sa pokial mozno treba vyhnut extremom a drzat sa niekde v strede.

Ze aky stres asi mozem zazivat ked som na dovolenke, cestujem a sama si organizujem cas aj aktivity? No niekedy by ste sa cudovali.. okrem toho, ze mate batoh na chrbate a cestujete, nikdy neviete kde sa ocitnete a ci sa vam tam bude pacit, nezapustate korene, nekotvite, nevybalujete a namiesto kazdodennej rutiny a automatickych operacii ako vstat, umyt zuby, obliect a bezat do prace vas kazdy den prekvapi, pretoze stereotyp nestihne dorazit. K tomu si pridajte fakt, ze netusite ake budete mat ubytko, kde budete spat, ci pojde tepla voda a ako trafite do najblizsich potravin a uroven stresu narasta aj ked este nic nerobite, len myslite na spanok, jedlo a cestu..

Eric, majitel huskyov aj hotela odisiel na 5 dni prec. Za tie dni sme si uzili stresu tolko ako za cele leto nie:
Najskor nam zdrhol hotelovy pes, lebo to bol taky maly papillon, ze sa prepchal von aj z klietky pre malych psov. No a hladajte takeho maleho pincla vo vysokej trave ked vsade naokolo je LEN priroda, luky, lesy a ziadni susedia a kedze zvysnych 120 psov sa ide odtrhnut od vzrusenia a brechotu, maly zdrha kade lahsie a dalej, tym lepsie..
Snevit, hotelova macka ako vystrihnuta zo Simon's cat sa nam dostala do sekcie pre psov aj napriek tomu, ze dvojo dveri bolo zavretych a vsetky okna su zamrezovane lebo ano, macky su vymyselne a maju asi milion zivotov.. Ku psom sa prepchal cez vetracku-ventilator, ktora je na stene vo vyske dvoch metrov. Doteraz sme neprisli na to, ako tam vyliezol a sme presvedceni o tom, ze musel vyletiet najskor na policu vo vyske troch metrov a odtial zoskocit do vetracky, lebo inak je to nemozne.! Vymyselnik mal vsetko stastie sveta ze vliezol k najvacsiemu psiemu flegmosovi a aj tak si podla mna vycerpal vsetky zivoty zo vsetkych levelov. My sme stastni ze zije a ze uz odisiel, lebo keby toto videli ostatne macky, tak dovi-dopo.!
Vcera v noci sme mali pohotovost, Mia, krizenka rotvajlera, hotelovy host, ktory musi byt permanentne na retazi, lebo jej majitel je debil, sa nam skoro obesila.. majitel nam ju nechal na 10 dni s tym, ze dokaze preliezt akykolvek vysoky plot a na prechadzky s nou chodit nemame, pretoze aj jemu vzdy zdrhne aj s voditkom. (Som zvedava na co taky debil vobec ma psa..!) Mila Mia, ktorej je mi luto a preto vzdy trikrat denne obetujem zvysky sil na to, aby som si s nou dala aspon par koliesok po poli, sa nam vcera rozhodla preliezt plot. Boli sme presvedceni o tom, ze retaz ma kratku a ten vysoky plot neda, len zrazu strasny husky brechot a bezime von pozriet co sa deje.. Mii retaz stacila na to, aby vysplhala na 3 metre vysoky plot, preskocila ho a tam retaz konci.. hompalala sa nam na plote obesena a priskrtena. Takze rychlo najst aspon jedno z tych 30ich vozitok co tu mame poparkovane naokolo, ktore ma aj plnu nadrz a je funkcne, nalozit ju a letiet k veterinarovi.. Emil ju cestou kriesil a navigoval ma a ja ako o dusu trielila na 12 miestnej dodavke k veterinarovi. Mia to prezila a my sme jej este po jednej v noci skratili retaz o tie 2cm, ktore sa jej mohli stat osudnymi.
Po vcerajsej rusnej noci ma dnes rano o pol siestej zobudil psi brechot, tak som este v pyzame s hrozou vyskocila z postele a vybehla do hotela ze co sa zase deje.. nedialo sa nic, mame len 11 novych ubrechanych psov (treba im dopriat jeden den a jednu noc na to, aby stratili hlas.. ;) a ja mam komplet posahany spankovy rezim.. cely den som teda otravena, unavena a nevladzem tahat bezne tempo. Den to bol napriek tomu rusny; mali sme tu poslednykrat Joannu, britsku dizajnerku, ktora spolupracuje s londynskou univerzitou na nejakom supertajnom projekte, ku ktoremu potrebuje vela psej srsti ako izolacny material.. takze si dohodla kefovanie nasich huskyov, bookla letenku a prisla sem. Zadarmo nam kefuje vsetkych psov, chlpy zbiera lebo ich berie so sebou a popritom psom nechava volny vybeh, lebo si ich chce pofotit v ich 'prirodzenych pozach'.. tak tu mame poriadny cirkus!
Cvicenie zaprahovych psov uz zvladam bez problemov, stvorkolka (alebo ATV) je automat, startuje a ovlada sa jednoducho. Na zaprahovych psov sme vzdy dvaja - jeden soferuje, druhy podla potreby zoskakuje ku psom ked sa ocitneme na krizovatke, pretoze len jediny pes zo vsetkych rozoznava pravu a lavu stranu, ostatnych treba usmernit. Potom co psy najdu smer zase bezia naplno, takze naskocit na stvorkolku a ist dalej.. Vtip je v tom, ze popri psoch ci pred psami sa neda bezat, lebo 1) vas prevalcuju nech bezite akokolvek rychlo; 2) 30km bezat v tempe s huskies nedokaze hocikto. Aj tak je to sranda, pretoze sa miestami citim ako kaskader z nejakeho akcneho filmu - psy sa rozbehnu, ja sa im musim vyhnut aby ma neprevalcovali, bezat zarovno stvorkolkou a naskocit za jazdy, pricom si treba davat bacha na kamene, stromy a kriky naokolo, takze ked zbadam prvy krik, okamzite naskocim, lebo vyhnut sa neni kam a psy nepockaju. Pointa je v tom, ze trenovanie zaprahu musi byt co mozno najplynulejsie - teda nastartujete stvorkolku a pokial mozno nezastavujete a nebrzdite az do konca; pretoze vzdy ked uz musite zastavit, psy stratia motivaciu bezat, musite ich nanovo motivovat a i ked zacnu tahat, stvorkolkou s vypnutym motorom nepohnnu; na to aby sa ATV pohlo musi mat nejaky drive a priestor na rozbeh a ked mate tesne pred sebou 6-12 psov, rozbehnut sa nie je lahke ked viete, ze psy su ciastocne nepredvidatelne a vasou ulohou je nezranit a nezrazit ich. Pokial sustavne nenaskakujete a nezoskakujete, tak soferujete - co znamena davate sakra pozor na to, aby ste udrzali konstantne tempo, pretoze v tom spociva trening psov a tiez davate bacha na to, aby ste nepresli 'naskakovaca' ani hafanov. Ja osobne si viac uzivam adrenalin pri behu a naskakovani, aj ked to nie je lahke ked mate za sebou zlu noc, malo spanku alebo ste unaveni. Dnes bol presne ten den po kratkej zlej noci, takze ja som soferovala a Emil naskakoval, az kym sa mu od unavy nezosmykla noha pri naskakovani a ja som mala co robit aby som zflekovala a nepresla mu po nej. Tak sme sa pred koncom vymenili a ja som si este stihla rozrezat ruku o postroj z tenkych kovovych kablov, ktorymi su zaprahove psy k sebe priputane..
Den blbec chcel pokracovat este aj poobede, to sme mali nanosit drevo do sauny - teda zaparkovat terenne vozidlo s privesnym vozikom pred paletami, nalozit, odviezt k saune a vylozit. Stazeny level bol vypusteni huskyovia, ktorych si Joanna fotila, takze este k tomu pri cuvani s vozikom neprejst pobehujucich psov, cupiacu a leziacu Joannu a nerozdrtit veci tesarov, ktori vzadu makaju a vela priestoru na prejazd nam nenechali. Na podiv slo vsetko dobre, len kym sme nakladali drevo na jednom konci pozemku, na druhom sa nam dvaja huskyovia pohadali a jeden druheho dohryzol. Tak nam k dnesnemu dnu pribudla obviazana laba a tesili sme sa na navrat Erica..

