Smile.. and the world will smile back to you :-)

Opat je to tu, po roku a pol hladam heslo na blog a aj ked padam unavou, musim aspon prve dojmy zverejnit skor nez vyprchaju.. :)

Ked raz zacitite, ze je cas, tak zbalite batozinu, kupite listok, zdvihnete kotvy a idete tam, kam vas mozno bezdovodne taha. Nehladite na obnos na ucte, je vam jedno ze stratite vsetky istoty a podvedome ratate s tym, ze nie vsetko pojde podla vasich predstav. Nutkanie je ale silnejsie a cestovanie je celozivotna zavislost ;)

Dnesny (vcerajsi) odchod nebol taky ako tie ostatne.. neisla som za istotou v podobe prace, skoly, nadeje na lepsi zivot, zdokonalenim sa v jazyku. Odisla som len tak, bezcielne, vystahovala byt, vzala si neplatene volno a objasnila vsetkym naokolo, ze musim ist, lebo sa ozyva volanie divociny a dusa uz aj tak bludi po severe. Tak som konecne tu :) Odchod zo Slovenska bol narocny, vsetko na poslednu chvilu, vela stresu, malo spanku a tak dalej.. dlhe lucenie, pipajuce smsky a velka delegacia na letisku pred odchodom spravili svoje a slzy sa mi kotulali, teraz neviem ci od unavy, radosti alebo smutku (?) Ked som prechadzala branou letiskovej haly, este ma na okamih napadlo, ze to mozem zvrtnut, vypytat si batozinu a vratit sa domov ako Rachel v jednej epizode Priatelov.. a potom to prislo - pocujem rozne jazyky, vidim roznych ludi ovesanych kuframi, citim sa ako ryba vo vode a cez slzy sa tlaci ten znamy hlupucky usmev.. ano, toto je ono a ja som presne tam, kde mam byt :)

Lietadlo sa od zeme odlepilo o 10minut skor ako malo v letovom plane.. to bude asi ta severska more-than-presnost :D vzdy ked odlietam ma prekvapi, ake krasne je Slovensko z oblakov :) rychlo odpisat na vsetky smsky a potom uz len tma.. turbulencie, husty dazd a z oblakov sa vynara Norsko.. aj v tom sivom uprsanom pocasi vyzera krasne, vsade vidno hory, rieky a hufy temnozelenych stromov. nadhera! :) pristavame, absolvujem nutny pokec so spolucestujucimi o tom ako vsetci neznasame lietanie a cakam na batozinu.. pocuvam rozhovory Slovakov, ktori sa nahodne stretli na letisku a pritom uz zopar rokov byvaju v rovnakom bloku niekde na zapade krajiny. Distancujem sa od vsetkych, odmietam pomocnu ruku, beriem batozinu a utekam svojou cestou.. vodici zastavuju na prechodoch pre chodcov, vsetko je zretelne oznacene, ludia su mili a ochotni a slzy strieda potmehudsky usmev :)

Ujo autobusar ma velky pupok, huste fuzy a fajn zmysel pre humor :) zbavi ma batoziny, zavtipkuje, stihne poradit aj poskytnut nenuteny rychlokurz norskej vyslovnosti a uz sa veziem, to je jedno kam :)
 prvy noclah mam dohodnuty cez Couchsurfing, pretoze hotely su nudne a CS je ako domov - pridete, dostanete veceru, pokecate, oddychnete si a zozbierate nejake rady a tipy na cestu.. posielam slubenu smsku osobe, ktora ma ma prist vyzdvihnut.. nedorucena.. dalsich 5 rovnako nedorucenych.. volam, zvoni, nedviha. skusam poslat smsku na Slovensko, dorucena.. cudne. pripojenie na net nefunguje, niekde sa stala chyba.. opusta ma vecny klud a myslou mi preblesne, ze mozno sa plany zvrtnu.. je pol 10ej, hadzem mobil do tasky a kludne zaspavam.. naivne sa spolieham na stastie na cestach a nechcem rozmyslat nad tym, co ak.. (?)

"zastavka Furuset Skole, ak si zelate vystupit, stlacte prosim tlacidlo stop" ..a uz som vonku, ujo autobusar mi na chrbat naklada batozinu a ja prekvapim seba i jeho podakovanim v norcine.. _____________________________________________________________________________________ S Diane sme sa nasli bez vacsich problemov :) ked som neodpovedala na jej kontrolnu smsku a nasla si zmeskany hovor, rozhodla sa pre istotu ist pozriet na autobusovu zastavku.. ideme spolu k nej, teren je kopcovity, vsade stromy, domceky vyzeraju ako horske zruby a ja sa citim ako v Zuberci :) namiesto "welcome" ma privita "bitte schon", podakujem a opat si slubujem, ze raz nemcinu zdolam ;) dalej sa uz bavime len po anglicky, jeme, pijeme a strasne sa smejeme, ked zistim ze obe jej macky su navlas rovnake :) dvojcata, spiny jedny, a uz som si myslela ze vidim dvojmo :D

s Diane mame vela spolocneho, obdiv k macaciemu individualizmu, nefalsovanu lasku k syrovo-cokoladovej kombinacii a aj to, ze nas obe Norsko uchvatilo na prvy pohlad.. Diane prisla na vylet z Berlina a okamzite si tu prenajala dom, nasla pracu a ostala. zije tu uz 5 rokov, stastie a vnutorny klud z nej sala. sedime na terase, vsade je uzasne ticho, 10 minut na pesi od autobusovej zastavky, v malom hlavnom meste kde domy koncia, zacina husty les a osvetlene lyziarske stopy, kecame az do noci..

zaspavam, este stihne pipnut smska s potvrdenim zajtrajsieho noclahu a ja viem, ze TOTO JE ONO. zivot zacina a stastie na cestach patri tym, ktori sa odvazia spravit prvy krok :) dobru noc :*