pozdrav z prázdnin :)

Áno, prišiel.. znie to neuveriteľne, ale po ťažkom týždni, kedy som viac spala v aute a na gauči ako v posteli (lebo skúste sa zdvihnúť z gauča o druhej v noci a prejsť do postele.. poznáme sa :))
je to tu – môj ďalší, veru zaslúžený, voľný deň :) Prišiel rovnako nečakane ako všetky pred ním, ale asi sa zo mňa stáva jasnovidec, lebo som ho vytušila skôr než on vytušil mňa :P dnešok bol príjemný, bolo len 32°C a povieval jemný vánok, tak som si povedala, že to využijem a konečne sa opálim ;) moja spolubývajúca Anaïse dostala rovnaký nápad, tak sme malých uložili do postele, nahodili plavky a zobrali všetky unudené deti, nech sa s nami idú hrať (lebo ležať pri bazéne ich nebaví už od druhého dňa a nás zase nebaví hrať sa samé – napríklad na také kvarteto je ideálny počet hráčov 6 - lebo minimálne dvaja vždy majú slnečné okuliare, takže keď sa im pozriete do očí, vidíte čo majú v rukáve a aspoň jeden nepochopí hru a pýta si všetko čo už má :) Tak sme zohnali deti, odbremenili rodičov a vyhrali sa do sýtosti, pričom ja som sa k slnku otočila čelom, aby som si opálila brucho a Anaise chrbtom, lebo brucho má čierne a chrbát snehobiely :)) medzitým sa nám zobudili malé deti, tak sme sa vyjašili s nimi a keď sme sa už unavené bravčové pečené rozhodli ísť si zaplávať, tak to prišlo – Gé. mi oznamuje, že Phil má konečne opravené auto a že ak chcem, zvezie ma o 5min. do mesta a môžem si vziať noc+deň voľna.. Celá šťastná rozmýšľam, či to nie je veľa (áno, šibe mi – od piatej poobede do piatej poobede ďalšieho dňa je to stále len 24hodín raz za 7 dní), ale i tak – príjemný večer niekde vonku, noc osamote, prístup na net, noša zmrzliny v posteli a kľudne aj celodenný spánok, no niečo nepredstaviteľné :)) samozrejme že ma to zlákalo, takže som si v rýchlosti dala sprchu a vzala tašku so všetkým čo mi prišlo pod ruku a ešte mokrá a v nohavičkách som utekala k bazénu oznámiť, že ponuku beriem ak taxi ešte neodišlo :) veď napokon, môj posledný voľný deň mi bol oznámený ráno o 11:30, potom čo som sa musela zobudiť na pol deviatu, obliecť a nakrémovať deti, prestrieť stôl pre 19ich a zo 10 krát hrať o isté pexeso.. tak som si to racionálne odôvodnila, aby som sa necítila ako sebec, schmatla fľašu vody a utekala sa rozlúčiť s Anaise..
Ja som to vedela.. už od začiatku prázdnin a ešte aj dávno predtým – vždy to je úplne rovnaké.. Prídete na dovolenku, vybalíte kufre a máte pocit, že sa čas zastavil a tých 15dní je dostatočne veľa. A pritom už druhý deň tušíte, že sa zase nestihnete s nikým rozlúčiť, kufre budete baliť na poslednú chvíľu a darčeky zháňať ešte cestou domov, lebo ak bolo kedy, neboli suveníry a ak boli suveníry, nebolo kedy.. klasika. (Neznášam dovolenky a neznášam lúčenia.. preto vždy odchádzam na dlhšie než 15dní a som celkom rada, že sa so všetkými nestíham rozlúčiť – aj keď sa vždy všemocne snažím ;) :)
Phil už v aute, ja bežím, voda z vlasov mi steká prúdom a koleno krváca (lebo nedorežte si kolená keď sa snažíte do tých 5min. vopchať aj depiláciu..), hádžem tašku do auta.., Victoria mi oznamuje že mám na kolene bobo a že mi pohľadá náplasť s princeznami ak chcem, Anaise drží v ruke karty a oznamuje mi, že bezomňa to nebude ono, ja ju v rýchlosti objímam (3krát, aj keď vie, že neznášam francúzske objímanie) a sľubujem, že na ňu budem myslieť keď budem večer jesť zmrzlinu a inak vždy keď budem mať možnosť cmúľať cukríky na verejnosti, Charles beží za mnou, v ruke drží svoju obľúbenú bárbí a kričí, že som mu zabudla dať pusu na dobrú noc, všetky ostatné deti stoja v riadku a pýtajú sa čo sa deje a dospeláci sa snažia zorganizovať ten chaos a dávajú posledné inštrukcie v štýle „nezabudni sa ozvať keď dorazíš“ a „daj vedieť či si sa ubytovala“ a „keby hocičo, tu máš náš zoznam telefónnych čísel“.. a tak ďalej, viete si predstaviť :)
