nádej, zaslepenosť, (relatívne) šťastie..?
aké je pre vás stretnutie s láskou? a čo to vlastne "láska" je?
Ja sa stotožňujem s definciou Morgana Scott Pecka, uznávaného amerického psychiatra, ktorý uvádza vlastnú definíciu lásky:
"Definuji lásku takto: je to vůle rozšířit své "já" ve prospěch duchovního růstu, ať už vlastního, nebo cizího."
(M. Scott Peck: Nevyšlapanou cestou. Odeon, 1993, s.65)
je teda v podstate jedno, či niekto ľúbi vás, alebo lásku rozdávate vy; efekt je ten istý (len pri rozdávaní lásky máte možno väčší pocit zadosťučinenia : )
Ľúbim vás, moji najbližší; len jednoducho nemám potrebu to opakovať stále dokola. stráca sa kúzlo. zázraky sa dejú. a pre mňa je láska jedným z nich.
a čo ak vás začne tá všobjímajúca láska dusiť? škrtiť? obmedzovať? zväzovať?
zahoďte obruče, osloboďte sa, utečte.
nadýchnite sa.
s prijímaním kyslíka vám mozog zase začne pracovať a prídete na to, že láska má milión podôb, a je celkom možné, že tá láska, ktorú práve prežívate, je len jednou z jej foriem..
pre mňa je láska takáto:::
nežná, všobjímajúca, úplná. láska nemá škrtiť ani dusiť, má jednoducho existovať, možno práve preto, aby naplnila našu vlastnú existenciu.
a ako dodáva M.Scott Peck,:
"K lásce patří možnost svobodně si vybrat. Dva lidé milují jeden druhého, když jsou docela dobře schopni jeden bez druhého žít, ale rozhodnou se žít spolu."
(M. Scott Peck: Nevyšlapanou cestou. Odeon, 1993, s.78)
