"Nikde vo svete, specialne v Norsku, by si nemala zacinat konverzaciu na temu rozdielnost pohlavi." - povedal mi Harald, 57-rocny Nor, u ktoreho som surfovala couch 2 noci v Osle. Neda mi zamlcat, ze po piatich share-ovanych pivach aj on priznal, ze ak si ma vybrat medzi pohlavim za okienkom, vzdy zamieri k zene ;)
Ja sa priznavam otvorene. Mam reda obe pohlavia a obe ma svojim sposobom fascinuju. Ale ak mam vahovy nadlimit batoziny alebo iny specificky problem, vzdy zamierim k muzovi. Osvedcilo sa mi to nespocetne krat pri check-ine batoziny na letisku (aj ked niekedy treba aj dost okato zmurknut ;)
_____________________________________
Surfovanie u Haralda, den prvy:
- Kam mas namierene?
- Evenstad.
- O niecom takom som nikdy nepocul!
...rozkladam mapu a uz sa smejeme obaja, pretoze Evenstad evidentne neexistuje :) a ja mam vo vrecku listok a viem svoje :P
_____________________________________
Den druhy, Harald ma uz pri dverach vita s novinkami:
- Pocuj, mala si pravdu, Evenstad existuje! Dnes o tom hovorili v telke, su tam strasne zaplavy, ktore v tej oblasti strhli komplet tratove vedenie, BTW vies o tom, ze vlakom sa tam nedostanes?
_____________________________________
Den cislo 3. Harald odisiel o piatej rano, aby stihol cyklo preteky na 152km. Na stole listok, v mobile SMSka - keby cokolvek, kludne sa vrat, mozes ostat kolko len chces a do Evenstadu sa aj tak nedostanes.
Challenge accepted! :F ...odchadzam od Haralda a cakam na bus...
- Je tentp listok platny aj na vas bus? - pytam sa uja autobusara, i ked viem ze neplati na tuto zonu mesta.
- Aale vies co, sadaj, myslim ze pre jeden raz moze byt ;) - usmieva sa.
...sadam si so sirokym usmevom a tichym rehotom, lebo toto uz je piaty ujo autobusar s rovnakou odpovedou za dva dni =) a to si ani nevsimol, ze listok uz nie je platny od rana na ziadnu dopravu.. nevadi...
Prichadzam na hlavnu stanicu, vytipujem si uja na zeleznici a pytam sa, ake su komplikacie na ceste do Evenstadu. Hned ma transferuje k okienku, ze nech necakam rad...
Ujo za okienkom je velmi mily, snazi sa mi silou-mocou vysvetlit, ze do tej oblasti sa sice da dostat, ale Evenstad je este stale odrezany od sveta. Ja sa mu snazim vysvetlit, ze som slubila ze tam pridem a teda tam idem. Ujo nechape, stale ma presviedca, ze si mam svoj nevratny listok vymenit za iny alebo si mam vziat peniaze, ktore mi zan ponuka. Nechcem, nechape ujo. Pytam sa na prestupnu stanicu, Hamar - zevraj OK, ze sa tam viem dostat nahradnou autobusovou dopravou, ale bohuzial nikto v Osle nevie, ako funguje doprava v okoli Hamaru. Pripomina, ze do oblasti sa neodporuca cestovat, pokial to nie je naozaj surne. Tvrdim ze je, tak mi vysvetluje alternativnu dopravu a posiela ma k nastupistu c. 11.
Vlak odchadza na sekundu presne, tak uz konecne viem, naco je dobra sekundova rucicka..! Vo vlaku sa nestitim pouzit WC ani kupit si kavu z automatu, vsetko je nove, ciste, samozrejme. Skoda, ze uz o dve zastavky neskor musim vystupit - EIDSVOLL znamena prestup do krizoveho autobusu.