Celé mi to docvaklo keď sme sa jašili s najmenšími a Anaise to vyslovila.. snažila sa pripraviť malého Johna na to, že ju dnes uvidí naposledy, že mu dá poslednú pusu na dobrú noc, posledný raz prečíta Tchoupi-ho a keď sa ráno zobudí, ona už bude niekde v zácpe pri St. Gothard. To je koniec prázdnin – smutný, ale reálny a vždy rovnako nečakaný. A i keď som sa veľmi tešila na to, že dnes budeme naposledy kecať do noci, potápať sa keď je úplná tma, deti spia a nad hlavami nám lietajú netopiere, že budeme cmúľať potajomky cukríky, počúvať hudbu a strašne sa smiať, vedela som už včera, že to je náš posledný večer.. tak som vyťala klimatizácii, nech to stojí za to (lebo klíma na dom na deň stojí 10€ a ak to bude treba zaplatiť, tak to bude prúser len pre mňa – lebo veď sme to vedeli od začiatku, ja som o 10 rokov staršia než ona a ostatní sa v snahe ušetriť budili na to, že z nich tieklo ako keby sa osprchovali), priniesla všetko sladké čo som našla, Anaise pustila hudbu a kecali sme.. netuším dokedy, ale na hodiny som naposledy pozrela o 2ej ráno a potom až o 5:30, keď som sa zobudila na gauči a rozmýšľala čo sa stalo a aký je deň..
Anaise bola super – 15ročná holka, ktorá bude mať o pár dní 16, podľa čoho by jej mala prislúchať nálepka „ach tá dnešná mládež“.. úplne skvelá spoluspiaca, spolubývajúca, spoluhrajúca, spolu-tajne-cukríky-cmúľajúca a spolu-normyapravidlá- porušujúca, ktorá tiež neznáša stres, nevie si predstaviť deň bez sladkostí a zbožňuje deti.. holt, sadli sme si :) hudbou, rovnakými názormi a postojmi asi na všetko a ešte aj veľkosťou oblečenia ;) inak používa úplne všetky kozmetické prípravky rovnaké – čo je úplne neskutočné – od vône a spreja, cez sprcháč až po lak na nechty :)) to je tiež praktické, hlavne keď sa vám podarí voňavku rozbiť a deti za vami prídu s tým, že vám chceli nakresliť kvetinky na zrkadlo v kúpeľni, ale nemáte dosť zubnej pasty ;)) :)) No a neskutočné je tiež to, že má chúďa rovnako blbé meno ako ja – lebo volať sa TIŠA (v preklade mačiatko) je asi také strašné, ako volať sa OVAR :)

..tak som na ceste do Florencie, idem si užiť posledný teplý voľný deň (lebo v Belgicku nás čaká strašných 13°C a obdobie dažďov – sa potom nečudujte, že budem doma chodiť s čiapkou a rukavicami.. ja holt ťažko znášam klimatické zmeny, som klimosenzitívna ;) :) a ak ste také ešte nepočuli, tak vám garantujem, že aj také existuje ;) :)) Zajtra ráno odchádza prvá várka našich prázdninových priateľov, v piatok druhá a v noci z piatka na sobotu odchádzame aj my.. Švajc, Belgicko a cca o 10dní na skok na Slovensko.. pre neinformovaných uvádzam, že som dostala ponuku a mám sa kam vrátiť po štátniciach, bez ohľadu na ich úspešnosť.. takže zvažujem – všetko závisí od aktuálnej ceny letu aller-retour na Slovensko, lebo veď koniec prázdnin je kritický a od aktuálnych pocitov po návrate.. majte sa pekne a užívajte prítomnosť, lebo na minulosť sa spomína a zajtrajšok nemusí prísť. ARRivedeRci* * *