Eric prisiel vystaveny, dal si slofika a pozval nas na kafe hned ako sa zobudil.. tak mu hovorime o nasich prihodach a este sme mu vynadali, ze kde sa flakal, ze keby prisiel o den neskor, mozno by mu zhorela aj strecha nad hlavou.. a on nato ze "ani sa nepytajte.." najskor odsoferoval celu cestu do Goteborgu s jednym autom, letel naspat a s druhym autom isiel do Finska pre par paliet dreva.. lenze dobehla ho unava po 1500odsoferovanych kilometroch, tak si dal mp3ku na usi na plne gule ze nech nezaspi a ani nevie ako, cestou domov roztratil dve palety dreva.. to mu oznamili finski policajti, ktori ho dobehli, spokutovali, vzali na policajnu stanicu a poslali naspat pre vytratene drevo.. tak sme par dni blbcov ocividne mali vsetci a dobre sme sa na tom dnes aj pobavili :)

Kazdopadne adrenalinu uz bolo viac nez dost, od zajtra dufam zase budeme v zabehnutych kolajach.. to chce hlavne vela spanku, tak idem na to ;) dobru noc, idem ja snivat o zivote na Slovensku, kde kazde rano je rovnake, chodi sa do prace a nadava sa na rutinu a stereotyp.. zazijem uz coskoro a celkom sa zacinam tesit :) chvilu bude klud a zivot sa zase spomali.. dnes je streda, takze vidime sa presne o 3 tyzdne XX tesim sa na vas ;) ..open your heart, I'm coming home <3>