Zorientovat sa nie je narocne, naviguje ma teta sprievodcicka aj info-ujo. Autobusy su dva, oba maju na ceduli HAMAR. Pre istotu sa este pytam uja autobusara, ci stiham prestup z Hamaru a on ma naviguje k svojmu kolegovi, ze ten nestoji pri kazdej vrbe a preto s nim dorazim rychlejsie. Skladam sa v buse s napisom Eidsvoll-Hamar-Lillehammer. Bus sa pohol, jedna holka bezi za vodicom a nieco sa pyta. Zda sa mi, ze som zacula Hamar, ale nie som si ista. Holka vyskakuje a ja sa veziem dalej, lebo uz nemam chut sa miliontykrat pytat.
Cesta busom nie je kludna a vyhlad z okna nie je rozpravkovy; to, co bezne vidite len v telke, mate zrazu pred ocami - cela zeleznicna trat je pod vodou, buduje sa docasne spevnena cesta, skaly padaju pomedzi prechadzajuce auta a mokra poda sa zosuva. Domceky na kraji zalivu podopiera tazka technika a ludska pomoc sa hemzi ako mravce v mravenisku. Zaspavam...
...Zobudzam sa, je 15:50. O tri minuty by som mala byt v Hamar aby som stihla pripoj. Autobus mina odbocku na Hamar, stare obchadzky nahradzaju nove a ja zase padam unavou...
Otvorim oci, stanica Lillehammer. Tak nejako som ratala s tym, ze tato cesta nepojde hladko. Pytam sa este vodica, ci stal aj v Hamare; hovori ze nie, lebo situacia je zlozita a z dialnice E6 sa tam odbocit neda. Je 6 hodin vecer a ja som 60 km od Hamar, ovela dalej od Evenstadu. Informacne centrum je zavrete, tak si beriem mapu mesta a s kludom anglicana si hovorim nech sa stane co sa ma stat.
_____________________________________
26 maj, nedela, 12:00 - vraciam kartu na recepcii beriem batoh na chrbat. Mesto je mrtve, vsetko je zavrete a busy nechodia. Spytat sa nie je koho a Evelyne z Berlina sa pyta mna. Moje "netusim" jej klud v dusi nevytvori, tak sa idem spytat uja autobusara co prave prisiel. O Evelyne je postarane, ja mam nad hlavou otaznik. Asi je ho vidno, lebo ujo autobusar sa vracia ku mne na pokec. Ma cas, tak pocuva a ja mu vysvetlujem svoju situaciu. Usmieva sa pod fuzy a prizvukuje, ze vsetky krizove busy idu smerom na Hamar a listky nikto nekontroluje. Zmurka. Chapem.Zatial vaham...
Vraciam sa na stanicu kupit si listok na vlak. Vsetky automaty su oznacene vykricnikmi a po stanici su rozvesane vystrazne cedule s mapkami a vysvetlivkami o tom, ktore oblasti su uzavrete a nedostupne a kade ich mozno obist. Pri Evenstade su vykricniky hned tri a cela oblast je zakruzkovana cervenou fixou. Nevzdavam sa a od automatu si pytam najblizsi listok na vlak do Evenstadu. Vyhodi ma s odovodnenim, ze oblast je nedostupna minimalne do pondelka a viac info mi poskytne ujo informator, ktory obchadza stanicu a pomaha. Nevidim ho. Volam Vigdis, aby som ju uistila o tom, ze som nezmenila plany a urcite dorazim, len este neviem kedy. Poradi mi kupit listok do Elverum alebo Rena a dodava, ze listok nemam kupovat, ze po vsetkych tych peripetiach ma musia dopravit do Hamar bezplatne.
Pytam si listok do Elverum. Vsetko na dnes vypredane. Prvy do Reny odchadza z Hamaru o 16ej, ale listky su vypredane. Pozeram prvy spoj do Hamar, 13:04. Je 12:50, listky vypredane na cely den vopred, najblizsi mozny odchod v pondelok poobede. S malou dusickou a otaznikom nad hlavou sa blizim ku krizovym autobusom. Busy su tri, ujovia autobusari traja. Strategicky si vyberam ineho nez toho, ktory mi poradil cestovat nacierno. Ten mi vsak skrizi cestu, zvreskne "Hamar?" a uz ma taha aj s batozinou prec.
Batozina v kufri, ja v buse, ujo zmurka a mne je do smiechu. Hladam flasu s vodou a nez sa stihnem napit, stoji pri mne policajt a pyta si listok. DOFRASA! mi rezonuje hlavou a zatial co hladam vcerajsi listok, snazim sa mu vysvetlit svoju situaciu. Pre istotu ho upozornujem na datum na listku, aby vedel, ze je vcerajsi a nahodou to uniklo jeho pozornosti. Sedim hlboko zaborena do sedadla a len dufam, ze na mna nebude kricat. Nech mi kludne streli, ale nech na mna preboha neziape. Reaguje chladno a kludne, pyta si listok. Otoci ho, nieco nan nacmara a hovori, ze na cestu do Evenstadu sa mam pytat v Hamar, lebo situacia je stale neista a on nema aktualne spravy. Na svoju velku holu hlavu si nasadi obrazkove okuliare a zazela mi stastnu cestu :) Ujo autobusar cely rad rychlo zatvara dvere a obaja vieme, ze do Hamar ma dopravi aj keby sa musel hrat na obojzivelne plavidlo.
V Hamar mi este zazela stastnu cestu do ciela a nalozi mi batoh na chrbat. Som zopar kilometrov od ciela a uz nechcem riskovat. Idem sa spytat pohotovostneho stabu zeleznic a zamerne si vyberam zenu. Je mila a ustretova, vypocuje si moj pribeh a potvrdi, ze Evenstad je nedostupny. Elverum je zevraj zbytocne daleko, mam preto ist az do Rena. Vysvetlujem opat cely pribeh a pytam sa, ci si mam kupit listok alebo mozem cestovat na vcerajsi neplatny. Pozera nan nedovercivo a vaha.. Fuzaty ujo zo stabu pride ku mne, potlapka ma po pleci a povie, ze ak ma fizel pustil, tak oni mi uz branit nebudu :) Teta mi teda vracia listok a uz sa zase veziem, pricom zacinam verit, ze tentoraz dorazim do ciela.. :) stastie na cestach bude asi obojpohlavne..
ps. Evenstad naozaj existuje ;) je to skor osada, ktora sa nachadza v regione, ktory je charakteristicky tym, ze ma najvacsiu rozlohu zo vsetkych norskych regionov a najmensi pocet obyvatelov. statistiky su dobre, susedov nemame a nikto presne nevie, ktorym smerom by som ich mala ist hladat keby nieco :) nasla som to, co som hladala - je tu klud, samota, uzasna zelen a vtaky, ktore vdaka bielym nociam cvirikaju aj o druhej nad ranom. s Vigdis sme prekecali cely vecer a vyzera to, ze si budeme rozumiet :) ona neverila tomu co videla v telke, tak isla syna hodit na bus a 130km sa miestami len viezla po rozvodnenej rieke =)
Co sa zaplav tyka, tie v tejto oblasti nie su bezne, vzdy to bol region s extremne suchymi letami. za posledne roky sa toho ale vela zmenilo a nevedno ci tieto zmeny mozno pripisat globalnemu oteplovaniu, ale nieco na tom asi bude.. aby najdlhsia norska rieka nezvladla topiaci sa sneh a kratke obdobie dazdov, zaplavila vsetky mosty a uz i tak izolovanych ludi odrezala od sveta, to by sa stavat nemalo, ked si tu kazdy druhy clovek postavil dom na brehu rieky..
My sme na kopci a po povodniach ani znamka. Niektore spojne mosty su stale pod vodou a zeleznica neexistuje, ale inak je tu uz sucha poda a voda na vacsine uzemia opadla. Som 200 km od Osla, 282 od Trondheimu, asi 80 km od Lillehammeru. Este by tu nemusel byt signal a bolo by to dokonale.. Citim sa aj tak dobre a som stastna ze som tu :) dobru noc..
